Pred časom som si prečítal článok o folkovom prístupe k punku -
"KEĎ PUNKÁČI HRAJÚ FOLK" na dnes už neexistujúcej stránke
http://www.hard-core.sk/.
http://www.hard-core.sk/clanky/ked-punkaci-hraju-folk.html
Text ma zaujal, tak som sa rozhodol, že napíšem niečo na túto tému zo svojho pohľadu.
Keďže folk ako hudba, vznikol skôr ako punk, je zrejmé, že mnohí pankáči sa dostali práve aj cez folk ku tvrdším hudobným prejavom. Samozrejme, rovnako aj pod vplyvom iných žánrov a odnoží rock ´n´ rollu. Myslím to tak, že takmer každá začínajúca kapela hrala skladby najprv na španielkach, na smetných košoch, stoličkách, či na torze bicích. A tie punkové samozrejme tiež. Napríklad jedna z prvých punkových kapiel u nás - PARADOX (proto-ZÓNA A) hrávala v skúšobni aj prevzaté piesne od Karla Kryla. Ja som sa do Krylových skladieb učil v pätnástich bubnovať, bolo to ideálne, pretože hrala len gitara a spev.
V Čechách - a trochu aj u nás - bola v 70-tych/80-tych rokoch aktívna nezávislá folková scéna, ale taká tá "punková", tak to ani veľmi nie.
No napríklad v Poľsku jeden z prvých punkáčov - Walek Dzedzej, bol vlastne folkáč a pritom jeho banda "Walek Dzedzej Pank Bend" je považovaná za vôbec prvú poľskú punkovú kapelu. To bolo v roku 1977 v Poľsku. U nás to bolo inak.
No dosť už ďalekej histórie.
Prvý krát som folk-punkový koncert naživo zažil na Ladronke, pražskom squatte. Hrali ECOWAR - James Brook a Ernie. Austrálsky folk-pankáč a bubeníčka zahrali výborný koncert. Skvelý zážitok! Mocná energia, pozitívny náboj. To bolo asi v roku ´98 alebo ´99, zdá sa mi. Potom bol veľký zážitok vidieť NAIVEFIGHTERS - v "Inárni "v Stupave, rok 1999. Oh, niečo také tu na Slovensku! - myslel som si. Jednoduchá muzika, bez drsných póz, čo ťa zasiahla "priamo tam", žiadna kapela zo zamračenými tvárami a podobne...prosto len gitara, spev a flauta. Naivné a pritom úderné. Onedlho som si už na jedinom bratislavskom squatte Lodná kupoval ich prvé demo. Daniel z NAIVEFIGHTERS mi potom aj niekoľko podobných kapiel ponahrával - napr. TERRA RIOT - predtým sa volali FINAL SOLUTION, Danoberta NOBACONa z kapely CHUMBAWAMBA, SKREECH TRAMPS - čo bol ďalší z Brookových projektov. Láďo a Klaus mi stočili sólové veci Justina SULLIVANa z NEW MODEL ARMY, počúval som LEVELLERS, ktorí od folku tiež nemali ďaleko. Jeden zo spevákov ktorého som dosť počúval bol Poliak Janusz Reichel, konkrétne jeho split s GUERNICA Y LUNO - "Abyś wiedział, że nigdy nie przegrasz...", potom kazetu Caine-ho z plzeňských ZNOUZECNOST alebo rôzne piesne/povesti, čo nahral Déma, tiež z kapely ZNC. Je toho viac...napríklad ešte ma napadá MŇÁGA A ŽĎORP - hoci nie sú punková kapela, predsa len tam ich hudobné korene siahajú. V roku vydali 2001 také dvoj-CD a ja som si to kúpil a tam bola časť pesničiek pod názvom "FOLK IS NOT DEAD" a hrali na ňom prerábky českých folkáčov v takom "mňágovskom" háve. Môj "naj" song bol vtedy "Speedy Gonzales" od Oldřicha Janotu. Aj som sa to naučil hrať na gitaru - asi ako prvú pesničku vôbec. Až teraz nedávno som sa dostal k nahrávke Oldřicha Janotu a kapely MOZARTOVY KOULE, tak som to konečne počul aj v originále.
A potom určite TV SMITH, Jeho koncerty u nás v Blave boli skvelé. TV SMITH je taký echt prototyp folk punkáča a má už čo-to za sebou. Posledne mal som sebou v distre aj svoje knižne vydané tour reporty, tak som sa do toho trochu začítal.
Ešte by som rád spomenul - hoci to sem veľmi nepatrí - slovenských hudobníkov hrajúcich čosi ako alternatívny folk, alebo ako to nazvať. Ľubor Benkovič - inak jeho kazetu som dávnejšie pridal na blog a Ján Boleslav Kladivo. Ten posledne menovaný už s punkom nemá fakt nič spoločné, ale jeho skladby majú veľkú silu. Vzácne koncertuje a povydával zopár albumov. Nejaký si nájdi, alebo kúp. Jeho prerobená dylanovka "Klopem na nebeskú bránu" je môj obľúbený song.
Zásadným hudobníkom v tomto žánri je však pre mňa ruský punkáč Yegor Letov, ktorý popri mnohých nahrávkach so svojou skupinou GRAZHDANSKAYA OBORONA tvoril aj sólové veci vo folkovom štýle. Hudobne bol ovplyvnený Vysockijm a textovo Majakovskim, ale náboj a prejav bol jednoznačne punkový s príchuťou rockovej psychadélie. Jeho partnerka Yanka Dyagileva tiež hrala folk s punkovým feelingom.
A tiež si myslím, že taký folk punkový prúd vanul v 80-tych rokoch aj z UK, čo bola taká bašta takého toho "D.I.Y. home-recording post-punku/folku" myslím kapely typu THE INSTANT AUTOMATONS a podobne.
No a v uplynulých rokoch sa zdvihla opätovná vlna toho "domáceho nahrávania" a "lo-fi" kultúry, takže "domácich pesničkárov" sú opäť tisíce. Myslím, že nie všetci sú zúrivo punkoví, určite je mnoho intoušov a hipsterov a tak, ale to je fuk.
Na záver ešte nemôžem tiež nespomenúť rožnovský klub VRAH, kde som zažil pár folk-punkových akcií (mimo iné aj s NAIVEFIGHTERS v roli ich bubeníka) a v zastúpení boli aj miestni borci - Ctib, či Brouk, ktorí hrávali folkové piesne na pódiu, či v backstejdži, - v distre Malárie.
A ako dovetok za článkom jeden odkaz:
http://muzika-komunika.blogspot.sk/2012/07/stich.html
Mišo
