piatok, 16. septembra 2011

POSLEDNÉ DECEMBROVÉ DNI "Staroba može byti dakoli kruta" (199?)



"Ako vyjadriť samého seba tak, aby bola zachovaná prirodzenosť a čistota úmyslu? Ako udržať samého seba v bdelosti a nechať sebou prestupovať hudbu SAMÚ? Ako sa neutopiť v eufórii po vydarenom koncerte? Ako ostať sústredený na pokorné odovzdanie sa TVORBE? Ako pochopiť, že pieseň sa rodí sama o sebe?

Vznik kapely, zostava a iné taľafatky sú javom podružným, sústreďme sa smerníky, ktorými sú jednotlivé skladby. Kam asi mieria? Čo naznačujú? Ideme tam aj my?

Úmysel. Najdôležitejší stavebný prvok. Pieseň? My? Nahrávky? Prečo vlastne? Čo nás poháňa?

Vezieme sa na svojich vlastných chrbtoch. Uháňame vlastnou rýchlosťou. Občas mimo rytmu, občas nenaladení...nezapadáme do obrazu? Pozrite, naše dlane sú otočené k Vám. To je najďalej, kam dosiahneme. Nežiadame pochopenie, vítame otvorené srdcia. Rodokmeň Donkichota."


-----------------------------------------------------------------


"Bohuš vraví:" Je to výborné, ale...". Jano vraví:" Keď budete mať ambície /preraziť/, príďte za mnou...". Odozva by teda bola. Ale my nechceme ísť ďalej. Nechceme mať ambície, nerozumieme tomu, prečo by sme mali skladby predhodiť pre publikum, ako šťavnatú kosť argentínskej doge. Sme pri zrode každej piesne, pomáhame jej na svet ako sa len dá, ale ďalej už nechceme. Akýkoľvek prejav ambicióznosti smerom k vydávaniu dokonalých zvukových nosičov a odohrávaniu skvelých produkcií pred čo najpočetnejším publikom, vedie k skaze. Ego hudobníka je mimoriadne aktívne a činorodé a jeho vzkriesenie dokonale zabíja tvorbu. "Your ambition killing you, baby", spieval dávno pred nami Deadlock a mal pravdu. Ambícia zabíja."


----------------------------------------------------------------


"No dobre, je to radosť, keď sa podarí pekná pieseň. To sa hraje a spieva samo. Drvivá väčšina "autorov" je patrične hrdá, skromne zhovievavá k potľapkávaniu po pleciach a v kútiku duše závidiaca sama sebe. Čo však na to melódia sama? Ako "funguje" akt jej stvorenia? Je v tom, sama o sebe, bezbranná a nevinne? Ako je možné, že raz to ide, inokedy nie?

Pieseň nie je bezbranným tvorom ale skôr koníkom, ktorý - ak sa mu poddáme - nás môže vziať na ďalekú prechádzku, výlet po krajine. Môže s nami odgalopovať naozaj ďaleko svojským druhom tripu, či mystického vytrhnutia. Tento koník je ako živý: vycíti našu mizernú náladu - vtedy sa nám neotvorí, zdieľa s nami naše úsmevy - a zdvojnásobuje ich, môže ostať aj neutrálny. Vyžaduje od nás jedinné: naše sústredenie, našu spoluúčasť, tento svojský druh starostlivosti.

A samotné splodenie? Akt vzniku? Je to číre otvorenie sa procesu tvorby. Zenisti by povedali: odovzdanie sa tvorbe samej, nezacláňanie vlastným ja "autora". Ale o tom niekedy inokedy. Dobrú noc."


z webu/blogu kapely PDD http://vdecembri.meu.zoznam.sk/


a tu je ich nahrávka: "Staroba može byti dakoli kruta"

http://www.multiupload.com/BOG433REHE


(ich dve iné nahrávky nájdeš v archíve tohto blogu)



--------------------------------------

Another recording from Slovakian alternative/noisy rockers.

mišo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára