N.D.E. "Jediný spravodlivý zákon" (2000)

Druhý album N.D.E., z roku 2000. Vyšlo to iba ako CD.
Info o kapele/projekte nájdeš v predošlom príspevku.





http://www.nde.sk/mp3/NDEJedinySpravodlivyZakon2000.zip


----------------------------


One-man-punk-band from Slovakia.


Mišo

N.D.E. "Licencia na pravdu" (1999)

N.D.E. - jednočlenná punková úderka Vlada Bisa, ex-člena DIMENZIE X.
Vlado túto svoju debutovú sólovú nahrávku vydal pod názvom NEAR DEATH EXPERIENCE a všetko si nahrával sám.

Poslal mi k tomu stručné info:


"Licenciu na pravdu" som nahrával v roku 1999, všetko sám - spevy, gitary, ale basu a bicie som robil na počítači - písal som noty a potom som to vyexportoval ako zvukovú stopu. Boli to pesničky, ktore sme nehrali s Dimenziou X, vtedy som mal pretlak nápadov a skladal som desiatky skladieb za rok. Takže nechcem tým povedať, že toto bol odpad, ktorý sa nedostal do repertoáru Dimenzie X, ale proste skladieb som mal toľko, že sa nezmestili do repertoáru DX. No a tieto skladby boli možno trochu melodickejšie a textovo trochu inak zamerané ako skladby Dimenzie X, kde skladal texty hlavne bubeník a boli zväčša o politike.

Zahral som aj tuším jeden-dva koncerty, pričom som naživo spieval a hral na gitare, basa a bicie mi išli z CD pustenom z Discmana.

No a o rok na to, v roku 2001, som sa zoznámil s kresťanskou muzikou, aj sa ma asi viac dotkol Boh a zrazu som prestal cítiť potrebu všetko v textoch kritizovať... tak nejak som začal hrať hardrock, ktory som inak tiež rad počúval. A texty začali byť aj priamo o Bohu, nielen skryto.

"Licencia na pravdu" vyšla len ako kazeta, malo to aj jednoduchý punkovy obal :) Už ho žiaľ nemám..."






http://www.nde.sk/mp3/NDELicenciaNaPravdu1999.zip

------------------------------------------------------

Slovakian punk-rock one-man-band. Debut album from late 90´s. Sorry - no cover. Later they are became regular band and turned to gospel-rock.


Mišo

blog "galéria" update

Malá výstava kresieb ľudí s mentálnym postihnutím.





http://ceruzouafarbou.blogspot.sk/2014/04/kresby.html


------------------------------------

Some pictures of people with intellectual disabilities. I am working with some of them in our social centre.


mišo

Koncert zrušený!

"Koncert dneska odpadá
prečo to je záhada
vôbec nič sa nedarí
v hlavách krúžia obavy..."






Zajtrajší punkový koncert čo mal byť vo Fuge je zrušený kvôli úrazu člena kapely TOY PIŠTOĽS. Škoda. Mrzí ma to najmä preto, že sme mali zahrať krátky set so ŠIGELOU a tešil som sa na ostatné kapely. Chcel som si pozrieť najmä PIŠTOĽS, ktorí hrajú už takmer 20 rokov a ešte som ich nevidel (Alebo videl? Tuším v Nitrianskom Pravne 1. 5. 2004? No, nepamätám sa už...). Ich muzika ma síce až tak neberie, ale zato tento starší rozhovor áno:


Rozhovor je z roku 2007, pýtal sa Hirax.

Banskobystrickú punk partičku TOY PIŠTOĹS snáď nemusím nikomu predstavovať. Mám ich rád, za to, akí sú (napriek tomu, že ma v tomto rozhovore zakopali pod čiernu zem). Stoja si za svojimi názormi a takýchto nepokryteckých slovenských a českých kapiel skutočne nie je mnoho. Tu je teda s nimi rozhovor, snáď sa doklikáte až na jeho záver...



1. Máš rád otázky typu: kedy ste vznikli a čo ste vydali?

KRTKO: Pýta sa nás to neustále každý, hoci sa to dá pozrieť na internete a aj inde... V mnohých prípadoch ja osobne len kopírujem to, čo som už niekedy predtým napísal, alebo povedal... Chápem, že niekedy je to zaujímavé pre rôznych ľudí, ktorí sa to nemajú ako ináč dozvedieť...

2. Kedy ste vznikli a čo ste vydali?

KRTKO: Ty kokso dávno – pradávno... Stručne povedané, vznikli sme približne pred desiatimi rokmi, za ten čas sme urobili pár demáčov, pár albumov a v roku 2004 najlacnejšie lisované CD v Československu: „Prispôsob sa, alebo zdochni!“

3. Množíte ešte tieto demáče medzi ľudí?

KRTKO: Nie, pretože neodrážajú naše už niekoľko rokov staré postoje a pohľady na svet okolo nás. Šírime CDr „Sme prasatá“, s ktorým sa čiastočne stotožňujeme a CD „Prispôsob sa, alebo zdochni!“, ktoré hovorí o tom, čo si myslíme. Keby si ty nebol vydal kazetu „Len na lekársky predpis“, určite by nebola bývala množená...

4. Vieš tu aspoň napísať pre šialencov dávajúcich si dokopy kompletné diskografie kapiel, ako sa tie demáče volali a v ktorých rokoch boli vydané?

KRTKO: 1995: „Portréty Idolov“ – natočené u môjho starého otca v obývačke v paneláku. 1996: Štúdiová nahrávka výberu z „Portrétov Idolov“ - 8 stopové štúdio, nahrávka nič moc, Formou aj obsahom...


5. Chystáte nový album? Koľko máte piesní a kedy počítate, že ho nahráte?

KRTKO: Áno, chystáme. Ako-tak vieme hrať približne šesť piesní. Zdravotné problémy a čiastočne aj technické nás trošku spomalili. Nový album nahráme a snáď aj vydáme v roku 2007... Je to však dosť aj o financiách, keďže nám nejde o prachy, ale o „posolstvo” a nechceli by sme CD predávať drahšie ako po 99,- Sk – tak ako predchádzajúce.

6. Budete si ho opäť vydávať vo vlastnej réžii? Váš predošlý album ste predávali za maximálnu cenu 100,- Sk. Za lisované CD-čko je to v tejto dobe viac než zadarmo. Vysvetlite prečo ste to takto robili.

KRTKO: Určite ho budeme vydávať opäť vo vlastnej réžii. Po tom ako si dopadol ty (Tesco, atď...) aj s tvojim na začiatku undergroundovým vydavateľstvom, už neveríme nikomu. Našťastie si aspoň ostal férový, čo je v tejto dobe dosť nevídané... „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ sme vydávali, tak ako sme vydávali z viacerých dôvodov. V prvom rade nás sral a stále serie kokotský biznis, ktorý sa zakorenil aj v tzv. „punkovej scéne”. Sralo nás a stále serie, že výrobné náklady na jedno CD vrátane štúdia sa u väčšiny kapiel, ktoré vydávali a vydávajú lisované CD vmestia do 70,- Sk a oni ich predávali a stále predávajú po 200 – 250,- Sk (niektorí už klesli na 150,- Sk, ale aj tak je to veľa J). Chceli sme poukázať na fakt, že pod slovom punk sa tu skrýva v rôznych kapelách, ale aj mimo nich množstvo vyjebancov, ktorí hlásajú „veľkolepé” myšlienky, no v skutočnosti za tým vidia hlavne prachy. Tiež sme sa chceli priblížiť ľuďom, ktorí si nemôžu z rôznych dôvodov kúpiť predražené „punkové” disky. Myslím, že by sme si obsahom posledného CD nasrali poriadne do huby, keby sme ho predávali po 250,- Sk. Každopádne aj vďaka tvojej pomoci sa nám to celé podarilo zrealizovať spôsobom dovtedy nevídaným, za čo ti ďakujeme.

JARO: Krtko podstatu objasnil, ja by som k tomu iba dodal, že v prvom rade išlo o snahu maximálne znížiť cenu tak, aby bolo CD dostupné naozaj každému, kto má záujem. Ďalšou podstatnou vecou (okrem tých ktoré spomínal Krtko) pre mňa osobne bolo vyvrátiť neopodstatnený názor, že lisované CD musí stáť minimálne 250,- Sk z dôvodu pokrytia výrobných nákladov, čo je veľmi často sa opakujúci argument. V neposlednom rade išlo o praktické uplatnenie podstaty fungovania HC/punk subkultúry – princíp D.I.Y. Chceli sme mať maximálnu možnú mieru kontroly nad tým, kde a za aké ceny sa naše nosiče predávajú – aby sme neskončili v Tescu vedľa Cmoríka...

7. Osobne som ti Krtko vysvetľoval, prečo niektoré moje tituly (nehovorím o CDčkách Zóna A, Davová Psychóza, Slobodná Európa, Digitus in Recto, Konflikt, S.R.O., posledný album od Nekultúry či Horska chata, toto nie sú moje tituly – sami ich členovia sa slobodne rozhodli, že tam ich nosiče budú predávané a dali si ich sami, prípadne niektorí cezo mňa) skončili tam kde skončili. Keď budeš mať doma miesto kompótov plnú špajzu CD-čiek, tak ako ja a bude ti v tom stáť kopec peňazí, ktoré budeš súrne zrazu potrebovať na nejakú životne dôležitú vec, nebudeš sa zastavovať pred ničím. Tak či tak ma k tomuto kroku dohnal totálny nezáujem ľudí o kúpu CDčiek. Dole píšem môj názor na nadnárodne spoločnosti, kde v súčasnosti nikto z nás nevie komu čo patrí a aj ten pravý a zakorenený radikálny anarchista (ktorý by do žiadneho multimarketu nikdy nevstúpil) by zostal nemilo prekvapený, že malý obchodík v ktorom si každý deň kupuje raňajky patrí práve tej spoločnosti, ktorú chce svojou ignoráciou bojkotovať. Nejdem sa tu ďalej obhajovať, ale aj ty si mi dal vtedy za pravdu, že chápeš moje jednanie...

KRTKO: Áno, ja som Ti vtedy povedal, že v aktuálnej situácii, v ktorej sa nachádzaš, chápem Tvoje jednanie. Nechcem to ďalej rozoberať, lebo je to pre Teba príliš osobné... Každopádne koreň problému spočíva v tom, že si sprofesionalizoval svoje hobby. Preto, že si začal z toho žiť, nemôžeš cúvnuť – lebo chceš prežiť a fungovať ďalej. Nemôžeš povedať na množstvo vecí „nie“, hoci by si možno aj chcel. To je princíp kapitalizmu – systém Ťa má tam, kde ťa mať potrebuje. Napr. človek, ktorý má dve deti a hypotéku na krku, drží v práci hubu, je krotkejší názorovo v strednom prúde, pretože si nemôže dovoliť vyhadzov, lebo by časom veľmi ľahko mohol skončiť na ulici aj so svojim potomstvom. Preto my ako kapela nehrávame koncerty každý týždeň, ani každý druhý. Môžme kedykoľvek komukoľvek povedať, že nevystúpime (aj to robíme v praxi). Preto nás do značnej miery netrápi, kedy sa nám vráti investícia z vydania CD, či tričiek. Nepotrebujeme akútne z toho prachy – je to naše hobby a nikto z nás z neho nežije, ani v budúcnosti nechce žiť. Preto môžeme mať doma plnú špajzu našich CD, keď sa prepočítame. Našťastie sa nám to zatiaľ nestalo...

8. Neživím sa len distribúciou a určite nie vydavateľstvom, mám aj iné aktivity, bez ktorých by som neprežil. Ale späť k téme - vylisovali ste 1000 kusov. Dušoval si sa, že do roka dolisujete ďalších tisíc kusov a možno aj viacej. Odôvodňoval si to tým, že kazety už nerobíte a cena bude do 100,- Sk. Na koncerte v Martine ste rozdali zadarmo nejakých 200 kusov a ako Vás poznám, minimálne ďalších 50 kusov ešte pomimo. Napriek tomu ste už nedolisovali ďalšie kusy. Kde sa stala chyba vo Vašom predpoklade, keď ešte stále máte kusy z tej prvej tisícky?

KRTKO: Doba sa zmenila, ale poďme pekne po poriadku. Vylisovalo sa 1033 kusov. Spolu s uvádzacím koncertom v Martine sme rozdali zaokrúhlene 230 kusov (aj keď CD v Martine sme svojim spôsobom predali J). Nerobili sme v podstate žiadne promo. Ty máš momentálne nejakých 25 ks, približne 30 posledných kusov máme my. Zvyšok, teda takmer 750 ks sa až na pár kusov, ktoré sa vymenili, predalo. Sám dobre vieš, že je to o dosť viac, ako u HT, Punkreasu, či ktorejkoľvek kapely, ktorú si vydal na CD. Aby som sa vrátil k tej dobe, rozmohli sa napaľovačky, internet a s ním servery na sťahovanie hudby, jednoducho kvantita zásobenia obyvateľstva informačnými technológiami, ako aj kvalita vzdelania, resp. nárast informovanosti v tejto oblasti. Každopádne tí, čo nás chceli podporiť a vyjadriť svoj názor nás podporili. Keď nie kúpou disku, tak aspoň kúpou nášivky, či tričiek. Napríklad triko „Srať na Biely dom!“ si doteraz kúpilo vyše 400 odvážlivcov. Čo sa týka dolisu CDčiek, plánujeme ešte ďalších 500 kusov, pravdepodobne zároveň s novým albumom. Urobili by sme to aj teraz, lebo CD sa ešte stále predáva - hoci veľmi pomaly, ibaže klasicky nemáme peniažky....

9. Ja som tou otázkou nechcel napadnúť silu Vášho mena ako kapely, ale chcel som aj z Tvojich úst počuť, či vidíš situáciu predaja CD nosičov tak isto ako ja. Čo si myslíte o kapelách, ktoré si vydajú CD-čko na vlastné náklady a predávajú ho za 200,- až 250,- Sk? Alebo cez svoj label ako Koňýk (Zóna A), či Cenzúra (Roman Valo)...

KRTKO: Je to ich vec, aj keď podľa mňa je tá cena totálne premrštená. Už som vysvetľoval, koľko sú náklady na jedno CD. Ľudia snáď vedia počítať. Koňýk je kapitola sama o sebe – to by bolo na jeden samostatný rozhovor. Každopádne ten človek pre mňa neznamená absolútne nič. Aj vďaka nemu a jeho narušenému vnímaniu punku vyzerá súčasný slovenský punk tak, ako vyzerá a mňa osobne neprekvapí ničím. Je to skvelý showman a koncerty Zóny majú svoj šmrnc, ale ináč nie je o čom – žiadna inteligentná myšlienka. Ďalší zasraný biznismen v tejto „scéne”, ktorý vychováva mladé stratené existencie. Keď vyšiel najavo ten jeho románik s ŠTB, chcel som urobiť tričko, kde na jednej strane by bol citát jeho textu z toho obdobia: „Nezmením sa, nepredám sa, nevzdám sa a nezradím Vás – NIE!“ a na druhej strane trička by bola jeho fotka + nápis: „Bol som agent ŠTB“ a jeho podpis. Nakoniec som sa však na to vysral – povedal som si, že má dosť problémov a nebudem mu ešte priťažovať. Čo sa týka Cenzúry a Romana Vala, čítal som si raz jeden rozhovor s ním a pochopil som, že je z môjho pohľadu názorovo úplne mimo (predpokladám, že to isté si myslí on o mne J). Cením si, že začal niečo vydávať, ale keďže sú to veci, ktoré mi nemajú čo povedať, tak u neho nenakupujem. Pokiaľ viem, nič nevydal na lisovanom CD a z tých jeho vecí nepredal viac ako 200 - 300 ks. Možno, keby tie napaľované disky dával po 80,- Sk a nesnažil sa z toho vytočiť prachy, predal by viac a kapely by sa dostali do širšieho záberu.

10. Vidím rozdiel v tom, že Konýk, Roman ako aj ja, majú defacto malý labelík a teda aj nejakú réžiu okolo toho. Je rozdiel mať vydané jedno CDčko a množiť ho takým spôsobom, ako to robíte Vy, ako riešiť veľa iných starostí spojených s vydavateľstvom a distrom. Áno, môžeš mi oponovať a povedať, že koľko to môže robiť na jeden nosič... V Čechách je oveľa viacej vydavateľstiev ako u nás a len malá časť prešla na teóriu lacných CDčiek. Napríklad ja som aplikoval Váš postoj „na cenu nosiča do 100,- Sk“ a dal som moje všetky CDrkové vydania za 99,- Sk. Kúpilo si ich za rok nejakých ďalších 30 ľudí a potom sa predaj opäť zastavil. Neviem, či má význam ustupovať fanúšikom až do takej miery, až nakoniec všetko skončí kvalitou na D.I.Y. úrovni. Fans musia pochopiť, že musia scéne niečo aj dať. Kúpou lístku na koncert či fesťák, kúpou nejakého originál nosiča priamo od kapely či v nejakom distre. Teraz sa reťazec pretrhol, teda z môjho pohľadu určite, lebo viem, koľko sa dalo predať z nejakého titulu, keď som začínal s distrom Hirax Records ešte pod Metal Age Productions pred ôsmimi rokmi. V Čechách prestalo fungovať niekoľko metal / HC / punk labelov, ktoré nechceli prejsť na predaj tričiek a mikín a pokúšali sa stále fungovať na predaji hudobných nosičov, až kým nezistili, že to proste nejde. Predaj oblečenia stále frčí, pretože tieto veci si ľudia zatiaľ nevedia stiahnúť z webu a prepáliť. Len sa choďte pozrieť do predajní CDčiek, ako sú nabité maďarskými či polskými tričkami. Tie by ste tam pred piatimi rokmi asi ťažko hľadali. Celý tento postoj fans bude mať za následok úpadok zvukovej kvality nahrávok, pretože kapely nebudú mať záujem dávať drahé peniaze za nahrávky, pretože tieto náklady sa im nikdy nevrátia. A keď sme už pri rátaní nákladov ceny výroby CD nosiča, mám dojem, ako keby si na tieto náklady pri kalkulácii nákladov na jedno CDčko akosi opomenuli. Nie každá kapela vie nahrať svoje CDčko za 12 tisíc ako Vy. Každý ma hranicu kvality položenú niekde inde...

KRTKO: Sám dobre vieš, že v dnešnej dobe zoženieš CDr za 6,- Sk, veľkoobchodne aj za 4,- Sk, preto je 70,- Sk maximálna cena za CDr v súčasnosti. Tiež je možné, že tie kapely proste zaznamenali svoj strop a už sa z nich jednoducho nedá predať viac – veď ich predávaš roky. Opäť sme pri peniazoch – jednoducho podľa mňa by punková kapela nemala hrávať punk pre zisk. Pozri sa na mladé kapely – kto im kedy preplatí peniaze za nahrávky v štúdiu, za nástroje a kopu ďalších veci? Nikto! Robia to preto, lebo ich to baví a vo väčšine si poctivo šetria na všetko a ešte sa navyše musia vtierať takým zmrdom ako je Rúžička, aby si vôbec mohli zahrať. Mladé kapely tu vždy boli a budú a na začiatku žiadna z nich nerieši nejaké posraté peniaze. Áno, je pravda, že bez nich sa niektoré veci robiť nedajú, ale niektoré áno. Za 50, či 60 litrov bol nahratý posledný Desmod – tie predchádzajúce lacnejšie, takže je to tak trochu na pobavenie. A keby tomu hneď tak bolo, tak potom sú asi dosť blbí ekonómovia, keď my dokážeme nahrať kvalitou porovnateľnú nahrávku za 13 000,- Sk a množstvo slovenských punk kapiel do 20 000,- Sk (Sitňan, Zhoda Náhod...) No a aby sme doriešili tie náklady na jedno CD, tak napríklad Konflikt má určite vztýčenú métu na predaj minimálne 3000 ks z posledného CD, takže stačí zobrať kalkulačku a vyjdú Ti relatívne presne náklady na jedno CD tak, že v predajnej cene 100,- Sk sa počíta aj so ziskom J

JARO: Fans budú (možno) ochotní niečo „scéne“ dať vtedy, keď uvidia, že sa na nich nesnaží zase raz niekto nabaliť. Mne osobne je úplne jedno, či si náš disk niekto kúpi alebo napáli. Cenu sme znížili tak, aby bol dostupný každému, v tomto smere sme urobili všetko čo sme mohli, ostatné ide mimo mňa - nebudem na nikoho apelovať, aby si kúpil náš disk a podporil tak kapelu. Ten kto chce to spraví aj bez toho, kto nechce, na toho žiadne apely nezaberú. S tým úpadkom zvukovej kvality by som to nevidel až tak čierne – pri troche šikovnosti, chuti a dostatku času a vďaka rozvoju počítačovej techniky pomaly nebude problém nahrať si to aj v skúšobni v porovnateľnej kvalite ako v poloprofesionálnom štúdiu. Mne osobne by vôbec neprekážalo, keby kvalita nosičov skončila na D.I.Y. úrovni – pamätám si časy (a ty určite tiež), keď celá táto subkultúra fungovala iba na zašumených magnetofónových nahrávkach. Podstatnejšie ako zvuková kvalita nahrávky je obsah. Čo z toho, že kapela má skvele nahratý album, keď obsahovo za veľa nestojí – v tomto prípade forma zabíja obsah. Okrem toho, klasické vydávanie na CD bude možno už čoskoro minulosťou – internet sa o to postará...



11. Hrávate koncerty za peniaze? Za koľko ak odrátame cestovné náklady.

KRTKO: Na niektoré koncerty ideme tak, že nechceme nič, dokonca v niektorých prípadoch si sami zaplatíme aj cesťák – jedná sa o benefičné koncerty – ako napr. minulý rok na fungovanie časopisu A - Kontra. Štandardne si po odpočítaní nákladov na dopravu, ako kapela nechávame 1000 – 2000,- Sk. Kúpime si za to jedlo, drinky a viac ako tisícka nikdy nejde do spoločného banku. Keď vozíme kompletný aparát, náklady na dopravu sú vyššie, lebo si prenajímame dodávku so šoférom. Vzhľadom na fakt, že v posledných dvoch rokoch chodí na nás stále viac a viac ľudí, začíname hrávať kde sa dá na percentá, kde peniaze vyzbierané zo vstupného sa použijú na zaplatenie nákladov (zvukár, cesťáky, pivko J...) a zvyšok – teda zisk sa rozdelí pre organizátora, nás a príp. ďalšie kapely. Nechcene hrávať za viac peňazí, preto je možné, že sa budeme snažiť vstupné tlačiť ešte nižšie, ako býva zvykom doteraz. Strašne sa bavím na cenách, za ktoré hrávajú, resp. chcú hrávať niektoré kapely. Ja sa vždy dívam na to tak, koľko ľudí by prišlo len na tú jednu konkrétnu kapelu a koľko chce za to tá kapela peňazí. Preto som napríklad ani za čias, keď som ešte robieval koncerty nerobil mnohé „hviezdy” slovenského a českého popu, pardon „punku”.

JARO: Táto kapela nikdy nebola (a verím, že ani nikdy nebude) o peniazoch. Keby bolo po mojom, boli by koncerty zadarmo, ale sám vieš, že to nie je reálne možné (resp. iba v obmedzenej miere). Dodnes sa každý mesiac skladáme ešte aj na skúšobňu, takže o nejakom zarábaní nemôže byť ani reč. Koniec koncov, keď sa pozrieš na množstvo koncertov, ktoré odohráme, spojíš si to s tým, čo povedal vyššie Krtko, asi ťažko by sa z toho dalo vyžiť. Ak sa aj nejaké peniaze „zarobia“ z predaja diskov a tričiek, vracia sa to naspäť do kapely, nikto z nás z toho nežije a ja osobne ani nemám záujem z toho žiť - nechcem sa stať otrokom vlastnej záľuby ani poprieť základné myšlienky na ktorých táto subkultúra stojí...



12. Nemieril som otázkou tam, že chcete z toho žiť. Poznám váš prístup a viem ako to robíte. Ale ak by som mal byť dôsledný, zlý a prijebaný, mohol by som vám povedať toto: prečo ste si teda kupovali čoraz drahšiu pódiovku, ktorú si teraz nosíte na požičanom aute, ktoré vás stojí nemalé prachy, pretože šofér je ten jediný, ktorý isto za ten večer vďaka Vám slušne zarobí a tým pádom zvyšujete cenu vášho koncertu? Veď ste predsa punkáči, mali by ste hrať na Jolanách za 30,- korún a chodiť vlakom. Chcel by som podotknúť, že túto otázku nemyslím až tak vážne, ale sú ľudia, ktorí si pravú „punk kapelu“ predstavujú práve takto a tak sa pýtam za nich...

KRTKO: Vieš, ja stále hrávam na gitare značky Jolana a nikdy v živote som na gitare inej značky ani nehrával. „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ som nahral na Jolane Galaxis, teraz používam Jolanu – Stratocaster, akurát je trošku nastriekaná. Moje gitary sa dajú kúpiť v bazáre do 1500,- Sk aj s cestou. No a niektoré naše koncerty stále stoja 30,- Sk, niektoré sú dokonca zadarmo, takže nie je čo riešiť. Aparát vozievame na prenajatom aute so šoférom, lebo vlastné nemáme a na mnohých koncertoch jednoducho nie je žiadny aparát a tiež je to celkom fajm, keď na koncerte počuješ všetky nástroje vrátane spevu – aj keď to sa kvalitou aparátu nie vždy dá zabezpečiť. Každý z nás si svoj aparát kúpil na splátky za svoje prachy, nejaké drobnosti šli zo spoločných peňazí. Našich šoférov máme radi a preto im aj radi dáme zarobiť a v neposlednom rade je to stále lacnejšie ako cesta vlakom pre 4 osoby. V konečnom dôsledku sme taká istá kapela, ako množstvo tých mladých začínajúcich a za to skutočne ďakujem Jardovi, Kosťovi a Dudovi.

JARO: Vieš, keby sme všetci pristupovali k veciam podľa toho, ako si to vyššie opísal, mnohé koncerty by sa vôbec neuskutočnili. Jedným z dôvodov, pre ktoré vozíme na koncerty náš aparát je aj ten, že sa snažíme ušetriť organizátorovi koncertu problémy spojené so zháňaním pódiového aparátu. Nie každý má doma v garáži zloženú celú pódiovku. Zažili sme totiž už aj také situácie, že sa tesne pred koncertom letovali bedne, aby vôbec boli funkčné. Nič proti, mne osobne sa to páčilo, malo to ten správny undergroundový náboj, ale poslucháči už až takí nadšení asi neboli. Okrem toho na tom aparáte hrajú aj ostatné zúčastnené kapely (ak si samozrejme nedovezú svoj aparát), takže je to aj o solidarite. Vďaka tomu sa s ním nemusia trepať oni a môžu ísť napríklad tým spomínaným vlakom...



13. Vieš, ber to tak, že punk bol silne IN. Vravím bol, pretože teraz frčí hip-hop a stačí nakecať tisíc nadávok za minútu a predáš 5000 nosičov bez problémov. Toto číslo som nestrelil len tak z brucha. Niekto si myslí, že punk stále vedie, ale nie je tomu tak. Chodím po martinských a žilinských CD obchodoch. Nového Konfliktu predajú desať kusov, ale neznámej hip-hop partičky z nasratej Petržky jedným vrzom 40 kusov... Ale ani o tom som nechcel. Chcem povedať len to, ako chceš vyriešiť to, že na kapelu skutočne príde kopec ľudí. Dáš vstupné 100,- Sk a príde ti 400 platiacich ľudí. Na Konflikt teraz naozaj toľkoto ľudí príde. Čo má Jury robiť? Dá vstupné dvadsať korún a ľudia odnesú klub. Má všetky zarobené peniaze dávať na charitu a antifa spolky, alebo odmietnuť ich zobrať od usporiadateľa s ospravedlnením, že oni sú punx a že im stačí 954,- Sk na vlak? Investovali do kapely kopec energie a času, dali nemalé prachy do aparátu. Ja sa iba pýtam. Vieš, tiež si pripadám niekedy ako idiot, keď mi niekto volá ohľadne koncertu Editor a ja mu poviem smiešnu sumu a vzápätí počujem milé prekvapenie, že tá alebo oná kapela chce 15-násť či 20 litrov. Skutočne teraz nechcem menovať slovenské kapely, ale toto sú reálne peniaze, za ktoré teraz niektoré hrajú. A musím povedať, že väčšia polovička tých kapiel si tie peniaze zarobí a ľudia na nich prídu. Tak čo teraz?

KRTKO: Ja seriem na to, čo bolo, je a bude „IN“. Vždy ma aj tak oveľa viac zaujímalo to, čo bolo „OUT“. Neviem o tom, že by Konflikt hral niekedy benefičný koncert. V Bystrici prišlo na nich nejakých 50 platiacich a stále chceli svojich myslím 12 000,- Sk – aj keď si na seba nezarobili. Kurva, keď sú si takí istí, že príde na nich 400 ľudí, tak nech fakt dajú vstupné 20,- Sk a budú mať moje uznanie. Výhovorka, že by ľudia odniesli klub mi pripadá dosť smiešna... Vieš, ja si zase pripadám ako idiot, keď mi niekto volá napr. z Rimavskej Soboty a ja mu mám povedať, že chceme za koncert 3500,- Sk hoci viem, že to je hladová dolina a mnohí ľudia často počítajú peniaze, aby im vôbec vyšlo na základné potraviny, resp. musia si požičiavať od rôznych oficiálnych úžerníckych firiem typu Provident Kokot, aby neprišiel exekútor a nevyhodil ich z vlastného bytu!!! Preto vždy každému hovorím: „...v prípade, že Ti koncert nevyjde a nepríde dosť ľudí, tak nám dáš toľko, aby si nebol v mínuse...“ To sa ale už dobre dlho nestalo. Ak si dobre spomínam, tak ten skutočný punk bol vždy sociálnym hnutím. To tu akosi vymizlo. A už dupľom u tých kapiel, čo hrajú za 15 – 20 000,- Sk, čo aj za 50 000,- Sk. Nech idú do piči a pozrú sa na tie sračky, čo nechávajú za sebou!

JARO: Nič v zlom, ale táto diskusia mi začína pripadať ako naháňačka mačky za vlastným chvostom. Vždy skončíme pri predajnosti, peniazoch, zisku. Dočerta, táto subkultúra predsa vznikla práve preto, lebo chcela podobnému chápaniu a hodnotovému rebríčku vytvoriť alternatívu a nestavala ich na prvé miesto v myslení. Neber to v zlom, ale tvoje argumenty sa v ničom nelíšia od manažéra nadnárodného vydavateľstva – ten sa tiež na všetko díva cez peniaze a prepočítava, koľko zisku mu ten-ktorý titul prinesie. Takýto prístup podľa mňa v tejto subkultúre nemá čo hľadať – podkopáva to jej základy. Viem si celkom dobre predstaviť manažérov nadnárodných vydavateľstiev a organizátorov rôznych festivalov, ako sa dobre zabávajú, keď volajú na ich akcie tzv. „punkové“ kapely – stačí zašušťať peniazmi (v prípade známejších), resp. im dať možnosť vystúpiť po boku svojich „idolov“ (v prípade začínajúcich) a kapely sa len tak hrnú. Vďaka takémuto správaniu niektorých kapiel to v nich iba utvrdzuje presvedčenie, že si môžu všetkých a všetko kúpiť...



14. Bolo to Jardo práveže tak, že v kapitalistických krajinách punk okamžite predali a správili z toho módu. Veď všetky veľké ako aj stredné kapely ako The Exploited, Sex Pistols, Ramones, Dead Kennedys, UK Subs, The Clash atď okamžite rozkúpili veľké major firmy. Vydali ich a predávajú ich doteraz cez najväčšie distribučné firmy za vysoké nákupné sumy. Myslím si, že pravá a čistá éra punku bola v socialistickom prostredí, kedy bolo toto hnutie potláčané a zakazované. Čo mi povieš na tému punková kapela a hranie za prachy? Čo hovoríš na slovenskú či českú kapelu, keď pýta za koncert 10 az 15 tisíc Sk? Čo hovoríš na zahraničnú svetovú kapelu, keď pýta za koncert od 100 do 200 litrov?

KRTKO: Pri Pare, či Chinaski ma to neprekvapuje. No a pri tých tzv. „punkových” sa bavím, smejem, grciam a štím. Polovica z nich nemá na to, aby im to na Slovensku uplatili. Keby neboli taký kokotský biznismeni a uvažovali by, tak by na ich koncertoch nemuselo byť vstupné 100 – 150,- Sk. To platí o Visacom Zámku, SPS, NVÚ... Potom je tu pár kapiel, ktoré to uplatia, ale podľa mňa s punkom nemajú nič spoločné, pretože pôvodný punk nebol o póze a peniazoch. My by sme tiež mohli pýtať za koncert 10 000,- Sk. Dali by sme vstupné stovku a uplatilo by sa to. Ja by som sa však nemohol na seba pozrieť do zrkadla. Mám kamaráta, ktorý má v prenájme v Bystrici jeden rockový klub – aby to bolo konkrétne, tak Tartaros. Občas keď sa s ním stretnem, tak sa ho popýtam, ktorý koncert ako vyšiel – kde bolo koľko ľudí, koľko peňazí kapela chcela a koľko skutočne dostala. A tak viem, že mnohé kapely nedostanú peniaze, ktoré pýtajú, pretože nepríde na nich toľko ľudí, aby sa to celé zaplatilo. Čo sa týka zahraničných sráčov typu The Exploited, tak to len dokumentuje pre mňa starý známy fakt, že vďaka nim je možné povedať, že skutočný punk aj s jeho prapôvodnými myšlienkami je už dávno mŕtvy. Ja osobne sa hanbím, že pri slove punkáč ma stotožňujú s takýmito biznis – vyjebancami. „Fuck The Exploited – boycott punk business“ – to bolo moje tričko, ktoré som po rokoch nosenia na koncertoch nedávno hodil do davu. Mám však nové – originál Tesco tričko, na ktorom je nápis Punk is Dead. Nechcem sa ďalej hanbiť za to, že pri slove punkáč sa ukazuje na takýchto čurákov. Je fakt veľkým problémom bojovať proti stene – o čo sa už niekoľko rokov snažíme...

JARO: Vždy záleží od okolností, faktom (žiaľ) zostáva, že peniaze vládnu svetom a bez nich by sa nedala usporiadať žiadna akcia. Nemali by však byť na prvom mieste v myslení a hodnotovom rebríčku usporiadateľov ani účinkujúcich. Ak sa budeme baviť o koncerte ktorejkoľvek slovenskej alebo českej punkovej kapely, tak suma 15 000,- Sk je premrštená v každom ohľade, lebo ide vysoko nad akékoľvek náklady spojené s koncertom – to tebe ako organizátorovi určite nemusím vysvetľovať. U tých zahraničných je to samozrejme najmä otázka vzdialenosti a potrebného aparátu, aj tak je to však veľa. Podľa mňa si v takomto prípade treba položiť otázku, či kapela, ktorá takéto peniaze za koncert pýta je ešte punková. V mojom chápaní punku určite nie...



15. Nevadí ti, že aj tvoji obľúbenci TOY DOLLS hrajú za veľké nepunkové peniaze?

KRTKO: Toy Dolls je pre mňa spomienka na minulosť. Pred 10 – 15 rokmi to bola moja kapela No. 1.. Páčil sa mi fakt, že si zo všetkého dokázali robiť prdel, no a na rozdiel od iných kapiel vedeli a dodnes vedia aj hrať. Veľmi som ľutoval, že sa mi nedalo ísť na ich koncert v Prahe v 96-tom, alebo siedmom. Každopádne, čítal som s nimi po tomto koncerte jeden rozhovor v ktorom vysvetľovali, prečo bolo vtedy na nich tak strašne nízke vstupné (už sa presne nepamätám, myslím, že to bolo 150,- Kč). Vraveli, že ich albumy vychádzajú preto, aby si mohli dotovať vlastné koncertné turné. Preto majú také nízke vstupné. Pre mňa to bola dovtedy nevídaná myšlienka. Na Slovensku som ich videl vždy, keď hrali. Mal som dokonca tú česť stretnúť a rozprávať sa s nimi a musím povedať, že mal som z toho veľmi dobrý pocit. Jednoduchí, prirodzení ľudia. Komunikoval som a dohadoval nejaké veci aj s človekom, ktorý mal na starosti ich distribúciu. Jeho prístup bol profesionálny, no zároveň veľmi ľudský a priateľský. Sám vieš, že je to neporovnateľné s mnohými nafúkanými managermi z iných „punkových”, či metalových kapiel. Neviem, za aké peniaze hrá Toy Dolls, no nebude to nič preborné, keď sa to uplatilo na Punk Islande. Ak by sme to prepočítavali na životnú úroveň a menu, tak som presvedčený, že mnohé československé punkové sračky, pýtajú za svoje trápne postávanie na pódiu viac.



16. Toy Dolls hrali na Punk Islande za 300 litrov. Čo mi na to teraz povieš? Stále je to na punk kapelu v pohode? Áno, s tým manažérom Toy Dolls som sa bavil aj ja. Bol skutočne milý a v pohode týpek, ale nemiešajme tu teraz hrášok s fazuľou... Keď hrali Exploited prvý krát na Anti feste, vyšlo to po prerátaní na slovenské koruny cez pol milióna. Za každú pesničku naviac alebo zakázanú fotku boli v zmluve ďalšie prirážky. Punk is not dead? Takže bez citov a zaujatia my z tvojho pohľadu Krtko vychádza jednoznačne: The Exploited = Toy Dolls = Hajzli s pseudonálepkami „praví punx“?

KRTKO: Chcel si poukázať na Toy Dolls, ale argumentuješ s Exploited J. Majú veľa spoločné, ale akosi vyššie sám napísal, aj dosť odlišné. Už som raz argumentoval tým, že pre mňa to bola spomienka na minulosť. Toy Dolls, podobne ako mnohé ďaľšie kapely, ktoré začali z hudby žiť sa stali otrokom svojho koníčka. Áno, skutočne s punkom nemajú toho veľa spoločné. V porovnaní s Exploited sú to však zlatí chlapci – sám si to hore popísal. Exploited je kapela, ktorou z duše pohŕdam a ktorú absolútne nenávidím, no zároveň sa na ich debilizme bohate zabávam. A ešte viac sa zabávam na tých, ktorí túto kapelu „žerú“, či nebodaj volajú na vystúpenia. Skôr by si ma nahovoril na vystúpenie Robbieho Wiliamsa, ako na Exploited. Zasraní zmrdi... Ja si vážim zahraničné kapely, ktoré aj napriek tomu, že sú relatívne „známe“, môžeš bez problémov zavolať aj na nízkonákladový festival ako napr.: Petrograd, La Fraction, Argies, prípadne aj Oi Polloi...



17. Vieš, ako sa snažím v mnohých mojich odpovediach naznačiť, pozerám sa na toto úplne z vysoka. Mám rád muziku The Exploited ako aj Toy Dolls. Míňajú ma veci okolo ich finančného pozadia (kým niekto nepreháňa svoju sumu), preto sa bavím, ako sa vieš krásne rozčertiť, hehe. Aké kapely Vás vo Vašich začiatkoch ovplyvnili?

KRTKO: V 90-tom roku to bola hlavne Zóna A. Bola to moja prvá kapela tohto štýlu, ktorú som počul. Páčilo sa mi to – bolo to iné ako Elán, ktorý som počúval. Potom sa to už sypalo. Veľa zahraničných vecí som si nakúpil na tzv. burzách, kde sa dali za pár korún zohnať vytočené kazety z Poľska. Tak som sa napr. dostal k Toy Dolls. Do konca 90 – tych rokov bol zo mňa veľký zberateľ punku. Mal som druhú, alebo tretiu najväčšiu punkovú zbierku v Banskej Bystrici. Fúra platní, kaziet, neskôr CD... Potom sa to už jednoducho nedalo zvládať – prišli počítače a ja som zrazu začal selektovať veci aj podľa textov. Dovtedy bolo pre mňa dobré všetko, čo bolo punkové. Potom som prišiel na to, že veľa dobrých textov je aj mimo punku. Teraz to vidím tak, že punk, ktorý by mal byť hlavne o textoch, je o hovne...

JARO: Bolo toho veľa a menilo sa to vekom, myslím, že nemá zmysel to tu rozpisovať, aj tak by sa to zhruba zhodovalo s tým, čo povedal Krtko. U mňa nastal dosť veľký zlom v momente, keď som začal rozumieť anglickým textom. V tom momente som prišiel na to, že tá slovenská podoba punku je vzhľadom na našu skúsenosť s iným systémom úplné iná ako tá „západná“. Vyplývalo to najmä zo samotnej rozdielnosti oboch ekonomicko-spoločenských systémov a z toho vyplývajúcich problémov, ktoré boli úplne iné. V našich končinách v podstate úplne absentovala (až na pár výnimiek) kritika existujúcich spoločenských pomerov, prevládala (a stále dosť prevláda) skôr alkoholicko-zábavno-komerčná podoba punku. Tento trend na Slovensku výrazným spôsobom zmenila až Davová Psychóza, o to smutnejšie je, ako nakoniec skončila...



18. Čo hovoríte na to, že kapely ako Zóna A, Slobodná Európa a Davová Psychóza prvé zlomili bariéru punk / Tesco a dali prví svoje nosiče do tescovej siete? (samozrejme, potom sa tam objavili aj niektoré tituly Hirax Records)?

KRTKO: Ježiš – Mária, Tesco... Čo sa týka Zóny, tí si idú v šľapajách svojich idolov z punku ´77, ktorých tituly tiež nájdeš v takýchto sieťach. U nich ma to vôbec neprekvapuje. Slobodná Európa podľa mňa nemá s punkom dlhodobo nič spoločné. Jej albumy vychádzajú vo vydavateľstvách, ktoré vlastnia nadnárodné korporácie – im to neprekáža a keďže je to mŕtva kapela hudbou, textami, jednoducho všetkým, tak mi je to vlastne jedno. Davová Psychóza je pre mňa najväčším punkovým sklamaním. Bola to kapela, ktorá mne osobne dala veľmi veľa. Ukázala mi iný pohľad na svet, ale aj na punk. Na druhej strane mi veľmi veľa vzala. Vzala mi ilúziu, ktorú by som mohol zhrnúť do frázy: Punk is not Dead.... Nepoznám kapelu, ktorá by si viac nasrala do huby ako Davová Psychóza. Na jednej strane dlhé roky ostro kritizovala konzumnú spoločnosť, na druhej strane ju maximalisticky podporila svojim správaním. Týmto činom absolútne poprela všetky myšlienky hlásané na „Svet žaluje“ a „Kríze Vedomia“. Pár rokov naspäť o ľuďoch s ich spávaním hlásala: „Zodvihni kameň, ktorým rozbiješ ich štíty...” Pre mňa je to jednoznačne klinec do rakvy slovenského punku. Nehovoriac o tom, že ten posledný album je bez energie, bez života, navyše pre mňa so zvrátenými hodnotami, keďže sa predáva napr. v Tescu. Čo sa týka titulov Hirax records, kapely, čo sú v Tescu sú pre mňa bez duše a jednoducho ma nezaujímajú. Ľúto mi je akurát Načo Názvu. Neviem do akej miery mohli ovplyvniť, to že sú tam, keďže si ich vydal ty. To by si mohol skúsiť vysvetliť. A keďže sme už pri tvojom vydavateľstve, nikdy som neveril, že takto skončíš. Na jednej strane Ťa chápem ako vydavateľa, keďže sa ti tam veci predávajú, na druhej strane nerozumiem, ako si si mohol takto dosrať meno vlastného labelu. Viem, že väčšine ľudí „v scéne” je to jedno – sú rovnako slepí a hluchí ako ich okolie, ale aj tak mňa osobne to veľmi zarazilo a podľa mňa to bol ďalší klinček do rakvy, ktorá sa volá SLOVENSKÝ PUNK.

JARO: Myslím, že najväčší podiel zodpovednosti za to, že vydávanie a predaj „punkových“ vecí v nadnárodných spoločnostiach mnohým ľuďom nevadí je možné pripísať „nepunkovému“ prístupu niektorých kapiel, ktoré sami seba do tejto subkultúry radia ale ich prístup je príliš napáchnutý biznisom (konkrétne Zóna A, Slobodná Európa, Iné Kafe a Horkýže Slíže... – dalo by sa pokračovať). Týmto kapelám nikdy nezáležalo, kde a za akých podmienok sa ich albumy predávajú, hlavne, že sa predávajú – vždy uplatňovali biznis princíp a to aj v prípade honorárov za koncert. Davovú Psychózu by som s nimi do jedného vreca rozhodne nehádzal, ich príbeh je podstatne iný, aj keď s veľmi podobným koncom. Svojím roky uplatňovaným prístupom D.I.Y. ovplyvnila veľké množstvo ľudí v scéne. Škoda, že dnes už môžeme použiť iba minulý čas.

Čo sa týka tvojho vydavateľstva, na rozdiel od Krtka som v podstate očakával, že takto dopadneš od momentu, keď si opustil amatérsku rovinu svojej vydavateľskej činnosti. Pokým si bol „amatér“, vydával si veci podľa chuti, času a záujmu, netlačili ťa žiadne termíny, peniaze, dobierky, zmluvy... To sa zmenilo profesionalizáciu tvojho vydavateľstva - biznis kolotoč so všetkým čo k tomu patrí sa rozbehol na plné obrátky a dnes už podľa mňa z neho nemôžeš vystúpiť aj keby si chcel. Každopádne si zaslúžiš rešpekt za to, že si sa do takýchto aktivít vôbec pustil a že si bol schopný z ničoho vybudovať celkom solídne fungujúce vydavateľstvo a distro.



19. Dohovor s Načo Názvom bol jednoznačne taký, že mi dávajú súhlas dať to tam, ak sa to nebude predávať a budem to tam nútený dať. Vravel som im, že to sa nikdy nestane, ale vec bola taká, že po roku som tam dal 50 klusov z každého ich titulu. Týmto sa z veľkej časti kapely zastávam pred ich fanúšikmi, pretože sme ten dialóg viacej neriešili. Skutočne som nečakal, že to niekedy naberie reálne obrysy. Dotlačil ma k tomu úplná apatia zo strany fanúšikov. Poviem ti, ako to teraz funguje, keď výjde nejaký nový a zaujímavý titul na punk scéne (ako napríklad: Zóna A „Na predaj“, Davová psychóza „Nakŕmte prežratých“, HT „Plan B“, Načo Názov „Zlatá stredná cesta“ či Konflikt „Sapere Aude“). Do mesiaca dvoch troch predám sto, maximálne dvestopädesiat kusov a utrum. A keď hovotím utrum tak čistý koniec, teda ak nerátam jedno CD za mesiac. A potom sa to už páli, sťahuje, páli a sťahuje... Ide to z partie do partie a každý má v piči nejakú úctu k tej ktorej svojej obľúbenej kapele. Ja som skôr skúšal, aká bude reakcia a odpoveď zo strany ľudí zo scény a či sa to vlastne predá. Dával som tam metalové ako aj punkové CDčka. V žiadnom prípade to nebol biznis, pretože ja som dostal za jedno CDčko okolo 100,- Sk a na pultoch skončilo za 199,- Sk. Stopercentná marža... Oni už teraz iba presúvajú nepredané CDčka z jednej predajne do druhej. Iná oblasť, iný druh zákazníkov...

KRTKO: Tak to mi je potom postoja Načo Názvu fakt ľúto. Možno by bolo dobre, keby sa k tomu vyjadril niekto z nich. Čo sa týka aktuálnej situácie s predajom CD, poviem Ti tak, keď sme vydávali CD „Prispôsob sa, alebo zdochni!“, boli tu tiež určité štandardy, možnosti a spôsoby predaja v „punku“. My sme ich z časti nabúrali a pozreli sme sa na to úplne z inej stránky a možno aj práve preto sme predali viac ako napr. HT z Planu B. Keď budeme vydávať nový album, vynasnažíme sa nabúrať aktuálne štandardy aj inými spôsobmi ako to bolo pri: „Prispôsob sa, alebo zdochni!“ a verím, že to opäť uspeje, pretože nie všetci ľudia v „scéne“ sú slepí, hluchí a blbí. Ešte jednu vec však nedokážem pochopiť. Prečo si ochotní dať cenu 100,- Sk za nosič Tescu, ktoré si dá na to stopercentnú maržu a nie si ochotní spraviť to isté pre poslucháča? Fakt je to tými 50 kusmi, ktoré odoberú? Myslíš, že by si nepredal o 50 ks viac, keby to tak stálo v Tvojom katalógu a na webe? Ja myslím, že by si predal minimálne o 100 ks viac. Kapelám by si mohol dať percentá zo skutočného predaja a hotovo...



20. Ako som už písal, skôr to bol experiment, ako to dopadne. Nič viacej. Veci sú už stiahnuté. Ak sa niekde ešte niečo potuluje, sú to nepredané a nevrátené veci. Myslíš si, že bojkotom obchodných sietí ako Tesco atď. niečo ty ako jedinec docieliš? Nakoniec produkty po ktorých túžiš, aj tak kúpiš v nejakej menšej predajničke, ktorá v skutočnosti opäť patrí veľkej nadnárodnej spoločnosti? Nepripadáš si niekedy v tejto dobe stratený?

KRTKO: Tento boj som veľmi dlho bojoval. Snažil som sa nenakupovať v nadnárodných korporáciách. Mal som to ešte navyše hodne sťažené, pretože jedna osoba, ktorá je takmer moja rodina, v jednej z takýchto sietí pracuje a ja som ju relatívne často vozieval autom, keď išla z práce. Keďže bývalo veľa hodín, tak ona si šla do tejto predajne aj nakúpiť. Ja som chodieval s ňou, no nenakupoval som. Veľa známych, ktorý poznali moje myšlienky sa mi smialo, že som tam častejšie ako oni – hlavne, že na to nadávam. Ja som tam ale fakt nenakupoval. Jedného dňa sa to však zlomilo. Začal som hľadať v mojom meste predajňu potravín, ktorá by nepatrila do žiadnej nadnárodnej spoločnosti. Zistil som, že existuje len jedna jediná (nepočital som napr. Diskonty a nonstopy, kde nemajú rožky) v celom meste !!! Ešte aj v okolitých dedinách všetko patrilo do určitej siete. Od tohoto momentu na nákup potravín už kašlem – nie je kam ujsť. Ostatné veci však až na pár výnimiek v nadnárodných obchodných sietiach nenakupujem dodnes. A čo sa týka hudobných nosičov, tak to už vonkoncom nehrozí. A na margo otázky mám ešte jeden príbeh. Jeden náš spoločný kamarát robil predavača aj pokladníka v Tescu, momentálne robí niečo obdobné v Teeernooo Jednota hypermarkete v nemenovanom obchodnom centre. Sám sa vyjadril, že u zahraničného kapitalistu boli podmienky omnoho lepšie, ako u domáceho...

JARO: Pravdu povediac, tvoja otázka ma vzhľadom na to, ako dlho sa v tejto subkultúre pohybuješ dosť prekvapuje, myslel som, že v tom máš jasno. Tu predsa nejde o to, či tým niečo zmeníš, hypermarkety sa stali súčasťou našich životov, či sa nám to páči alebo nie. Vďaka svojej ekonomickej sile vo väčšine miest v podstate úplne zlikvidovali konkurenciu v podobe malých predajní (Bystrica je typický príklad, ako spomenul Krtko, je takmer nemožné nájsť predajňu potravín, ktorá by nepatrila pod nejaký reťazec), takže väčšine ľudí už nezostáva nič iné ako tam nakupovať, lebo nemajú inú možnosť. Ja to vnímam skôr tak, že sa im treba čo najviac vyhýbať tam, kde sa dá a nepodriaďovať sa ich mafiánskym praktikám. Pre subkultúru punk (ak chce zostať subklultúrou a nestať sa iba ďalšou marketingovou značkou) by malo zostať charakteristické hľadanie alternatív a nie prispôsobovanie sa aktuálnym trendom (či už kultúrnym, ekonomickým, politickým...). Nevidím žiadnu alternatívu v umiestňovaní svojich produktov do hypermarketov ako najtypickejšieho predstaviteľa konzumnej spoločnosti. Nemám záujem byť na jednej polici s „hviezdami“ hudobného priemyslu, ktorých jedinou ambíciou spolu s producentmi a nenažranými manažérmi v nadnárodných vydavateľstvách je čo najväčší zisk. A k poslednej časti tvojej otázky mi nezostáva povedať nič viac iba to, že si až príliš často pripadám ako z inej planéty...

21. Rešpektujem TP ako jednu z mála slovenských kapiel ktorá vie o čom spieva, prečo hrá punk, vidí v ňom niečo viac ako len hudobný štýl a dokonca sa podľa toho aj správa. Mám aj dojem, že ste si dokonca vychovali časť svojich fanúšikov, ktorí rešpektujú Vaše názory...

KRTKO: No, dík... V posledných rokoch sa snažíme ukázať ľuďom spôsob, akým je možné dívať sa a žiť úplne ináč. Snažíme sa hovoriť o veciach, ktoré nás trápia a serú a ktorých sa väčšinou nehovorí. Tiež som si všimol, že viacerých ľudí to oslovilo, ale stále je to málo v porovnaní s tými prázdnymi dušami v „scéne” aj mimo nej. Blíži sa veľmi zlá a ťažká doba, kde skutočný punk bude ostro perzekuovaný. Kapely, ako je Zóna bez problémov prežijú, politické kapely to však budú mať stále ťažšie. Začnú sa riešiť ilegálne koncerty, proste skutočný underground, kde pôjde o kožu. Odbočím trochu, ale bude to niečo, ako je to na nacistických koncertoch. Buď drahé vstupné, alebo žiadne a účasť bude znamenať neustále riziko možného paragrafu. Možno to znie divne, no ja sa na to svojim spôsobom teším, pretože to môže pomôcť vyselektovať „scénu“ od všetkých možných sráčov, ktorým ide hlavne o prachy, či už v kapelách, alebo aj mimo nich. Je mi úprimne ľúto kapiel, ktoré si serú do huby rozpoltenosťou v textoch a v ich životoch. Bohužiaľ ich je stále viac, ale nie všetci ľudia sú slepí....

JARO: Vďaka za kompliment, neviem posúdiť nakoľko je pravdivý. Každopádne by som nepreceňoval náš prínos, nie je to nič svetoborné. Sú ľudia, ktorí svojou každodennou prácou robia oveľa viac bez toho, aby o tom niekto vedel. Faktom je, že ja osobne som punk nikdy nebral iba ako hudobný, ale viac ako životný štýl (alebo ak chceš životnú filozofiu). Základné myšlienky v ňom obsiahnuté mi boli vždy blízke a napriek tomu v akom stave sa momentálne nachádza ho vnímam ako jednu z mála pozitívnych alternatív voči existujúcemu systému. Či bude mať táto alternatíva nejakú reálnu váhu záleží už len od prístupu ľudí, ktorí túto subkultúru vytvárajú.



22. Napriek tomu na Vaše koncerty chodí aj veľa sociek a alkopunx. Čo hovoríš na týchto ľudí, ktorí prídu už na koncert opitý, chcú sa dostať dnu zadarmo, v živote si nekúpia ani len jeden originálny nosič aby tak podporili kapelu a zaujíma ich viacej alkohol, ako čo sa deje na pódiu. Ale vyhlasujú sa a podľa oblečenia sú to PUNX...

KRTKO: To je normálne a prirodzené. Mne tiež hodne dlho trvalo, kým som pochopil, že punk je hlavne o textoch. Tiež som chodieval na každý koncert, ktorý mal prívlastok punkový, ožral som sa tam a občas aj robil bordel. Jednoducho kapely, ktoré som počúval mi hovorili, že to tak má byť. Ja som si aspoň kupoval nosiče, no vtedy nebol počítačový svet plný MP3. Títo ľudia fakt niekedy robia problémy, no skoro vždy je to menej ako vyrývačskí „skinheadi”, ktorí sa za každú cenu snažia vyvolať konflikt, či už s ľuďmi, ktorých nazývaj „socky”, alebo s niekým iným. Mnohí z týchto alkopunx môžu napr. prežívať veľmi ťažkú životnú situáciu, z ktorej sa nevedia dostať a tak to jednoducho riešia týmto spôsobom. Aj im sú určené naše skladby a pokiaľ nie sú fakt neznesiteľní, nikto ich vyhadzovať nebude.

JARO: Toto je na strašne dlhú debatu. Tento problém má niekoľko rovín. Niektoré spomenul Krtko, ďalšia súvisí s tým, čo som spomínal v niektorej prechádzajúcej otázke – vplyv niektorých kapiel, ktoré chápu túto subkultúru len v povrchnej rovine chlastu a zábavy. Potom sa niet čomu čudovať, keď „vychovávajú“ podobné typy ľudí. Ďalšia rovina je otázka veku – iné veci očakávaš od punku keď máš 15 (vtedy väčšine naozaj stačí iba ten chlast a zábava) a úplne iné keď máš 30 (ako niektorí z nás dnes). Nikto nemá na čele napísané čo je zač, nemôžeš stáť pri vchode a selektovať ľudí podľa sympatií, takíto ľudia budú na podobné akcie vždy chodiť, ide o to, aby ich nebola väčšina.



23. Bol by som nerád, keby ste si mysleli, že bojujem proti „socka punx“. Mne vadí na nich len jedna vec a to je netolerancia k druhej ľudskej duši, teda že sú schopní (hlavne vďaka alkoholu v žile) Ťa preválcovať, neuhnúť Ti z cesty, obliať Ťa pivom prípadne Ťa bez hanby okradnúť. Môj životný princíp vyzdvihuje v prvom rade každého človeka ako originálnu a jedinečnú bytosť a je to jedno, či je to punkáč, metalista alebo diskáč. Ľudia sú len zlí alebo dobrí. Ale zasa odbočujem. Napíšte mi Váš názor k týmto slovíčkam a význam, ako ich vnímate a chápete Vy – PUNK; PUNK IS NOT DEAD a ANARCHIA

PUNK
KRTKO: Hudobný, no primárne životný štýl, ktorý má dve základné vlny:

1. Komerčná – pózerská, vo svete väčšinová, na Slovensku jednoznačne prevládajúca a dominantná, v ktorej ide hlavne o pózu, prachy a chlast...

2. Nekomerčná – politická, vo svete menšinová, u nás takmer neexistujúca, ktorá prioritne hlása určitú duchaplnú myšlienku a v ktorej peniaze a sláva sú v rebríčku hodnôt veľmi nízko.
JARO: Svoj názor som už vyjadril v odpovediach na predchádzajúce otázky, nebudem sa opakovať. Zhruba sa stotožňujem aj s Krtkovým rozdelením na dva hlavné smery, aj keď by sa k tomu dalo ešte veľa popísať.

PUNK IS NOT DEAD
KRTKO: Heslo, ktorému by som strašne rád veril, ale to už je minulosť. Pre mňa to má asi taký význam ako: „Budovať a brániť socialistickú vlasť buď pripravený – vždy pripravený!“ Snáď to heslo žije aspoň v niektorých srdciach.
JARO: Na odpoveď si dovolím vypožičať časť textu (tým, ktorí vedia anglicky odporúčam celý text) piesne „Chickenshit Conformist“ od Dead Kennedys – „Punk´s not dead it just deserves to die...“ (Punk nie je mŕtvy, iba si zaslúži zomrieť...)

ANARCHIA
KRTKO: Je to pre mňa vysnený ideál, v globálnej spoločnosti jednoducho vzhľadom na ľudskú podstatu neuskutočniteľný. Realizácia tejto myšlienky je možná len v malých, samostatne fungujúcich skupinách plných uvedomelých ľudí, čo je dosť problematické. Každopádne anarchia je o rovnostárstve, o fungovaní zdola, čo je vlastne tak či onak len jedna línia. Je to o individuálnej zodpovednosti za osud kolektívu a na základe kolektívu aj za seba. Každý jednotlivec je rovnako dôležitý. Ide o absolútne popretie všetkých trhových mechanizmov a orientáciu na ľudské potreby, nie na zisky jednotlivcov.
JARO: Krtko dnes píše ako z veľkej knihy, nemám čo dodať...

24. Mám dojem, že nezostáva veľa slovenských a českých punk kapiel, ktorý by podľa Vašich merítok patrili ešte do punku. Napíšte mi komentár k jednotlivým kapelám. Zaujíma ma skôr ako chápete ich postoj a správanie, nie muziku:

DAVOVÁ PSYCHÓZA
KRTKO: Ako som sa už vyjadril, mne táto kapela dala skutočne veľa, no momentálne pre mňa defacto neznamená nič. Tiež som už povedal, že nepoznám kapelu, ktorá by si viac nasrala do huby, ako Davová Psychóza svojimi nosičmi v Tescu. Každopádne je to ich vec. Je smutné, že najväčšia slovenská punková legenda skončila takto trápne. Aktuálne ich vidím tak ako Bad Religion. Je lepšie, keď si niekto kúpi v Tescu Davovú Psychózu, resp. Bad Religion, ako by si mal kúpiť Cmoríka, či Robbieho Wiliamsa... (o Slobodnej Európe to však neplatí, tam je lepšie, keď si človek kúpi Cmoríka J).

ZÓNA A
KRTKO: Ich postoje mi absolútne nič nehovoria. Pre mňa je to kapela, ktorá najviac kurví túto „scénu“ a vychováva všetky tie stratené existencie, ktoré môžeme na koncertoch vidieť. Pohŕdam nimi.

SLOBODNÁ EURÓPA
KRTKO: Ak chceš mať na fet, založ si „punkovú“ kapelu. Táto kapela je mi totálne ukradnutá aj s Whiskym, Dorotkou, Jehovistom, Narkomanmi... Takto to vyzerá, keď Ti začne v hlave jebať - optimálny produkt slovenského punku.

MLADÉ ROZLETY
KRTKO: Staré Mladé Rozlety bola veľmi zaujímavá kapela, momentálne nemajú čo povedať. Ich vedúca osobnosť je úplne mimo. Posledným dôkazom bolo to vystúpenie na Zlatom sláviku s Müllerom. Čo sa týka účinkovania v Karpine, myslím, že prachy mu zatemnili rozum. Punk is vred.

KONFLIKT
KRTKO: „...ale ja som zostal sebou (???), nedal som sa strnúť dobou (???), nepredal svoj život (???), vybral som si ťažšiu cestu (???), plával som vždy proti prúdu (???)“ – prachy sú môj život!... Vyššie spomenutá citácia od Konfliktu je strašne krásna a srdcervúca, akurát to nie je pravda. Je to niečo ako keď Clash spievali: „We are garage band, we come from garageland... (Sme garážová kapela, prichádzame z garážového kraja...) a hrávali na veľkých komerčných akciách pod jedným z najväčších britských vydavateľstiev. Konflikt vymenil punkrock za peniaze. Ja to už nenazývam kapelou, pretože okolo Juryho sa vytvorila skupina príležitostných hudobníkov, ktorý za prachy zahrajú všetko. Jury je podľa mňa dobrý človek, ale žiť z punku je niečo, čo popiera jeho základné myšlienky. Nemôžeš zarábať na svojom vlastnom proteste. Potom to už jednoducho nie je protest.

INÉ KAFE, PLUS MÍNUS
KRTKO: Moc zaujímavé. Iné Kafe – „Situácia“ je z môjho pohľadu jeden z najlepších slovenských albumov. O tom, čo sa dialo potom bolo už popísané dosť. Dobrý začiatok – smutný koniec. Plus mínus – čistý trapas. Nie je nič smiešnejšie, ako keď niekto nazve svoj debutový album číselným množstvom peňazí, o ktoré ich ojebal ich bývalý člen. Proste punk ako sviňa. Nezachráni ich žiadne zašívanie sa do undergroundu – je to na fľašku do hlavy.

NAČO NÁZOV
KRTKO: Jedna z mála slovenských známejších kapiel, ktorú rešpektujem. Ich hudba mi nikdy nejak extra nerezala, ale texty boli vždy myšlienkou v pohode i keď s veľkým množstvom nadávok – asi boli príliš nasraní. Myslím, že títo ľudia skutočne aj žijú to, o čom spievajú. Nebyť účasti na Punkrock made in Slovakia a momentálne predaja v Tescu, ktorý neviem posúdiť, tak nemám čo vyčítať. Každopádne držím palce.
(poznámka Hirax: za to Tesco môžem skôr ja, ako oni. Napriek tomu, že sme sa na tom nedohodli, mal som im ešte raz predtým ako som to tam dal, zavolať.)

NONCOMFORMIST
KRTKO: Legenda, ktorá je však u mladých mŕtva. Dodnes si rád púšťam ich skladby. Nepoznám ich osobne, každopádne boli jedny z tých, ktorí sa vydali cestou tvrdého undergroundu. Aj preto je to pre mnohých defacto neznáma kapela.

ZNC
KRTKO: Legenda, ktorá sama o sebe hovorí, že nie je punková, každopádne má s punkom omnoho viac spoločné, ako mnohé kapely, ktoré sa bijú do pŕs – my sme punk. Poznám ich aj osobne – veľmi milí ľudia, ktorí majú v mnohých veciach jasno.

SPS (+ manager Petr Růžička)
KRTKO: V rámci tohto okienka je to výkvet. Momentálne umelo vytvorená, aj udržiavaná kapela veľkým mágom – Růžou. Staré SPS bolo fakt fajn – jedna z tých politických kapiel, ktorú dosral veľký manager Růža. Tento človek určite veľa spravil za komančov, teraz je to však taká smiešna postavička s nereálnymi predstavami a preceňovaním kapiel, ktoré zastupuje – viď SPS. Peniažky mu neustále behajú tou jeho plešatou hlavičkou. A ty SPS-ka hmmm nie a nie si zarobiť na seba.... Ešteže sa podarí občas ojebať nejakú zahraničnú hviezdičku typu The Damned, ktorá si príde do Čiech zahrať – ináč by ten život ani nemal zmysel. A ešte sa treba porozčuľovať nad mladými kapelkami, ktoré si chcú zahrať s legendičkou SPS a chcú za to aj cesťák – kurva, ale sú nenažraní!

NVÚ
KRTKO: Žiadne texty, ani žiadna hudba neskryjú túžbu po peniazoch, ktorá je zakorenená v tejto kapelke. Oni si v rámci undergroundu vytvorili svoj vlastný biznis, čo je tá najhoršia varianta.

E!E
KRTKO: Mŕtva legenda. Na Slovensku má hodnotu 4 000 Sk, no za to sem nikdy neprídu, takže ich asi budeš musieť zavolať ty na Underground fest a poriadne ich preplatiť. Myšlienkou niečo ako Zóna na Slovensku. Producenti stratených existencií a natláčači alkoholovej demagógie...

VISACÍ ZÁMEK
KRTKO: Absolútny výkvet medzi sračkami. Táto kapela smrdí nakomplet celá hovnom. Za peniaze, ktoré chcú za vystúpenie by som spravil mini festival undergroundových kapiel. Roky vo veľkom vydavateľstve, texty o ničom, myšlienka žiadna. Teraz niekedy vystúpili v Banskej Bystrici. Z úcty k organizátorovi som sa tejto akcie nezúčastnil, lebo by som musel prerušiť koncert a zahádzať ich teplými hovnami, aby na chvíľku aspoň cítili, čo produkujú.
JARO: No, Krtko to vyjadril trochu expresívne (spôsobom jemu vlastným J), ja by som to formuloval možno trochu inak, ale obsahovo s ním v prípade všetkých uvedených kapiel v zásade súhlasím...



25. Čo hovoríte na Oi scénu? Hovoria Vám niečo postojom a názorom kapely ako
ROZPOR, OPERACE ARTABAN, INCIDENT či CENZÚRA?
KRTKO: Z vyššie spomenutých kapiel rešpektujem akurát Rozpor. Vždy budem podporovať antifašistické kapely. Túto „scénu“ skutočne obohatili novými myšlienkami a názormi. Kiež by bolo viac takýchto kapiel. Operačka – čistá sračka. Hudba aj texty – čistý primitivizmus. Bolo by mi to jedno, keby to neboli fašouni. Skinheadské elitárstvo, apolitickosť – teda slepotu voči dianiu okolo seba jednoducho nemusím...



26. Myslíš si, že niekedy nastáva na Slovensku Oi and Punks United?
KRTKO: Verím, že nikdy. Medzi skinheadmi je 90% úplných tupcov. S tým zvyškom si rozumiem. Naposledy som stretol veľmi priateľského, milého a inteligentného skinheada na koncerte v Liptovskom Mikuláši. Nepatril k tým vyrývačom, ktorí mi pekne lezú na nervy. Som proti akémukoľvek United s týmito primitívmi. Úplne ma vie dožrať, keď začnú pičovať do nejakej dredatej slečny. To je už absolútny vrchol. Niekedy mám pocit, že medzi nacistom a „apolitickým skinheadom“ je rozdiel 5 pív.
JARO: Vieš, v každej komunite nájdeš tupcov aj rozumných, tak prečo by to malo byť v tomto prípade inak. Aj medzi tzv. punkx sa nájde kvantum primitívov, ktorých nemusím. Ja posudzujem ľudí individuálne, nie podľa príslušnosti k nejakému hnutiu, či skupine.



27. Aký je Váš postoj k drogám, či už tvrdým alebo mäkším...
KRTKO: Ja už dlhšiu dobu konzumujem akurát alkohol. Čo sa týka mäkkých drog, kým to je bez peňazí, na báze toho, čo si kto vypestuje, tak mi je to jedno. Keď sa do toho zapoja peniaze, tak už je to problém. Celé tie subdodávateľské klany a gangy a veci okolo mi vadia.
JARO: Čo sa mňa týka, ja nemusím ani ten alkohol - pijem ho iba príležitostne a v malých množstvách, organizované alkoholové „rozbíjačky“ mi nič nehovoria. Nepoznám nikoho, komu by akákoľvek droga niečo pozitívne priniesla, zato príkladov, keď si ľudia vďaka nim dokurvili nielen svoj život ale aj životy ľudí navôkol zopár poznám. V tomto smere sa nepotrebujem učiť na vlastných chybách...



28. Ktoré slovenské punkové kapely Vás ovplyvnili a počúvate ich doteraz?
KRTKO: Ak nepočítam starú Davovú Psychózu, tak žiadne.
JARO: Tak pri tejto otázke som musel dlho spomínať. Keby si to nebol ohraničil slovenskými kapelami, tak by sa snáď niečo našlo, takto musím z ľútosťou povedať, že zo „starých“ kapiel asi fakt nič...



29. Oslovili Vás v poslednom období nejaké mladé slovenské alebo české kapely?
KRTKO: Jasne – mladé kapely to je posledná nádej. Aby som bol konkrétny: Imunita, Ilúzia, Dies Irae, Jediná Možnosť, Živelná Pohroma, nemožno zabudnúť na Ježišovi Pivo Nelej, Edelweiss Piraten (to síce nie je najmladšia kapela), snáď aj Železná Kolóna. A nová Bačova fujara. Určite, keby som rozmýšľal, tak by som si spomenul aj na ďalšie...



Uff, tak si to všetko zhrniemie – ja som kokot, ty si kokot, on je kokot, my sme kokoti, vy ste kokoti a kde tu sa nájdu aj normálni jedinci, hehe... Ďakujem Vám, že ste odpovedali tak, ako ste odpovedali. Mám už cez tridsať päť rokov a pozerám sa na veľa vecí úplne z iného pohľadu, ako keby mi bolo osemnásť. Tým pádom sa nestaviam do pozície človeka, ktorý tu bude vyslovovať konečné verdikty nad danými načatými témami. Chcem ešte podotknúť fakt, že napriek tomu, že som robil tento rozhovor ja, nesúhlasím s veľa názorov tu zverejnených. Každý má však právo sa vyjadriť a ja som rád, že chalani z TP odpovedali od srdca a tak ako to cítili. Predpokladám, že tento rozhovor strhne veľa búrlivých debát, ale o tom to vlastne je. Ak ste teda tento rozhovor prečítali až do úplného záveru a niečo sa vo Vás pohlo a máte chuť niečo napísať, učinte tak vo svojej reakcii nižšie. Kto bude mať záujem sa dozvedieť niečo viacej o Toy Pištol´s, môže kliknúť na ich stránku: http://www.toypistols.sk Hirax

zdroj : http://hiraxrecords.sk/toy-pi-to-s





Tak snáď niekedy inokedy...


Mišo

MASSOLA "Neanderthal Jazz" (2014)

Pokiaľ Jablkoň znejú ako stretnutie Georga Friedricha Händela s pračlovekom, tak čo potom MASSOLA? Že by zrážka pračloveka s Johnom Zornom, alebo s Jamesom Chanceom a Contortions? Hm, alebo sa tlupa praľudí snaží zahrať úryvky z albumu "Haiku...Gesundheit" od Mexican Power Authority? Nech je ako chce, každopádne je to hlučný jazz-noiseový výplach. Vyšlo aj v kazetovom formáte.






http://uloz.to/xk5jJBSA/massola-zip


------------------------------------------------

Jazz-noise from Czech!


Mišo

PRO POCIT JISTOTY "Live Praha - Eden, 15.4. 1990"

Zaujímavý súbor z Brna spájajúci vážnu hudbu s alternatívou. Niečo podobné v československom bigbíte prebehlo, keď sa zhruba o 15 rokov skôr spojili Marián Varga a kapela Prúdy. Toto je však muzika trochu iného razenia. Art-rock/avantgarda okorenená psychadéliou a brnenským undergroundom. Skladby z tohto koncertu vyšli aj na veľkej platni a tú som pred niekoľkými rokmi našiel za pár desiatok korún v hudobnom second-hande.





http://uloz.to/xaA16itg/pro-pocit-jistoty-koncert-15-4-zip


"Soubor Pro pocit jistoty se vytransformoval z Odvážných bobříků na jaře 1983 v Praze, kdy torzo OB přizvalo k improvizovanému vystoupení svého dosavadního hudebního poradce, „muže vážné hudby“ Martina Dohnala. Na onom koncertě se ještě skupina nazývala Elektrický vytěrák, a protože koncert dopadl úspěšně, dohodli se všichni zúčastnění, že ve společném hraní budou pokračovat...

Bylo to opravdu neuvěřitelné spojení čtyř hráčů - uhrančivý génius klavíru Dohnal, divý muž Horák s pračlověčí umanutostí bušící do kytary, odměřený a vždy precizní rytmik Malinovský a intelektuál Barša ničící o kontrabas jeden smyčec za druhým. Nicméně, ačkoliv byl celkový dojem z hudby ryze improvizační, celý soubor hrál striktně z not...

V roce 1989 začal soubor vystupovat s koncertním programem, nazvaným „Program No. 3“, kde Dohnal napsal hudbu k básním předních světových autorů (např. B. Péret, T. S. Elliot, S. Baranczak) a jedním textem L. Malinovského. A tento program se jako jediný také objevil na oficiálním nosiči, který ovšem vyšel až v roce 1990. Kapelu tehdy tvořili Martin Dohnal (p), Ivo Horák (voc, g), Petr Keller (b), Michal Odehnal (ds).
Skupina koncertovala ještě v první polovině devadesátých let a pak se v klidu rozešla."

(zdroj: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/2652-pro-pocit-jistoty/)


info:
http://vn.czechian.net/pro%20pocit%20jistoty.html

----------------------------

Serious music meets wild alternative-rock. Live concert from 1990.


Mišo

JABLKOŇ "Deváta vlna" (2003)

Album "Deváta vlna" najradšej počúvam na vinyle, ale tu na CDčku je ešte navyše niekoľko bonusov z ranných 80-tych rokov.
JABLKOŇ hrali a hrajú originálnu hudbu na pomedzí folku, alternatívy, pesničkárstva a ozvučeného prehrabávania sa v kovošrote.
Pôvodne album vyšiel na veľkej platni v roku 1988, toto je jeho reedícia.




http://uloz.to/xP9sUcVr/jablkon-zip







---------------------------------------------------


Jablkon musical group formed thirty-seven years ago and they are still playing weird-acoustic-folk-rock-world-jazzy-music. Enjoy their first full album from 1988 re-issued in 2003 with some bonus sonx.

check also:

http://muzika-komunika.blogspot.sk/2011/10/jablkon-machalaj-cd-1995.html


------------------------------------------------


P.S. Mimochodom, včera počet návštev na blogu MUZIKA-KOMUNIKA presiahol číslo 400 000. Dík patrí všetkým čo sa stavili na tejto stránke a verím, že ste našli nejakú zaujímavú muziku.



mišo

VÝMENY SÚ VÍTANÉ / TRADES ARE WELCOME

Ponúkam na výmenu:


KOLAPS SYSTÉMU "Nová etika" kazeta (2013)

LO-FI natural-noise z Blavy



info:
http://muzika-komunika.blogspot.sk/2012/09/kolaps-systemu-rozhovor.html


------------------------------------------------------------------------


OTÁZKA ČASU "Statený vo vesmíre" CD (2010)

Slovenský "one-man band" na pomedzí punku, rocku a metalu.





info:
http://muzika-komunika.blogspot.sk/2014/03/otazka-casu-strateny-vo-vesmire-2010.html


------------------------------------------------------------------------


3-way-split KUMURU / JOHN ASTIN / CONSPIRE (Kompilácia BARDEJOV-ského hluku) FOREVER MEGASHIT MUSIC ATTACK (CD)





-------------------------------------------------------------------------


Hudobný samizdat MUZIKA-KOMUNIKA č.1 (2012)

Rozhovory, profily, kresby...






Ponúkni kazetu, zin alebo čo chceš...


kontakt: miso.komunikacia@gmail.com

mišo

Interview with Jason Flower /SUPREME ECHO Label/ (2014)

Rozhovor s Jasonom Flowerom (muzikantom, vydavateľom, producentom, cestovateľom, archivárom, zberateľom a čo-ja-viem-čo-ešte) som robil pre fanzin HLUBOKÁ ORBA č. 30. Tam si ho môžeš prečítať v českom preklade.

Tu je v pôvodnom znení:






Q: Mišo
A: Jason

1. Hello Jason, where you got your passion for music? It was any musician in your family?

I grew up listening to my parents 60-70s rock LPs & neighbors heavy metal records. My grandfather in Australia played violin, my uncle in Canada played guitar...but the only real artist is my estranged uncle in Australia, he is a famous painter. My passion for music came from escapism; day-dreaming of far away sounds & places which I believe was strongly inspired by my parents. They met in europe when travelling and both always spoke about it as the greatest experience in their life, i feel the same. When I say "escapism", its because I was never content with my home surroundings, expectations others put on me, and I was always feeling different than the people around me. As a child, I either didn't feel included or other times chose not participate because I was interested in different things. When I was a kid my first passion was playing street hockey, then it turned to collecting rare hockey cards. When I was ten years old I really let go of hockey and began to strongly embrace the music I was growing up with; Kiss, AC/DC, Joan Jett, Black Sabbath, Quiet Riot, 80s punk groups, etc. I was enrolled in a special program at school that gave me the chance to do a historical research project. I believe it was that school program that spearheaded my eventual desire to become somewhat of an archivist.




Jason Flower, November 2013

2. Where and how did you got your first recordings/records? Do you remember of your first record ever which you bought?

The first things I got were some pop & heavy metal LPs as gifts. The fist items I ever got for myself were early speed/death metal cassettes on Banzai Records such as Venom & Metallica in 1984. The first LP I ever bought was via mailorder Thrash Queen LP (1985), it was an all-women lo-fi metal group. Some critics consider it one of the worst metal LPs ever made, however Thrash Queen were feminists and despite the terribly poor recording I still have it and like the LP. This year I was in contact with their singers boyfriend, sending him a rare photo that nobody else had of them. I am a great fan of women in rock music.The first local demo I bought was Armoros "Debut Assault" (1986), its the first underground metal demo from Victoria. Immediately after I began to buy all the local punk demos.

3. When did you discover indie music?

Well, there were always local independent groups and I didn't know the difference between them and famous groups, I was a child when i became aware. I knew a local heavy metal group named Intruder when I was 11, but had already seen rock bands when I was a kid. My friend Jeremy, whom I've known since birth and played with in Stick Farm (1989-91) had grown up seeing Nomeansno as a child; such things happened here. I suppose my true consciousness of differentiating between independant and commercial was in 1983 when I started to goto the music shops, but I was very young and it would not be until later that I began to collect local music.

4. When did you began to travel for music and bands?

When I was about 20 when I began to feel very empty & unsatisfied in Victoria, so that would be 1993. I still feel unsatisfied with familiarity, it is a curse and a burden which makes me restless & discontent. The only solution to calm my dis-ease is to travel and day dream. I toured with the pre-group of Submission Hold, named Insult to Injury...later I toured Canada with my groups MPA and Third World Planet. However my own groups never toured much because of our personal lives. As far as personal travel, I have met many of my old penpals, will always travel and search for music everywhere I go in the world...I wish to travel more often.

5. When you first traveled to Europe and which countries you visited?

1997 I came and toured with Martin Valasek & Battle of Disarm. Between 1997-2007 I've been to : UK, France, Spain, Portugal, Italy, Swiss, Austria, Belgium, Luxemburg, Slovenia, Hungary, Slovakia, Croatia, Serbia, Montenegro, Czech, Poland, Holland, Lithuania, Latvia, Romania, Bulgaria, Greece, Turkey, Georgia. Since then I have gone to others. I went to India in 1997 also. Since then I have been to many more.

6. What was the reason that you settled in Poland?

I was always fascinated with Poland since I was a kid, i loved the language & the contemporary music of the 80s (punk, metal, jazz, rock). I used to drink Inka coffee when i was a teen and write to metalheads & punks when it was still communist. I wanted the challenge of culture shock, because Canada & Switzerland (where i lived for 2 years) were too easy and there was no magic. Poland was hard but the people had sparks & passion. I met the right people from Wroclaw and knew it instinctively so I moved there, soon after I met a woman and miraculously feel in love.

7. What was your impression of Europe, the people of the punk scene? How did you feel about the scene in the Czech Republic of the other half of 90´s. And what about India? Did you found at that time - in 1997 - some punk / metal bands in India?

When I first came in 1997 it very exciting for me. Mexican Power Authority had pockets of fans everywhere and I was meeting with a lot of old pen-pals. I loved and still love how culturally diverse it is, and the architecture is exactly what an aesthetically sensitive person like myself thrives on.
The Czech scene was great, there were a lot of groups I loved; Mrtva Budoucnot was a favorite at the time. I also loved the jazz-punk scene, metal, rock, psych, jazz, etc. However I grew out of much of it and now only hold onto the music which is connected to sentiment.
India? Amazing, it changed my life; 6 months, North – South, West – East, Andaman & Nicobar, Sikkim…yes I bought over 50+ cassettes and found two heavy metal tapes. Millennium from Bangalore, and The Crisis from Nepal.




Guys from US proto-punk band DEATH + Jason


8. I know that you played in a band COCONUT BULLDOZER. How did the collaboration with the guys? Did you play in some other projects or bands during your stay in Europe?

CB happened in a funny way. On their website, I found Sheeva Yoga calling their music “strang”, a musical term that MPA claimed to describe our sound. In fact a few groups have adopted the genre-term over the years… When realizing SY were living in Ostrava, only a few hours from my city Wroclaw, I half-seriously proposed we collaborate together. A few months later they emailed me 6 songs which I immediately wrote lyrics for. Things grew quickly; we met and recorded the songs in a Wroclaw studio…we played some shows and recorded again; totaled 16 songs if I recall correctly. I always enjoyed visiting Ostrava, Skulda was an especially great host & I’m grateful for the hospitality. Skulda wanted to issue it with his ‘zine but it didn’t happen. I hope someone offers to release it one day ; we did a great Nasrot cover!
Third World Planet reformed in late 1998 and played for about 1 year. I played guitar in a Polish punk group named Atak in the early 2000’s – don’t recall what year but we did a great gig with Oi Polloi and recorded the show. My last group in Poland was Automaton in 2006. A trio with two very good friends; Maciek from Robotobibok and Dawid from the Kurws. We played some kind of 1960s inspired mixed with of rock & new wave. As the years went by, my goal was to play music different than what I had done in the past…and that endeavor continues.

9. How did you come to the Polish alternative music in Canada in the 80's.? Can you mentioned a few bands that you fascinated?

In 1987 I saw a documentary program on the Polish Jazz scene and the same year I bought a cassette bootleg made by a US label of Jak Punk To Punk with The Corpse demo added to the end of it. Soon after I began writing with punks & metal-heads there. Eternal Torment ‘zine was amazing, still one of the best from that era. Back in the 80s I loved Rejestracja, Separator, Wilczy Pajak, Siekiera, Dezerter, Abaddon, HCP, Process, TZN Xenna, Imperator, Schizmopathic, Po Prostu, Slashing Death, and many more.

10. Ok, let´s go to issued things: Your first order of business was to SUPREME ECHO - VA-Polish punk called „Victim Of Safety Pin“. How did it with old punks, bands members and what was their response to the issue of their old stuff on vinyl?

When I did Victim of Safety Pin there had not yet been a boom of Polish punk reissues, and nobody had touched the original era of punk. It was impressive for the musicians that I was Canadian, and when I said it would be vinyl-only they immediately and eagerly agreed. Everyone was quite receptive, only Zykzak from TZN Xenna was skeptical, and that quickly changed when we met - he turned out to be one of the most personable of them all. Robal from Dezerter met with me many times…Magura (Deadlock/Kryzys) and I still keep in contact with each other. For me the most magical moment was Tomek Lipinski’s response; his words, smile, and look in his eyes just shined allover me, I felt proud.


11. Then you set about mapping the Georgian underground. The first thing was CD of post-punk RETSEPTI and I know that now you are preparing another records of Georgian punk/ metal/rock bands on vinyl. What makes you so fascinated by the Georgian music?

I love Georgia, its my favorite place visited until now, its crazy but I love it. It is not simply a fascination with their music but instead a love for the people and everything they have cultivated over their history. The Caucasus is a part of the world which unfortunately has known conflict and war very well, however it is also an ancient region rich in diversity, colours, wonderful food (!!!), polyphonic singing, beautiful architecture & geography, etc. all due to the bold charactered people.
I'm planning a compilation LP on the 80s scene, it will be titled "Qartveli Rokerebi" with 8-10 groups from the 80s-90s, but must admit it has already taken a long time and will take a long time to complete. I became good friends with many of those old musicians, some friends for life. Gogi, the singer of Moritur...Zviadi from Komendatis Saati...Lado from Retsepti...Levan from Mdzime Jwari...so many more.
I first went to Georgia in 2000 and met Lado from Retsepti. We kept in touch and after 6 years of very hard work the original masters were restored and I had pried an interview out of him to create the cd. It had always been planned as an LP, however he kept insisting on a cd because he held the format with prestige (and ego!). I still hope one day to reissue it on LP. Since 2000 I have collected a large amount of Georgian folk, funk, psych, beat, jazz, punk, rap, metal, etc. Georgian singing is incredible, and their traditional styles are heard in most contemporary music as well. Ironically their tradition is not strongly featured in much of the punk & metal, but you still have that unique and beautiful Kartuli language, and the groups to be on the v/a LP are very special.




Photo from Tbilisi with Zviadi (on left) from first Georgian punk band KOMENDATIS SAATI and with Lado Burduli (on right), singer from post-punk band RETSEPTI


11.+ How did you contacted punk people in Georgia?

My introduction was thru the semi-legitimate Retsepti 7" EP that Rudiger Nitz facilitated through Luk Haas for TAM 89 Records. When I first went there in the summer 2000 it was still a strange & unsafe place to visit, but of course people were friendly like anywhere. People had told us bands practiced at the old conservatory of music, so my partner & I were walking down the street on the left bank looking for it when a freakish looking guy saw us. We were obviously foreign and he came up to say hello, then took us to the conservatory where we immediately met musicians. His name was Temo, DJ Temo; he is a Georgian DJ that lives (or lived?) in Budapest, Hungary. I mentioned to Temo that I knew of Retsepti, and Tbilisi having only a small underground scene, he was able to take us right to Lado Burduli.
Lado then introduced us to many musicians, including not only his local comrades but also his rivals. We were connected to the Kutaisi punks as well, which was a city with a totally different scene and at one point very vibrant. Kutaisi is where Outsider came from; they were the sole Georgian group to have an LP released - good luck finding it! After the beginnings, it was just a case of my own investigation of gathering names, obsessing over the chronology of the Tbilisi alternative music scene, and ignoring gossip in order to include as many groups and people as possible and befriend them.

11.++ You mentioned Lasha Gabunia, old punk from Kutaisi and music critic promoting Georgian alternative music. How did you meet him?

Lado connected me to him and we became good friends. Lasha is a great person, and completely passionate about music. Lasha had a TV show in the chaotic early 1990s in Kutaisi when the scene was booming with Outsider at the forefront. As a music critic, he had no choice but to graduate to a larger city to survive using his expertise.




Lasha Gabunia and Jason, Lasha is old Kutaisi punk and improtant Georgian music critic, he promoting Georgian alternative music


11.+++ How is the punk scene in Georgia today compared of the 80´s?

Now most of it sounds much more Western, more homogenized however most groups still sing in Georgian and there do still exist groups melding ethnic melodies with contemporary music. It is much easier today to get equipment and there are rock festivals, but its still not easy to be an alternative musician in Georgia; the scene is small, society quite conservative, traditional & nationalistic.

11.++++ Did you visited some record shops, clubs, venues there? What about punk gigs, zines/magazines or record labels? Are you looking also for actual bands, or just or old ones?

There are no record shops, but my friend was planning to open a cafe/bar with LPs in it. There are not many punk bands, its more like a scattered scene of single groups from different genres; death metal, ska, alternative rock, traditional heavy metal, post punk/new wave, hip hop, electronic, punk rock...all make up the small Tbilisi underground. There are also not many places in the region for groups to play. From Tbilisi, a group would probably only go to Kutaisi and Batumi in Georgia, and then perhaps Baku (Azerbaijan) and Yerevan (Armenia). If a group is very ambitious they could go to Ankara & Istanbul in Turkey, but that is a big trip. Within Tbilisi there are some nice clubs for alternative music groups to play, i forget their names. Zines? The Retsepti CD cover is from an old underground art zine...sure there must have been some old art & music zines but i don't know them. There is or was a new indie label named Bravo, and there is a studio named Sano...but I don't think either one do much really underground music. There are some culture magazines featuring modern groups, i forget their names. One thing for sure, is that the Retsepti CD i made was very popular in Georgia and Lado claims to have sold it for very high prices. Myself, I struggled to sell it because despite the great reviews, CD is a dead format for such music. Fred from Darbouka Records (TAM 89 distributor) once said "if it had been an LP it would have sold out". I do plan to reissue it on LP, its already authorized and I have paid Lado royalties so its just a matter of if/when i choose to do it. No, I am not looking for new bands. I am happy to hear/see them but my work is focused on history only.




Luk Haas and Jason in Sukhumi, Abkhazia


12. You´ve sent nice picture with Luk Haas. Are you in contact with him? How did you meet him in Abchazia? Btw, is there some punks in this country? Are you in the contact with some other record labels focusing to exotic underground scenes?

Luk and I have been in contact since 1991, we always wanted to meet. He helped us arrange to visit him in Abkhazia when he was heading the Red Cross there, it was a dangerous but beautiful place to be. Punks? huh, well in 2013 punk is mostly an urban lifestyle/image and Abkhazia is a war-torn region that is full of instability, post-war trauma, corruption, drugs, and Russian tourists...but interestingly one evening after dinner we in fact saw an Abkhaz heavy metal group perform and they did songs in Abkhazian, which was very cool. Having been there, to even imagine if there are "punks" there seems naive or just unrealistic but certainly there are people listening to punk music everywhere in the world, and people for sure are struggling to survive and rebuild their lives there.

13. I know you like to searching record in street markets. What jewels did you find in last years?

Gunesh, Progresiv TM, Orlan, Zartong. Those are the greatest pearls of my last trip in 2012.

14. Jason, you mentioned that you traveled to the Czech Republic with Martin Valášek, active publisher of HC / punk recordings. How did you conacted with him? Later you released a split album of your band Mexican Power Authority with Czech noise-weirdos Zabloudil - Mikro Vivace EP - Ať Chceš Nebo Nechceš, Jseš V Jiném Stavu. How to happen, why just ZABLOUDIL? And tell short about another international cooperation vinyl release with Ivailo Tonchev - 7" Bulgarian Archives 1985-1990.

My old label Break Even was producing a lot of cassettes and vinyl between 1989-97 and I predominantly distributed Eastern European vinyl & cassettes which I had received in trade from labels such as Martin's label Malarie. I liked writing with Martin, same as with Michal from NNNW and Filip from Trujaca Fala amongst many more. Following a cross Canada tour with Third World Planet, I wrote to Martin telling him my plan to come to Europe. He informed me of a tour he was organising for Battle of Disarm and invited me to tour with them as a roadie; we did 11 countries.
The MPA split was organised and released before I arrived in Czech, Martin suggested it. He did not pass me copies until I arrived there. I suggested Zabloudil because I liked their 1993 CD, but the material they provided for the split was in my opinion weak. I met them in 1999 and they were not friendly, but that's ok. Martin is a really nice and funny guy, yet did not keep his word with me, lost / sold things of mine, etc. I believe his intent was good, but he was quite chaotic.
Ivailo & I wrote and traded for many years, I always loved the BG underground. We decided to expose those early groups on a compilation; he was concerned that the groups would have rock start attitude, disagree, or not get authorisation from the then-collapsing Balkanton label.so we did it without authorisation. Within a few months the project had earned him good relations with those groups so it became approved of my the groups after it was released.

15. One of successful edition on your previous label record Break Even was NEOS "Fight with Donald" release. When did you discovered this crazy band? You saw them live in the 80´s?

Yeah, that sold really well! I knew about the Neos since I was 14, they're from Victoria and one of the pioneers of "hardcore". I met Steve (guitar) when I was a teenager, and a few years later Kev (bass) invited me to sing for a band he was forming using the same model as the Neos; fast short songs.the band was Mexican Power Authority. Neos played their last show in 1983 and then continued with a studio project named Harvest of Seaweed. There was another group similar to the Neos named Jerk Ward and Kev started up Sludge Confrontations with their drummer. Later Jerk Ward mutated into a band named Mission Of Christ and Kev joined them. I saw M.O.C. play many times, they signed to Metal Blade but never recorded/released their album. Neos material has been bootlegged a lot, and I have procrastinated reissuing it, but one day I will do an LP of their EP's and unreleased material.

16. Tell us about your another project - book All Your Ears Can Hear: Underground Music in Victoria, BC 1978-84. As this book was the book, how much time it took? Who all worked on it and how are you satisfied with the result?

It took 5 years to make, the main work was done by myself (Jason Flower), Kev Smith, and Ricky Long. I am satisfied with the result, but regret that it did not include the following groups: Royal, Terry Gilbert, Zipper, Lightdreams, The Shooz, Low Fun, and a few more. The book was not intended to be exclusively "punk", but the editor cut some music out of it. we won the 2007 M-Award for "best non-ficton book in Victoria".

ALL YOUR EARS CAN HEAR: Underground Music in Victoria, BC, 1978-84, BOOK & 2CD.
A professionally printed 80 page soft-cover book packaged with 2 CD's containing 79 songs by 46 bands (over two and a half hours of music). Punk rock, power-pop, hardcore, freak rock, and new wave...well, it's mostly punk. The book features one full page for each artist featured on the CD's and has hundreds of rare and never before seen photos, gig posters, record covers, etc. Contains written contributions from/about: Marcus Pollard (the Clix), Ricky Long (Commodes), Jade Blade (Dishrags), Ian Cochrane (Richards Records), Ray Ellis Dance Studio gig (March 7, 1981), John Wright (Nomeansno), Scott Henderson (Purple City), Murray Acton (Dayglow Abortions), Kev Smith (Neos), Andy Kerr (Infamous Scientists/Nomeansno), Tim Crow (Red Tide), Clod Neon (Steve Sandve), The preface is written by Rick Andrews. The foreword is written by Jason Flower. The book has received rave reviews internationally, setting example for other cities to follow, and a standard yet to be matched in the world of punk scene history. Contains: INFAMOUS SCIENTISTS, PINK STEEL, CLIX, AUTOMATIC SHOCK, SICKFUCKS, JERK WARD, VELOX STREPITUS, BEATEN RETARDS, NOMEANSNO, RED TIDE, KEYS, NEOS, CENSORED CHAOS, RESISTANCE, ASCENSIONS, EASY MONEY, DIOXYN, MALCOLM DEW-JONES, DISHRAGS, TWISTED MINDS, DISTORTION, DO-WOPS, FAKE DOGS, PURPLE CITY, SQUIRRELS IN BONDAGE, TROUBLE BOYS, HOUSE OF COMMONS, NOISE GENERATION, NEMATODES, NEVAR, COMMODES, DAYGLOW ABORTIONS, RYVALS, SUBURBAN MENACE, HARVEST OF SEAWEED, MASS APPEAL, DA JEEP, SLUDGE CONFRONTATIONS, TUMOURS, NUCLEAR ERRORS, RAY LUXEMBURG, NU-LIB, DIVINE RIGHT, SLIVERS, DISRUPT, and SALTY SEAMEN. Professionally 24-bit re-mastered. Limited 2nd press of 500 copies.




Qijuapik from NOTHERN HAZE with the original cover art of Sinnaktuq album from 1985


17. Your most recent recording is LP Northern Haze - Sinnaktuq. Where did those guys met? There are probably not so many Eskimo bands playing hard ´n´ heavy with the influence of BLACK SABBATH?

There is a history of Inuit rock in Greenland, Yakutia, and Northern Canada. Canada had rock groups starting in the early 1970s when radio & television were introduced. One of the oldest Inuit rock groups is Sugluk, they played a garage style. Northern Haze were something special, they took the music to a higher level of composition.

NORTHERN HAZE - "Sinnaktuq" LP (1985/2010) Ltd. 657 copies.
Hailing from the 69th parallel in the Arctic is a story unlike any other. Born on the land to Nomadic parents and later settled in the hamlet community of Igloolik, these childhood friends grew up learning to play on toy instruments until becoming accomplished musicians and forming a group in 1977. Their talent won success in the early '80s with contests, press coverage, and tours of isolated Northern communities until in '85 when CBC Radio invited them to travel 3000 km south to record an album. The result became the first Canadian Inuit Rock/Metal album ever made and first Indigenous language rock album in North America. Pressed in a tiny quantity of 500 copies for promotional use only, the LP quickly disappeared into the vortex of rare Canadiana. Over the 1990's and into the millennium, Northern Haze endured great hardship yet 35+ years on they still prevail. In 2010, a new recording and a documentary film on the history of the group was produced on location in the Arctic. Complete with traditional "ayaya" parts and sung entirely in Inuktitut, the end result is a heavy melodic rock/metal album played by veterans of the genre with a distinctly original character unlike anything heard before. For these men who live two lives, the old ways of the past meet with those of the present; "Sinnaktuq" (their "dreams") are truly embodied within the realization of this amazing deluxe collection of original material. "In my opinion, this is the most important re-issue this decade. It contains a vital collection of Northern rock." - Robert Williston / Museum of Canadian Music, April 2012. 11 songs total: seven songs recorded 1985, one song recorded 2002, and three songs recorded 2010, ranging from tight and heavy NWOBHM to heavy melodic doom-rock - and entirely with that unique Inuit sound! Exclusive CBC license, 100% authorized, remastered, original cover art painstakingly restored, 12 page booklet packed with vintage photographs + art + detailed history. Limited edition of only 657 copies!! The true Rock Shamans of the North!

Reviews:

"In my opinion, this is the most important re-issue this decade. It contains a vital collection of Northern rock." - Robert Williston / Museum of Canadian Music, April 2012.

"...Black Sabbath / Vanilla Fudge / Blue Cheer-style molten rock with a pronounced Jimi Hendrix influence, all sung and recorded in the group's native language, Inuktitut...fuses the 4,000-year-old Inuit tradition of "ayi ayi" songs with '70s stoner idioms..." - Nick Green / Decibel Magazine, June 2012.

"...riffs cribbing straight from the church of Iommi with ripping and concise solos jammed liberally throughout. Sabbath-y, Motorhead-y in all the right places..." - Matt Lee / Big Takeover (blog), Sept. 2012.

18. What are the next plans of SUPREME ECHO? Can we look forward to the next jewels of Canadian forests and mountains?

DISHRAGS "3" LP (1978-79) First Press 500 Copies
Formed in 1976, The Dishrags may very well be the first all women punk rock group in North America. The first to perform at Vancouver's first ever punk rock gig, a group which outlived every other first wave Vancouver punk act, performed with The Clash, The Ramones, The Dils, Black Flag, etc and co-wrote songs with Avengers members. Powerful, melodic, three-part vocals, energetic three-chord hits from start to finish. "3" covers the entirety of the original power trio, containing 14 unreleased recordings in very clear and powerful quality, plus: their debut 7", the two songs recorded for Vancouver Complication, one live bonus from their long out of print CD release. It will have an amazing member-portaits front cover, and the usual jam packed booklet with art, pics, and details...flawless and solid. Available December 2013.

MEXICAN POWER AUTHORITY - "Cold Natural Facts" LP (2013) Ltd 500 Copies
The final installment by one of Canada's most extraordinary underground cult groups to have emerged from the early 1990s. A group which transcended punk, grind, metal, free jazz, h/c, and noise reforms to deliver the absolutely unexpected; a solid album of heavy melodic rock with accents of doom and punk! A "best of 1973 to 1978 or 1971 to 1981", depending on who's listening. Featuring the powerhouse rhythm section of once band-mates Kev Smith (Neos) and Jon London (Jerk Ward), who played together 1984-87 in punk-haiku trio Sludge Confrontations and premiere speed metal act Mission of Christ. "Cold Natural Facts" stands as the final-salute to drummer extraordinaire Jon London, who suddenly and unexpectedly passed away summer of 2012. Available early 2014.

Coming in 2014:

TRITON WARRIOR - "Satan's Train / Sealed In A Grave" 7" 45 (1972)
Vintage doom aficionado's will be thrilled to discover Canada`s long-lost one and only Black Sabbath worshippers sole 45! Remastered, yellow repro labels, picture sleeve, extensive booklet.

TWITCH "Dark Years" LP (1974)
Canada's premiere proto-metal/doom/gutter-punk act, bound to leave a deep scar on Canadiana rock history. Features the entirety of long-lost recordings from the groups abruptly abandoned Satanic Proto-Punk/Heavy Doom era, totalling 7 songs recovered from two separate master tapes (1/4" reel on 5" spool, 1/4" 8-track cartridge). Shocking full colour photos predating the "black metal corpse-paint" image by over a decade, including such songs as: "Litany to Raise the Dead", "Satan's Blood", and "I Am The Wizard". Twitch performed alongside freak-show acts such as Ze Whiz Kidz and Jon Mikyl Thor, and would later go on to be one of the earliest groups to play punk rock in Vancouver, as well as alongside the Screamers in SF later in 1978. Complete with booklet, posters, photos, biography, and painstakingly remastered. Simply put, Twitch will make their mark justly as the Pacific Northwest's premiere 1970's proto-punk act. *Later followed by: deluxe flexi 7" reissue of their glitter-punk third 45 single (1976), and a second LP "Goodtime Punkers in the Alley" (1977-78) covering their final high octane power-pop/punk rock 'n' roll era.

TWITCH - "Mess'n With the Bull (Gets the Horns) / Spunk" 7" deluxe flexi (1976)
An absolutely prolific Vancouver underground group, this short lived incarnation produced a solemn 45 of back-alley glitter-punk 'n' roll, paving the way for what would carry them through the rest of the 1970's. Remastered, picture sleeve, extensive booklet.

EXPERIMENT OK - 12" LP (1975) Azerbaijan`s premiere heavy ethno-psych rock group with drum-breaks, formed in 1968. Amazing!

MORNING STAR - "Ain't We Fools!" LP (1972) Loner/freak psych & basement fuzz rock from Victoria, BC.

ZELLOTS - 7" deluxe flexi (1979) Vancouver all women punk rock, superb pop compositions.

ARMOROS - "Debut Assault" (1986) 7" EP Victoria's premiere underground speed metal act.

NEOS - "Three Teens Hellbent on Speed" full discography 1981-83.





DISHRAGS, the first punk band from Victoria formed in 1976, this photo was made on their reunion show



19. Jason, besides the releasing of records on your label, you played in bands past years. When you started to play on musical instrument? What was the first musical instrument on which you played? How many bands did you play? Tell about your current band sound, lyrics, gigs, releases ...

I had violin lessons as a child but quit because it was painful to hold the instrument at such a young age…ukulele & tuba in school but hated playing them because it was forced upon the students. I started to play guitar in 1984 at age 11 and only briefly had lessons at age 16. How many bands? Oh so many, about 30 total. My new group has no name yet but the line-up is stable and we have 8 songs. No guitar! J Two women, two men: Damon – bass, Soma – electronics/oscillator, Jason – drums, Ai – vocals. We play no-wave / trashy groove…it sounds like CAN meets ESG ! Ai is Japanese, so the lyrics are in two languages. Damon and I played together in Seat Belt 1992-94, Soma and I played in Recapitation in recent years. This new group, we haven’t played live yet, but we have lots of plans. Of course plans can change, just like with my record label…you never know where life will take you and what will happen.

20. MPA was probably your most popular band if I may say so. A few years ago you made reunion. How did it go? What doing the MPA today?

After 10 years break, MPA reformed in 2007 and did some big concerts playing a “best of” our old material, it was a great success. Then we decided to make another chapter of music, so we discussed what kind of music we wanted to play. We unanimously agreed we did not want to play any grindcore, and I did not want to growl. We wanted to do something we all enjoyed, and also something we had never done before: heavy 70s rock music. Ofcourse, in the end it still sounds distinctly like MPA, but it was definitely “new territory” for us. We recorded over 1 hour of material. We had three drummers between 2007-2010. Lincoln McCulloch (legendary local drummer from the 80-90s Victoria scene) played the reunions. Torben Wilson played only briefly, but we did a demo with him including a cover of “Give Me A Hand” by Paul Ngozi (Zambian rock legend). Finally our crown glory was Jon London (Jerk Ward, Mission of Christ, etc etc) drum god who played on out LP recording session. Sadly Jon died in summer 2012. Our new LP will feature 10 songs, will be limited to 500 copies, and is titled “Cold Natural Facts”. It included a rewritten version of a song originally done with Coconut Bulldozer, titled “Clouds”…as well as a cover of an old 1969 psychedelic rock group from Victoria named As Sheriff. We have discussed releasing a 7” EP in the future featuring unreleased songs with Torben and Jon on drums. One of the planed songs is a cover of an Automaton song, my final group in Poland, titled “Same, Same But Different”. As for today, I am not interested in playing music with MPA again so in my opinion it is finished since 2010…but there will be some releases.




RECAPITATION live


21. You sent me few song of band Recapitation. When did you started? You released any recordings?

We played 2007-2012. It featured two members of Monkey Juice / Wire Bastard. Monkey Juice were a legendary punk group in Victoria from 1988, Wire Bastard were one of the best groups of the early 1990s. I was a huge fan of both groups and was happy to play with Gerald & Dwayne. I invited my friend Brian who had never been a group to join, we had a woman named Sam on bass but she quit and then Soma replaced her. We had a lot of great songs, and also played Wire Bastard & Monkey Juice songs. We played live only twice, and our recording session was never finished nor mixed, I do not even have the master. Unfortunately, there was far too much drug use and our drummer was extremely volatile & unreliable. I quit, Soma quit, and the group finally fell apart because despite the drummer being our close friend, he was unreliable. It was the most tragic group I have been involved in, and I think all the problems were because of drug use. We had some great songs: “Digger”, “For Britt Hagarty”, “Repeater” and others, they’re heavy! Britt Hagarty was a 60s punk from Victoria who called Victoria a “sad paradise”, which in my opinion is a fair analogy, so I wrote a song for him. If anyone would ever offer to release them it would be wonderful. Brian & Soma have a new group named Nearly Dead, they are releasing a limited 100 copies LP very soon.
I hope one day to make a compilation LP featuring all the groups I was in, so at least then you can hear such music…I hope!

22. Jason, please, write short scene report from Victoria. Can you recommend a new bands and actual activities from your city?

I can’t tell you much of anything about it. There’s a band I like named Six Brew Bantha, my friends play in Gods Balls…Budokon still play. The scene is (or was) big, but now its very splintered / secular niche-genres disenfranchised by the internet and the young all-ages scene is seems small or almost dead. But hey, maybe I am wrong...that's just my impression from afar. My life is more hectic now, interests change and my sentiment is with the time when I was young & naïve. Once you lose your innocence, it is gone forever.


23. You are active into punk/metal scene almost last 30 years. What differences do you see, move this time?

I grew up in a rural suburb between a town and a city in an era when MTV began and punk & metal identities/subcultures were still clashing with each other. Crossover erupted in front of me as a melding of two subcultures. As a kid, the identity really engulfed my existence, it was my escapism and creative outlet. It was a phase and a stepping stone which to this day reminds me to not submit to mainstream commercial/corporate culture.
I was in high school in the Pacific Northwest when grunge exploded and witnessed all the rich kids start to wear torn jeans and flannel coats; the same people who wanted to beat me up a year for looking that way and liking that music. Green Day used to play in my friends basements & free concerts in city parks. The sounds of rebellion are now safely sweetened, repackaged, safe, and commoditized.

24. What is your perception on punk of today? Can you see the differences that have become in punk scene during this time?

I see men & women in their 40s-50s who seem to have not grown past who they were when they were 18 years old, at least that's my sceptical opinion especially when I so often see them with a partner half their age. For most people I think "punk" in 2014 is little more than a freak-fashion, but I do still appreciate that it represents rebellion more than any other subculture and in some parts of the world it is still fresh & vital. It offers the opportunity for people to question their world & injustices, but can also be like a modern-day religion and people too often forget above all it means "no rules". I see new young people who are looking for an alternative to mainstream culture yet being creative under a very different climate of resources; internet has changed how people discover culture and how we network. Everything is at a persons fingertips through the safe and insular porthole of your lonely home computer. Our naivety and excitement of real-life experience can easily be replaced by online social networking, and I am no exception to this; its made my life more insular too, because we all use computers. Nobody just shows up at your home unannounced or just randomly phones you anymore, its all text messages and emails. Hm, what is punk in 2013-2014? Something different for everyone. I prefer the word "freak" over punk. Regarding image, in Europe these days there is mostly the generic crust-punk city warrior in all-black clothing with dread-locks. Of course looking beyond any stereotypes, there are some great people behind this image, but in my opinion any stereotypical image should be provoked and challenged. I know it is some kind of urban tribalism and with underground culture people want to show who they believe they are so others can identify them. As I've become older I have learned that the most extreme looking people are often the biggest poseurs of all, and I do believe that some of the most intriguing and extraordinary people are those who may look totally normal.
As for music, I am a passéiste preferring the first wave of any genre, whether its 80s grind-core, funky 70s jazz, or 60s garage. I think that in this time, the only 'spirited' rehash of genres which are no longer fresh & new are those played naively by people just discovering it or especially in new scenes. For example, the sound coming from Lebanon on Tam 89's recent split 7" of Detox & Beirut Scum Society are absolutely phenomenal.

24.+ What is your motivation after so many years and what gives you the strength to continue?

I consider my archival releases to be therapeutic; a healthy outlet to be obsessive about details/history and build an intimate relationship with people based on their creative peak. My strength comes from love for humanity, culture, and those magic moments when you make someone smile and see a sparkle in their eyes. I'm a very sensitive & sentimental person, and without love and happiness nothing means anything to me. Playing music is like a placebo/cure against the many compromises I find myself making to survive. Now I play drums, but singing is still the ultimate soul-satisfier for me.




Rare 10" shellac records found in Baku, Azerbjzan


25. Bonus question – what´s your TOP 10 of CS records?

Jazz Q – Symbiosis, Flamengo - Kure v Hodinkach, Blue Effect – all, Iva Bittova - Bittová & Fajt ; Bile Inferno; Iva Bittová & Dunaj...
Michael's Uncle - The End Of Dark Psychedelia, DG 307 - 1973-75, Mikoláš Chadima & the Extempore Band – Velkoměsto, Impuls – debut, Energit – debut, Root – Zjeveni, Master's Hammer – Ritual, Dybbuk ‎– Rock Debut 1 , v/a Rollover Teplice, Našrot ‎– Destructive Tour...
...top ten not possible! top many possible!!
Prúdy ‎– Zvoňte, Zvonky, Zikkurat ‎– all, Svatý Vincent - debut
...I want to trade with people in Czech for old vinyl!

I'm searching for:
Gattch - s/t LP, Zikkurat ‎– 1979-82 LP, PPOTU - box set, VZ (Visací Zámek) ‎– Hymna Šibeničních Bratří / Podvedený Kameloti 7", DG 307- 1973-75 LP, Pražský Výběr ‎– Komu Se Nelení - Tomu Se Ženění / Jó, Já Se Mám…7", all old metal vinyl, Blue Effect - early singles, and many more! This is just a random list, I like all the Cz-Slo psych, rock, metal, punk, and jazz of the Socialist era.

That´s all Jason, thanx for your time.

Thanks Miso, live long. Xo


-------------------------------------------


This interview was originally made for czech HC/punk zine HLUBOKÁ ORBA.



Mišo