streda, 1. augusta 2012

FOLK PUNK



Pred časom som si prečítal článok o folkovom prístupe k punku - "KEĎ PUNKÁČI HRAJÚ FOLK" na stránke http://www.hard-core.sk/

http://www.hard-core.sk/clanky/ked-punkaci-hraju-folk.html

Článok ma zaujal, tak napíšem trochu na túto tému zo svojho pohľadu.






Keďže folk bol skôr ako punk,  je zrejmé, že mnohí pankáči sa dostali cez folk ku tvrdším hudobným prejavom. Samozrejme rovnako aj pod vplyvom iných žánrov. Myslím to tak, že takmer každá začínajúca kapela hrala skladby na španielkach a na smetných košoch, stoličkách či na torze bicích. Tie punkové samozrejme tiež. Napríklad jedna z prvých punkových kapiel u nás - PARADOX, hrávala v skúšobni aj prevzaté piesne Karla Kryla. Ja som sa do Krylových skladieb učil v pätnátich bubnovať, bolo to ideálne pretože hrala len gitara a spev.

V Čechách a u nás bola v 70-tych/80-tych rokoch aktívna folková scéna, ale taká tá punková to ani veľmi nie.
No napríklad v Poľsku jeden z prvých punkáčov - Walek Dzedzej, bol vlastne folkáč a pritom jeho banda "Walek Dzedzej Pank Bend" je považovaná za vôbec prvú poľskú punkovú kapelu. To bolo v roku 1977 v Poľsku. U nás to bolo inak.

No dosť už ďalekej histórie.

Prvý krát som folk-punkový koncert naživo zažil na Ladronke, pražskom squatte. Hrali ECOWAR - James Brook a Ernie. Austrálsky folk-pankáč a bubeníčka zahrali výborný koncert. Skvelý zážitok! Mocná energia, pozitívny náboj. To bolo asi v roku ´98 alebo ´99, myslím. Potom bol zážitok viedieť NAIVEFIGHTERS - v Inárni v Stupave, rok 1999. Oh, niečo také tu na Slovensku! pomyslel som si. Jednoduchá muzika čo ťa zasiahla priamo - a bez drsných póz - akože kapela zo zamračenými tvárami a podobne...prosto len gitara, spev - a flauta. Naivné a pritom úderné. Onedlho som si už na jedinom bratislavskom squatte Lodná kupoval ich prvé demo. Daniel z NAIVEFIGHTERS mi potom aj niekoľko podobných kapiel ponahrával - napr. TERRA RIOT - predtým sa volali FINAL SOLUTION, Danoberta NOBACONa z kapely CHUMBAWAMBA, SKREECH TRAMPS - čo bol ďalší z Brookových projektov. Láďo a Klaus mi stočili sólové veci Justina SULLIVANa z NEW MODEL ARMY, počúval som LEVELLERS, ktorí od folku tiež nemali ďaleko. Jeden zo spevákov ktorého som dosť počúval bol Poliak Janusz Reichel, konkrétne jeho split s GUERNICA Y LUNO "Abyś wiedział, że nigdy nie przegrasz...", potom kazetu Caine-ho z plzeňských ZNOUZECNOST alebo rôzne piesne/povesti, čo nahral Déma, tiež z kapely ZNC. Je toho viac...napríklad ešte ma napadá MŇÁGA A ŽĎORP - hoci nie sú punková kapela, predsa len tam ich hudobné korene siahajú. V roku vydali 2001 také dvoj-CD a ja som si to kúpil a tam bola časť pesničiek pod názvom "FOLK IS NOT DEAD" a  hrali na ňom prerábky českých folkáčov v takom "mňágovskom" háve. Môj "naj" song bol vtedy "Speedy Gonzales" od Janotu. Aj som sa to naučil hrať na gitaru - asi ako prvú pesničku vôbec. Až teraz nedávno som sa dostal k nahrávke Oldřicha Janotu a kapely MOZARTOVY KOULE, tak som to konečne počul aj v originále.
A potom určite TV SMITH, Jeho koncerty u nás v Blave boli skvelé. TV SMITH je taký echt prototyp folk punkáča a má už čo-to za sebou. Mal som sebou v distre aj svoje knižne vydané tour reporty, tak som sa trochu začítal.

Ešte by som rád spomenul - hoci to sem veľmi nepatrí - slovenských hudobníkov hrajúcich čosi ako alternatívny folk, alebo ako to nazvať. Ľubor Benkovič - inak jeho kazetu som dávnejšie postol na blog a Ján Boleslav Kladivo. Ten posledne menovaný už s punkom nemá fakt nič spoločné, ale jeho skladby majú veľkú silu. Vzácne koncertuje a povydával zopár albumov. Nejaký si nájdi, alebo kúp. Jeho prerobená dylanovka "Klopem na nebeskú bránu" je môj veľmi obľúbený song.

Zásadným hudobníkom v tomto žánri je však pre mňa ruský punkáč Yegor Letov, ktorý popri mnohých nahrávkach so svojou skupinou GRAZHDANSKAYA OBORONA tvoril aj sólové veci vo folkovom štýle. Hudobne bol ovplyvnený Vysockijm a textovo Majakovskim, ale náboj a prejav bol jednoznačne punkový s príchuťou rockovej psychadélie.
Jeho partnerka Yanka Dyagileva tiež hrala folk s punkovým feelingom.

A tiež si myslím, že taký folk punkový prúd vanul v 80-tych rokoch aj z UK, čo bola taká bašta takého toho "D.I.Y. home-recording post-punku/folku" kapely ako THE INSTANT AUTOMATONS a podobne.

No a v uplynulých rokoch sa zdvihla opätovná vlna toho "domáceho nahrávania" a "lo-fi" kultúry, takže "domácich pesničkárov" sú opäť tisíce. Myslím, že nie všetci sú zúrivo punkoví, určite je mnoho intoušov a hipsterov a tak, ale to je fuk.

Na záver nemôžem tiež nespomenúť klub VRAH, kde som zažil pár folk-punkových akcií (mimo iné aj s NAIVEFIGHTERS v úlohe bubeníka) a v zastúpení boli aj miestni borci - Ctib, či Brouk čo hrávali piesne na pódiu, či momo neho.  No určite ich je viac. Toto miesto má v sebe ducha ktoré podporuje aj takúto "intímnejšiu polohu" punku.


A ako dovetok za článkom jeden odkaz:

http://muzika-komunika.blogspot.sk/2012/07/stich.html



Mišo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára