Instrukcija Po Vyživaniju a ich akustický koncert v Moskve. Je to také pomalšie, ťahavejšie, trochu slabšie počuť gitaru.
Jedna zo zásadných kapiel "sibírskeho punku/undergroundu".
Instrukcija Po Vyživaniju 1992 - Akustika v klube _Mizantrop_ (26.12.92 - Moskva).zip
Info o kapele Instrukcie Po Vyživaniju (vo voľnom preklade a krátené):
Prvá zmienka o skupine "Pokyny na prežitie" pochádza z roku 1985, keď funkcionári Komsomolu ponúkli Miroslavovi Nemirovovi, absolventovi Filologickej fakulty Štátnej univerzity v Ťumeni, možnosť otvoriť klub pre mladých hudobných fanúšikov. Jeho zámer spraviť v Ťumeni rockový klub podľa vzoru Rock-clubu v Leningrade sa podaril. Nemirov získal miestnosť v univerzitnom internáte a taktiež aj isté skromné vybavenie. Hoci nevedel na nič hrať, písal zaujímavé básne a bol to celkovo veľmi energický človek. V tom čase pracoval na strednej škole, kde vyučoval literatúru. V jednej z tried tejto školy študoval Arkady Kuznetsov, ktorý sa intenzívne zaujímal o učiteľovu osobnosť. Okrem toho počul povesti o tajomnom rockovom klube. Po prvom návšteve Nemiroveho klubu sa Arkady rozhodol hrať punk rock. Nemirov ho pozval, aby sa spojil s Igorom Zhevtunom a vytvoril skupinu. Vznikla tak "Chuck Barry Rebel Army". Skupina nejaký čas viedla "akustický kočovný životný štýl". V marci 1986 nahrali vo vznikajúcom štúdiu na univerzite prvé akustické album s názvom "Survival Instructions". Tento titul bol vypožičaný z básne od Nemirova, neskôr sa tak pomenovala celá skupina.
Prvý koncert kapely nedopadol najlepšie, hneď začali problémy s úradmi, kapela dostala stopku. Myšlienka však žila ďalej. Pokračoval v nej Roman Neumoev. Naučil sa hrať na gitare a začal tvoriť piesne ktoré boli skôr akustické, v štýle blues. Podarilo sa mu zostaviť kapelu s novými členmi: Herman Bezrukov, Jack Kuznetsov, Kirill Rybyakov a Juri Krylov. V tejto zostave absolvovali napr. festival Sverdlovsk, kde zapôsobili veľmi dobre.
V januári 1987 sa Arkady Kuznetsov vrátil do skupiny. Čoskoro však Rybakov a Krylov kapelu opustili a vytvorili si vlastnú skupinu "Hook", ktorá sa neskôr premenovala na "Kooperativ Nishtyak".
Ešte prikladám info o kapele Instrukcie Po Vyživaniju z mailu Iliju z kapely Ankylym, ktorému so písal a pýtal som sa v skratke, či je táto kapela "v pohode". V zmysle nacionalizmu, pro-Putinovskej agendy, Krymu a pod. Ono, už som túto tému spomínal pri koncerte E. Letova. Dohľadaj si v archíve blogu. V Rusku sú asi predsa len tie hranice politickej korektnosti niekde inde, ako v našom sociálno-kultúrnom priestore.
Ilja:
Инструкция по выживанию started in 1980s in the city of Tumen' (Siberia, USSR). They were among the crucial bands of what was later called "siberian punk" (sib-punk) together with Гражданская оборона and many others. I would call them both as the most influental sib-punk bands. They knew each other, and there were also collaborations ("Инструкция по обороне" and one of the most powerful album of Grazhdanskaya Oborona was called "Инструкция по выживанию" (ГО performs the songs of ИПВ)
Most of siberinan artists and musicians of 1980s-underground were quite intelligent and educated people, who read a lot of books, knew history, art, etc. So in the years of USSR they proclaimed themselves as anarchists and were close to futirists in poetry. That was more philosophical and art movement with punk music and attitude.
In early-mid 1990s there was very strong political impact in cultural life, and many prominent artists and musicians joined counter-cultural movement against the leading power and joined Nationalist parties (НБП, РНЕ), even Гражданская Оборона reunioned to participate in anti-Yeltsin actions. Both bands - Гражданская Оборона and Инструкция по Выживанию - soon began to assosiate with Nationalist parties. Letov from ГО later said, he felt like political leaders manipulated him and use the band in their politcal favour, so he stopped any cooperation. Neumoev of ИПВ was still in his artistic-revoultionary-
Though, lyrics are much more complicated, and have more ways for interpreting. Neumoev commented in the interviews about compexity of the lyrics, but doesn't want to justify himself. One of the most famous of his songs sounds like "i would be a jew, a gay, a poet, a nazi - anyone - but not the one you like".
----------------------------
----------------------------
P.S. Síce počúvam teraz viac skôr ruskú muziku (alebo povedzme tú východoeurópsku - aktuálne napríklad bulharských VIOLETOV GENERAL, či TARAN, alebo maďarských KINOPUSKIN...a iné), no stále mám rád aj tú americkú. Tieto dni som počúval najmä Velvetov, najmä ich prvú dosku a potom tiež niektoré sólové songy od Nico. Píšem teraz krátky report z mojej návštevy USA (najmä NY) pre jeden fanzin a vtedy ma tým výletom sprevádzala najmä kniha "Kill Me Please", takže sa prehrabujem aj v nahrávkach z tých dôb aj miest.
Včera navečer som konečne zhliadol film Nico 1988, ktorý teraz hrajú v rámci Projektu 100. Hoci má svoje muchy, stojí za to. Silný príbeh so silnými textami (myslím tie, ktoré tam herečka spieva, tie ktoré tam znejú na koncertoch) a presvedčivý herecký výkon hlavnej predstaviteľky.
Inak, odporúčam skombinovať zhliadnutie filmu s návštevou cintorína. My sme sa pred kinom boli prejsť na Ondrejskom.
Mišo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára