O niektorých našich nahrávaniach s kapelou S.I.K.A. som písal už predtým - napr. nahrávanie na 1. mája na naše prvé split demo s RIOT IN OPERA, alebo aj v predošlom príspevku. Nerátam sem samozrejme také tie skúškové zaznamenávania songov.
Tento krát spomeniem naše prvé "oficiálne nahrávanie", ktoré sme absolvovali v Holandsku. To sme sfúkli za pár hodín (a tak to aj znelo), počas voľného dňa na turné. Výsledná nahrávka potom vyšla na 7" vinyle spolu so švédskymi BINGO. Tá doska sa ešte dá kúpiť za pár drobných kade-tade po svete:
Nahrávanie sa uskutočnilo v Muziek Centre v Holandsku. V článku, ktorý písal Juro (náš prvý gitarista), je spomínané len okrajovo, ale zato je tam pekne opísané celé turné. Kto má záujem si to prečítať, nech sa páči.
Leto roku 2002.
SxIxKxAx - Summer Thrash Tour
26.7. Viedeň - Tuwi (Aus)
27.7. Magdeburg - Ulrike squat (Ger)
28.7. day off
29.7. Oschersleben - Alge e. V. (Ger)
30.7. Stemmtwede - farm house (Ger)
31.7. day off
01.8. Amsterdam - OCCII (Hol)
02.8. Utrecht - Korsluiting (Hol)
03.8. Amsterdam - squat na Prinsengraacht (Hol)
04.8. day off
05.8. day off
06.8. Zaragoza - C.S.A. Arrebato (Spain)
07.8. Arnedo - C.S.A. La Cuesta (Spain)
08.8. San Sebastian - Kampsa squat (Spain)
09.8. day off
10.8. Larochemillay - TODO ES festival (F)
-----------
Predslov
Je zvláštne, ako sa život mení. Človek sa ani nenazdá a sny, ktoré si choval v kútiku svojho srdca, a ktoré mu pripadali až príliš neskutočné na to, aby sa mohli stať reálnymi pomaličky začínajú dostávať svoj tvar a pozvoľna veľmi veľmi jemne vystupujú na povrch, až sa stávajú reálnymi.
Asi takéto a iné podobné pocity ma prepadali, keď som 26.7. nastupoval do auta Tomášovho otca (Mazda 323 kombi) naloženého po kapotu a vlastne až nad ňu pretože sme si museli požičať ešte aj tzv. "truhlu", hŕbou vecí, nástrojov a mojimi troma priateľmi spolu s kamarátom Robom, ktorý nám robil vodiča a výborne nám so všetkým pomáhal počas celého nášho turné.
Čas príprav sa skončil, a tak sa konečne ide na vec. Stálo nás to všetkých dosť úsilia, aby sa veci podarili tak, ako sa majú, a preto by som rád, ešte skôr než začnem, poďakoval všetkým, ktorí nám s turné pomohli a taktiež by som rád poďakoval Tomášovi, Mišovi, Valterovi a Robovi za celé naše skvelé letné "dobrodružstvo".
26.7.2002 Viedeň - TUWI (S.I.K.A., SCEPSIS, CEMETERIO SHOW, EKKAIA)
Klub TUWI sme mali možnosť navštíviť už pár krát predtým (teda ja som tam bol asi dva krát) pri našich výletoch na koncerty do Viedne, ale ak ste tam ešte nikdy neboli tak sa vám trochu pokúsim priblížiť toto miesto.
Jedná sa o klub vo vilovej štvrti s vcelku príjemným vonkajškom aj vnútrajškom (plagáty po stenách, trochu vyššie pódium, príjemní ale trochu chladní ľudia - klasická Viedeň). Na tento koncert som sa obzvlášť tešil pretože s nami mali hrať aj Španieli Cemeterio Show, ktorých minulý viedenský koncert mi ušiel a tak som bol rád, že ich konečne uvidím naživo.
Keď sme dorazili pred klub práve sa iba pomaličky začali objavovať prví ľudia, ako aj organizátori dnešnej šou takže po tom čo náš aparát a nástroje vymenili svoje miesto v aute za vnútrajšok klubu, vrhli sme sa s plnou poľnou na distrá.
Po menšom nedorozumení pri losovaní hráme prví čo nie je nikdy nič moc, ale koncert prebehol vcelku Ok aj so slušným zvukom takže spokojnosť aspoň na mojej strane. Na pódium vyliezajú miestny SCEPSIS a v rámci asi pol hodiny nám všetkým vypláchnu uši svojim grind fastcorom. A už sú tu Cemeterio Show so svojim fast HC/punkom a textami spievanými pekne po španielsky (...tak ako to mám najradšej). Príjemný a technicky dokonalý set, ale akosi mi chýbalo viac energie (možno, že je to aj tým miestom). No a čo dodať k poslednej kapelke večera - Ekkaia = brutálny emo HC na dve gitary. Rozhodne odporúčam vidieť naživo, ak by ste niekedy mali tú možnosť.
Na hodinkách bije asi jedna hodina v noci a my sa rozhodujeme, keďže máme pred sebou asi 800km do nemeckého Magdeburgu, že bude najlepšie vyraziť hneď a spánok si odložiť až na neskoršie.
27.7.2002 Magdeburg - Ulrike squat (S.I.K.A., EBOLA)
Cestu sme si zvolili cez Čechy s tým, že v Prahe sa zastavíme a oddýchneme si. Ide sa nám príjemne až kým na diaľnici asi okolo piatej či šiestej nezaznamenáme podozrivé zvuky z oblasti prednej nápravy auta. Rýchlo zastavujeme na najbližšom odpočívadle, kde už stoja nejaké ďalšie autá a nakúkame (všetci veľmi odborne) pod auto čo sa deje. Na nič neprichádzame a tak sa rozhodujeme pokračovať ďalej akože sa nič nedeje. Behom pár minút však doráža na odpočívadlo veľkou rýchlosťou asi zopäť taxíkov a my sa nestačíme diviť tomu čo sa pred nami odohráva. Z taxíkov vyskáče väčší počet (tak 20 - 25) aziatov a uteká k pripraveným autám, ktoré vzápätí vyrážajú s pískaním kolies na diaľnicu. Celá táto udalosť trvá cca 10 sekúnd a my tam ostávame s otvorenými ústami pozerajúc sa na postávajúcich taxikárov premeriavajúcich si nás nepríjemnými pohľadmi. No...radšej sa aj my rýchlo rozhodujeme, že už sme tam strávili dosť času a vyrážame tiež na cestu. Po príchode do Prahy vyzvedáme od ľudí, ako sa dá dostať na Miladu pretože nikto z nás presne cestu nepozná. Po menšom blúdení slávime úspech, ale keďže je tam plno hádžeme spacáky na trávu a podriemkavame asi tak do 11.00.
Tak a už zase sedíme nacpaní v aute a cesta nám pomaly ubieha pod kolesami. Do Magdeburgu dorážame až okolo siedmej večer a v Ulrike nás už čaká nepríjemná novina, že EBOLA dnes s nami nezahrá, pretože pre akési hádky v kapele zrušili svoje koncerty. Čo sa dá robiť. Je treba riešiť vzniknutú situáciu ako sa dá. Zmierený s tým, že to dnes bude asi dosť zaujímavé ideme obhliadnuť miesto na koncert a aparát. Miesto je "útulná dvojsála" s barom pre asi 30 ľudí, ale s aparátom je to o čosi horšie pretože bicie mala priniesť nedorazivšia EBOLA. Miestne bicie sú v trochu úbohejšom stave, no čo je horšie chýbajú stojany na čineli. Duch d.i.y. sa však nezaprie a tak sa nám po chvíli darí prerábka stojanov na mikrofóny, ktorých je tu dosť (ani by ste neverili na čo všetko sa dajú použiť plastové štuple z pet fliaš) a keď nám jeden ochotný domáci vymení zástrčku na našej predlžovačke za jej nemeckú verziu vyrážame "ohúriť a rozdrviť" publikum čítajúce asi tak tých spomínaných 30 ľudí našou hudbou. Hráme čo to dá a pravdu povediac rozbieha sa doslova nečakaná zábava zo strany našich poslucháčov. Po hodine hrania, keď už vyčerpáme všetky skladby aj covery (a zopár vecí hráme aj dva krát) nevládzeme a tak musíme naše vystúpenie ukončiť. Bol to asi jeden z najlepších koncertov čo sme spolu odohrali a viditeľne aj ľudia sú potešení. Ešte menší pokec, prenesenie vecí z auta do miestnosti pre kapely, rýchla večera pozostávajúca zo skutočne výborných cestovín s omáčkou a dvoch hrncov pudingu, avšak to už si únava po predchádzajúcej prebdenej noci a dnešnej šou vyberá svoju daň v podobe spánku.
Squatt Ulrike
28.7.2002 Magdeburg - day off
Zobúdzame sa do krásneho rána, ktoré nám pripadá vo vnútornom dvore squatu trochu chladné, avšak len čo vychádzame von na ulicu už sme zase v realite sparného leta plného horúcich slnečných lúčov. Dnes sa nič nedeje a tak vyzvedáme od miestnych čo sa kde dá v meste zohnať a ja s Tomášom vyrážame do blízkej internetovej "kaviarne" zistiť, ako to vyzerá s našimi ďalšími koncertami a či sa medzičasom niečo zásadné nezmenilo. Zisťujeme iba samé radostné noviny pretože nám pribudlo ďalšie vystúpenie v Španielsku, ktoré nebolo celkom isté pred začiatkom turné a tak sa rýchlo vraciame oznámiť túto novinku ostatným. Prichádza na rad prechádzka mestom, ktoré je inak veľmi pekné a návšteva miestnej katedrály s veľmi zaujímavým kyvadlom visiacim zo stropu a zhadzujúcim drobné valčeky umiestnené v kruhu okolo neho. Po príchode na squat nás udivujú miestny obyvatelia svojim nič nerobením pozostávajúcim z posedávania v kruhu a pitia alkoholických nápojov a tak si k nim na chvíľu prisadneme aj my a v rámci jazykových možností kecáme.
29.7.2002 Oschersleben - Alge e. V. (S.I.K.A., BINGO)
Dnes hráme v Oscherslebene čo je mestečko vzdialené asi tak 20km od Magdeburgu takže vyrážame až po obede s tým, že sa skočíme okúpať na neďaleké jazero. Lúčime sa s ľuďmi z Ulrike a vyrážame smer letné kúpacie radovánky. Jazero však nie je až také opustené, ako sme dúfali skôr naopak. My sa ale nenechávame odradiť množstvom kempujúcich nemeckých rodiniek ani výberom vstupného a po tom čo sa nám neplatičom podarí prešmyknúť okolo vrátnice do areálu vrháme sa do vôd, čo v konečnom dôsledku neprináša až také uspokojenie aké by sme čakali. Žiaľ nie vždy je všetko super ale taká hrôza to zase nie je.
Miestne centrum v Oscherslebene nachádzame pomerne rýchlo a tak ešte nakupujeme v supermarkete oproti nejaké jedlo. Jedná sa o zoskupenie viacerých budov, z ktorých jedna slúži ako bar a je tam aj biliard, ďalej nejaké obývané domy miestnymi alternatívne zmýšľajúcimi obyvateľmi a v najväčšej budove je bar + koncertná sála s pódiom pre asi tak 100 - 150 ľudí. Dnes by s nami mali konečne hrať aj Švédi BINGO, ktorým koncert robil Tomáš aj u nás doma v Bratislave takže sa veľmi tešíme na večer. Ten sa však pomaly blíži a oni stále nikde. Už začíname byť trochu nepokojní, keď tu sa zrazu otvára brána a doráža dodávka s výpravou zo severskej krajiny s dlhou históriou skvelých hc/punkových kapiel. Hneď vyberáme bicie a kombo na gitaru, krátka zvukovka a ide sa na vec. Zvuk super a koncert tiež v pohode takže spokojnosť na mojej strane takmer 100%. Po nás nastupujú BINGO so svojim experimentalgrindšialenstvom, mňa síce ich hudba až tak veľmi nechytá ale je to rozhodne jedna z veľmi nádejných mladých švédskych kapiel - ak ste o nich nikdy nepočuli tak určite ešte budete.
Prichádzajú na rad nejaké pivká v miestnom bare a biliard SVK vs. SWE. Ja sa idem vyspať do auta pretože miesta je málo a matracov ešte menej a na dlážke spať netúžim a tak ešte chvíľku pozerám na hviezdičky na oblohe, kým mi očká neprikryje závoj pokojného spánku (zase ten spánok na konci...no čo už).
30.7.2002 Stemmtwede - farm house (S.I.K.A., BINGO, NORMAL TO PSYCHO)
Ráno prichádza na rad sprcha a po raňajkách vyrážame smer Osnabruck, pri ktorom by sa malo nachádzať Stemmtwede a farma, miesto našej ďalšej zastávky. Vezieme sa plný dobrej nálady po diaľnici, keď tu zrazu hop a ani sa nenazdáme uviazneme v zácpe, ktorých sú miestne diaľnice cez leto plné. Po asi hodine pomalého presunu vpred to vzdávame a rozhodujeme sa pre alternatívne riešenie týkajúce sa vedľajších ciest. Ideme spolu s BINGOM a aj napriek pár zachádzkam nachádzame miesto nášho dnešného večerného koncertu pomerne rýchlo. A je to skutočne nádhera. Veľký vidiecky dom z tehál + ďalšie dve menšie stavby (garáž a skladisko) všetko v dokonalej harmónii s okolitou prírodou. Sliepky, záhony so zeleninou, stromčeky...no proste idilka.
Hrať sa bude hneď v hlavnej vstupnej miestnosti čo je niečo ako dlhá hala tiahnúca sa skoro celým domom oblepená plagátmi z koncertov a rôznym farmárskym náčiním visiacim po stenách. Vítajú nás Toby a Haikke miestny obyvatelia a organizátori dnešnej akcie. Rýchlo vybalíme veci a to už je jedlo na stole.
Tu by som sa rád trošku pozastavil a opísal vám to čo nám títo milí ľudia pripravili, pretože to bolo skutočne úžasné. Náš pokrm pozostával zo zemiakového šalátu, zapekaných šatôčiek plnených zeleninou, pyré s cesnakom, žltého melóna a to som určite ešte na niečo zabudol, lebo stôl sa až tak prehýbal pod toľkým skvelým skutočne skvelým jedlom. Po stenách viseli rôzne plagáty a fotky na ktorých sme objavili aj SEE YOU IN HELL spolu s GRIDE, ktorí mali tiež tu česť, navštíviť toto úžasné miesto.
Medzičasom sa už sála v celku slušne zaplnila ľuďmi z okolia a tak sa koncert môže začať. Prvá ide na vec miestna punková úderka NORMAL TO PSYCHO drtiaca temnejší hc/crust. Po nich to rozbaľujú BINGO s takým setom, že som aj ja mal dosť takže, keď sme vyliezli pred publikum my bola dušička vo mne menšia než špendlíková hlavička a ani som nedúfal v nejaký väčší úspech. Nakoniec sa z toho vykľul jeden z najlepších koncertov na turné (aspoň teda ja som mal ten pocit) a ľudia tiež ocenili našu snahu.
Po koncerte rýchlo vyzliecť prepotené tričko a vymeniť ho za iné nech neprechladnem a už si pri otvorenom pivku vychutnávam krásny večer na priedomí. Vnútri sa rozbieha slušná párty za účasti miestneho osadenstva a hudby všetkých možných štýlov, ale nás čaká na druhý deň veľmi skoré vstávanie pretože ideme na dohovorené nahrávanie do Holandska, kde musíme prísť presne. Ešte večer sa lúčime s BINGO a nastavujeme budík.
Štúdio Muziek Centrum
31.7.2002 Schagen/Heemstede - day off
Ráno nás už na stole čakajú raňajky jedna báseň a po tom čo si pofotíme miestnu scenériu a spravíme aj zopár fotiek s Haikke vyrážame do Holandska. Po diaľnicach sme čoskoro neďaleko Amsterdamu a po tom čo nahliadneme do mapy volíme cestu do Schagenu cez asi 30km dlhý most/násyp ponad oceán. More, loďky, fotky, holandské mestečká - príjemná cesta bez prekážok, až na to, že netušíme akou rýchlosťou sa dá ísť po miestnych cestách pretože dopravné značenie o týchto veciach sa dosť odlišuje od toho nášho (vysvetlil nám to až neskôr Mike, keď sme sa ho na to pýtali).
Po tom čo chvíľu blúdime narážame na Mikea (bubeníka SAF, ktorý nám pomohol vybaviť naše koncerty aj nahrávanie v Holandsku a nechal nás u seba prespávať za čo mu patrí naše obrovské VĎAKA), ktorý nás dovedie na miesto nášho dnešného nahrávania. Je to miestny klub s názvom Muziek Centrum (vedľa je tiež hudobninový obchod) a bývalý gitarista Thierry z Tuco Ramirez tam má nahrávacie štúdio. Aparát aj ostatná technika sú skvelé a hoci máme na nahrávanie iba veľmi málo času darí sa nám to celé zvládnuť. Asi o šiestej sa lúčime s Thierrym s tým, že on na nahrávke ešte zapracuje a pošle nám ju po Mikeovi a vyrážame smer mestečko Heemstede, kde má Mike svoj byt v útulnom domčeku. Je to síce trochu tesnejšie miesto, ale podľa hesla dobrých ľudí sa všade veľa zmestí nám to dokonale stačí. Mike tam býva ešte so svojim dalmatíncom Joeym (inak nádherný pes).
01.8.2002 Amsterdam - klub OCCII (S.I.K.A.,SAF, HENCE FORTH, TEN VOLT SHOCK)
Dnes hráme v Amsterdame ale až večer takže vyrážame na obhliadku mestečka, ktoré vyzerá, ako postavené z lega a pri miestnom parku sa nachádza akási ohrada, v ktorej sú daniele, ovce, husi a dokonca krava všetci pekne spolu z čoho majú radosť najmä miestne decká, ktoré ich tam chodia kŕmiť. Je trochu pod mrakom, ale my sa aj tak s Tomášom a Mišom rozhodujeme, že sa pozrieme na more, ku ktorému to má byť vraj 20 minút. Bohužiaľ pre nás tých dvadsať minút to tam trvá autom a nie peši čo zisťujeme až po tom, ako sa pekne rozprší a my sme už dosť ďaleko od Mikeovho bytu takže cesta späť v daždi nič moc (aspoň, že po chvíli pršať prestalo).
Poobede prichádza Mike z práce a vyrážame do Amsterdamu na koncert. OCCII je klub v Amsterdame s pomaľovanou vstupnou bránou, a tvorí ho veľká sála s barom a pódiom. Vítame sa s ostatnými členmi SAF a chvíľu kecáme kým sa neobjavia nejaké distrá a nás zase nepochytí nákupná horúčka. Prvý nastupujú Hence Forth ale ja nie som prílišný fanúšik ich nyhc štýlu takže keď po nich lezú na pódium SAF mám omnoho väčšiu radosť. Kvalitné výkony týchto holandských thrash drtičov ste už mali mnohí možnosť oceniť na koncertoch aj u nás takže u mňa zavládla spokojnosť. Tak a nastupujeme my ale aj napriek dobrému zvuku to nie je z našej strany nič moc a tak som zvyšok večera trochu otrávený. Posledná vec večera Ten Volt Shock mi náladu so svojim emo indie popom rozhodne nezlepšili a tak po príchode k Mikeovi leziem rýchlo spať.
02.8.2002 Utrecht - Korsluiting (S.I.K.A., SAF, TEN VOLT SHOCK)
Mike si dnes zobral kvôli nám v práci dovolenku takže sa môžeme ísť spolu pozrieť na oceán. 20 minút autom a už sme na pláži. Slniečko pečie, ale voda je studená takže sa veľmi rýchlo vzdávame plánov na kúpanie. Iba sa vyzujeme a prechádzame po pláži, naháňame s Joeym a zbierame mušle. Pri prechádzke sa mi darí nájsť vo vode plávajúce euro bankovky, z čoho si ostatní robia srandu a ja mám radosť z ľahkého zárobku.
Hneď poobede vyrážame do Utrechtu, kde máme ten večer hrať, pretože by sme si radi pozreli aj historické mesto s mnohými pamiatkami. Fotím si vysokú vežu miestnej katedrály, ktorá je, ako nám Mike rozpráva najvyššou podobnou vežou v celom Holandsku. Korsluiting je malý úzky squat, do ktorého sa vojde tak 40 natlačených ľudí. Pred koncertom máme ešte dosť času a tak sa vyberáme, ako správni turisti v spoločnosti Frisa (spevák z SAF) na obhliadku miestneho coffe shopu, ktorý je hneď oproti. Asi som, ako väčšina ľudí, čakal od holandských coffe shopov čosi viac, i keď mi ich podrobný opis od iných bol už samozrejme vopred dobre známy. Proste úplne normálka "bar", kde si môžete vybrať z ponukového listu trávu, či už jointa alebo pytlík.
Pred koncertom sa uzučký squat zaplnil ľuďmi a tak sme postupne všetci odohrali svoje songy. Dnes už bol môj dojem z nášho vystúpenia lepší ale podľa môjho názoru to zrejme spôsobilo aj celé to miesto kde sme vystupovali. Vždy sa mi totižto lepšie hralo v menších a uzatvorenejších priestoroch než vo veľkých sálach.
Squatt Korsluiting
03.8.2002 Amsterdam - Hagedoorn squat na Prinsengraacht (S.I.K.A., VALIUM, TEN VOLT SHOCK)
Náš posledný koncertný deň v Holandsku sme odštartovali výletom do Amsterdamu, pretože posledne sme si nestihli pozrieť nič z mesta. Inak Amsterdam sa mi v tomto veľmi pozdával, lebo je to takpovediac mesto na vode, a preto jeho ulice pretínajú viaceré vodné toky s mostami a plaviacimi sa lodičkami. A mali sme aj veľké šťastie, pretože náš sprievodca Mike mal pre nás pripravené prekvapenie v podobe Gay Parade (karnevalový sprievod gayov a lesbičiek na loďkách po vodných kanáloch v Amsterdame a sprievody v uliciach mesta), ktorá sa zhodou okolností konala presne pred squatom, kde sme mali v ten deň vystupovať. Takže prišli na radu foťáky a turistické vyžitie sa z našej strany.
Squat na mňa práve extra nezapôsobil, ako ani ľudia prichádzajúci na koncert. Na počudovanie tam bolo aj zopár Slovákov a samozrejme množstvo Poliakov. Zvuk mali na starosti ľudia z Olho De Gato, avšak počas nášho vystúpenia sa vyskytol akýsi technický problém s uzemnením elektriky, takže z toho mikrofón neustále dostával strašnú spätnú väzbu. Hranie normálka až na neustále pokrikovanie našich slovanských bratov medzi skladbami, aby sme už toľko nekecali a hrali. Ten Volt Shock ma zase nechytali a tak som si ich vystúpenie nechal ujsť postávaním a kecaním vonku a v prípade Valium (crust/punk) mi úplne stačili tri skladby a dosť. Pred squatom sa nám bohužiaľ naskytol nepekný pohľad na opitých a bordel robiacich Slovákov a tak ma z toho chytali zlé pocity v oblasti žalúdka.
Po skončení šou nás ešte čakala srdečná rozlúčka so všetkými našimi holandskými priateľmi a ich uistenie o tom, že sa čoskoro zase uvidíme u nás doma v Bratislave.
04.8.2002 - day off
Skoro ráno sa zobúdzame do trochu daždivého počasia u Mikea a po hygiene a raňajkách prichádza na radu lúčenie s týmto úžasným človekom, bez obrovskej pomoci ktorého by sme pravdepodobne na žiadne turné ísť nemohli. Vďaka Mike za všetko.
Dnes sme si dali za cieľ doraziť aspoň ku Parížu, takže naša cesta povedie cez polovicu Holandska, celé Belgicko a asi štvrtinu Francúzska, kde však nemôžeme resp. radi by sme sa vyhli použitiu diaľnic, pretože sa za ne dosť platí. Celú cestu až do Bruselu striedavo pospávam, čítam si a počúvam nadávanie Roba na "šialené" Belgické dopravné značenie ciest čo sa naplno prejavuje práve pri blúdení v uliciach Bruselu. Po chvíľke sa však vymotáme a pokračujeme ďalej. Asi okolo deviatej večer dorážame pred Paríž a hľadáme miesto na prespanie pretože netúžime po tom blúdiť nočnými ulicami tohoto európskeho veľkomesta a ide na nás aj únava z celodenného sedenia v aute. Schádzame z cesty a zastavujeme neďaleko železnice pre rýchlovlaky. Chalani vybaľujú spacáky a rozkladajú si ich na betóne a ja s Robom spíme v aute. Žiadny extra kempovací luxus, ale čo už sa dá robiť. Ja som sa nevyspal až tak zle, ale Tomáš, Mišo a Valter sa ráno zobúdzajú pekne nevrlí, lebo sú celí pomliaždení od tvrdej a na spanie dosť nevhodnej podstielky. Radšej rýchlo vyrážame ďalej a ja sa už teším plný očakávaní na Paríž a jeho historické pamiatky.
05.8.2002 day - off
Je pondelok asi 7.00 ráno a všetky cesty do mesta sú totálne ucpané autami a ľuďmi náhliacimi sa za svojou prácou. Jazdí sa nám veľmi zle, pretože francúzski vodiči sú zrejme presvedčení o tom, že krkolomný slalom bez akýchkoľvek obmedzení medzi autami je tá najlepšia taktika cestnej premávky a tak pár krát vôbec nechápeme z toho čo sa to pred nami robí. Opatrnosť nadovšetko, hlavne keď vám z bočnej ulice len tak z ničoho nič vyrazí pred vaše auto týpek na obúchanom starom Citroene, akoby sa vôbec nič nedialo.
A nášmu blúdeniu akoby snáď ani nebolo konca. Iba s malou mapkou a už pekne naštvaní to nakoniec vzdávame a asi okolo 12.00 sa nám darí dostať na druhý koniec mesta. Naštvaný sedím v aute a moja nálada je hlboko pod bodom mrazu.
Mierime smerom k Bordeaux, kde dúfame, že zase niekde prespíme. Zastavujeme na odpočívadle tesne pred mestom ale keďže sa ešte iba stmieva tak na radu odpočívajúcich českých kamionistov pokračujeme cez večerné Bordeaux a prespávame až na najbližšom väčšom parkovisku za mestom, kde sú na našu radosť aj hygienické zariadenia. Rozkladáme stan a hor sa do ríše snov.
06.8.2002 - Zaragoza - C.S.A. Arrebato (S.I.K.A., ALFREDO LANDA, LIGHT SUGAR DREAMING)
Tesne pred prekročením hraníc so Španielskom sme donútení zaplatiť Francúzom diaľničné poplatky za krátky asi 5km dlhý úsek diaľnice čo je široko ďaleko jediná cesta, ako sa pohodlne a bez zbytočnej zachádzky a blúdenia dostať cez Pyreneje na cestu smerujúcu do San Sebastianu a pokračujúcu ďalej do Zaragozy, kde máme dnes večer hrať. Rozhodujeme sa zaplatiť si diaľničné poplatky aj v Španielsku (čomu sme sa nakoniec aj mohli vyhnúť a ušetrili by sme dosť peňazí, pretože vedľajšie cesty vedúce popri diaľnici sú tam veľmi dobre udržiavané a dá sa po nich bez prekážok a relatívne rýchlo kamkoľvek dostať). Španielska krajina ma na prvý pohľad uchvátila. Keď prekročíte Pyreneje, akoby ste sa ocitli v nejakej úplne inej zemi, ktorá ani nemôže ležať v Európe. Vyprahnutá zem s nízkou trávou sa strieda s nekonečnými sadmi ovocných stromov a v pozadí sa črtá scenéria kamenistých kopcov. Krásne slnečné počasie nám zaručuje skvelú viditeľnosť a cesta sa bez problémov mihá pod kolesami nášho auta.
Do Zaragozy dorážame asi okolo 17.00 a potom čo sa nám darí v angličtine úspešne nadviazať kontakt s jedným miestnym obyvateľom tento, keď vidí naše problémy s orientáciou v cudzom meste ochotne nasadá do svojho auta a ukazuje nám cestu.
Mládežnícke centrum, kde sa má dnešný koncert konať je zastrčené v úzkej uličke a jeho predná časť je celá pomaľovaná graffity. Stojí tam už biela dodávka z Čiech čo je pre nás asi najväčším prekvapením dneška. Sú to ľudia z Havlíčkovho Brodu, ktorí dovolenkujú v Španielsku a majú tu dnes s nami zahrať. Trochu kecáme a zisťujeme, že to dnes večer bude asi dosť sranda, pretože ich znalosti z oblasti hardcore/punku a celého fungovania "scény" sú menšie než minimálne. Po chvíľke doráža na miesto aj Dis Dani, ktorý nám celú dnešnú šou organizuje. Vnútrajšok tvoria dve väčšie oddelené miestnosti. Jedna slúži ako vstupná hala a je až po strop naplnená najrôznejšou literatúrou a časopismi týkajúcimi sa prevažne ľavicových hnutí, revolúcií a anarchizmu (...typickí horkokrvní Španieli). Druhá miestnosť slúži na hranie a je tam aj bar, pri ktorom my vyprahnutí turisti pre istotu hneď zakotvíme na nejaké to španielske cerveza.
Prvý to štartujú Alfredo Landa, miestna disbeatová záležitosť, ktorej mikrofón drží vo svojich rukách Dani. A už ideme na vec my. Česi akosi nechápu čo sa to deje a tak z toho máme dosť zábavu. Ich produkcia je totižto z trochu iného súdku. Technicky dobre zahraný beat hardrock, ktorý ma síce veľmi neoslovuje, ale dá sa to vypočuť. Po koncerte rýchlo balíme veci a ja si ešte bežím z neďalekého mosta odfotiť nočnými svetlami nasvietenú katedrálu. Dani býva vo veľkom krásnom byte a tak ešte chvíľu kecáme o novinkách zo Španielska, hrabeme sa v jeho zbierke dosiek a pomaly ideme spať.
07.8.2002 Arnedo - C.S.A. La Cuesta (S.I.K.A., KARKABA)
Po výdatných raňajkách trochu ťaháme z Daniho informácie o politickej situácii v severnom Španielsku (hnutie ETA atď.) a zisťujeme, ako sa dá najlepšie dostať do mestečka Arnedo, kde je v pláne naša ďalšia zastávka. Keďže je to iba asi 120km od Zaragozy vyrážame až na obed po nákupoch v miestnom supermarkete. Cesta prebieha bez problémov a máme dosť času tak si robíme menšiu zastávku v jednej dedine po ceste, kde práve prebieha akási fiesta takže sa chvíľu pozeráme na vystúpenie dosť chabo oblečených latino tanečníc a okukávame stánky s rôznymi suvenírmi.
Na kopci nad Arnedom leží zrúcania starého hradu a celé mesto na mňa pôsobí veľmi pokojným dojmom. I keď jeho rozloha nie je práve veľká, nájsť dnešné miesto nášho koncertu nám i napriek podrobnému opisu robí značné problémy (prešli sme asi tri krát len tak okolo a ani nás nenapadlo, že by to mohlo byť ono). Na školskom ihrisku skúšame zo znalosti anglického jazyka miestnu mládež pričom zisťujeme, že prekonať jazykovú bariéru asi nebude až také ľahké, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Nakoniec konečne slávime úspech a parkujeme auto pred domom, ktorý vyzerá, že sa každú chvíľu určite zrúti. Je to miestne mládežnícke centrum vedené ľuďmi z alternatívnej d.i.y. punkovej scény a majú ho od kohosi v prenájme. Prichádzajú organizátori a tak máme možnosť stráviť zvyšný čas jedením a prehrabávaním sa v distrách.
Dorážajú aj naši dnešní španielski spolubojovníci a tak vykladáme aparát, a po tom čo dorazí ešte zopár ďalších ľudí opona sa dvíha a dnešné predstavenie má zelenú. KARKABA do toho režú čo sa dá a ich energický crust/punk mi je dosť sympatický. Po nich dorážame ľudí mi s naším thrash hc/punkom a rozprúdi sa celkom slušná zábava. Mám síce trochu problémy so zvukom, pretože moja H&K gitarová hlava akosi nesedí k Peavey reprobedni, ale inak pohoda.
Keď koncert skončil ešte trochu beháme a nadväzujeme kontakty s miestnymi ľuďmi. Pri postávaní vonku objavíme vedľa cesty pavúka veľkosti asi priemeru čajovej šálky a tak sa zabávame na tom čo všetko na nás ešte v noci vybehne, pretože spať máme na matracoch priamo v koncertnej miestnosti. Po chvíli sa nás náš malý chlpatý priateľ rozhodne opustiť a vydáva sa priamo cez cestu, kde vzápätí zvádza nerovný boj s kolesami rýchlo protiidúceho auta s vopred jasným výsledkom. A tak máme bohužiaľ v priamom prenose možnosť vidieť vplyv nášho technického sveta na živú prírodu.
Presúvame svoje maličkosti do sály, ktorá sa má stať naším dnešným nočným útočiskom a lúčime sa s poslednými odchádzajúcimi ľuďmi/majiteľmi/organizátormi dnešnej akcie, ktorí idú na nočný vlak smerujúci do Barcelony, kde sa koná hc/punkový fesťák. Pri bare v ľadničke objavujeme asi tak 60-70 cervezas a po uistení zo stany miestnych o ich prakticky neobmedzenom využití v náš prospech už tušíme, že dnešný večer sa asi ešte nekončí. Púšťame magneťák a ide sa na to. Po pár pivkách a nezáväznom pokeci ľaháme na pripravené matrace s predstavou krásnych snov a rôznych nočných živočíchov loziacich naokolo.
C.S.A. La Cuesta, Arnedo
08.8.2002 San Sebastian - Kampsa squat (S.I.K.A., KAMIKAZE, GODDAMMIT)
Po prebudení sa vyrážame z Arneda a napájame sa na cestu, ktorá by nás akože mala doviesť ku akýmsi horúcim termálnym prameňom vyvierajúcim z okolitých kopcov. Keďže nás ľudia z KARKABY ešte predchádzajúci večer svojim rozprávaním oboznámili s týmto miestom a máme od nich aj malú mapku, darí sa nám skoro bez problémov toto miesto nájsť. O to väčšie je naše sklamanie z toho, že sa jedná o turisticky dosť aktívne miesto a tak sa naša predstava o pohodlnom sedení v horúcej vode pod pálivým španielskym slnkom a s chladným pivkom v ruke rozplýva, ako para stúpajúca z vody.
Pokračujúc v našej ceste do San Sebastianu sa kocháme nádhernou scenériou okolitých hôr a malých dediniek nalepených na ich úbočiach. Úzka cesta sa kľukatí z jednej strany na druhú a my len dúfame, že nepôjde nič oproti. Ideme už asi pol hodinu a tu zrazu asfaltová cesta z ničoho nič končí pred bránou jedinej usadlosti široko ďaleko na okolí. Ďalej už pokračuje iba vo svojej neupravenej prašno-kamenistej podobe. Pred bránou domu stojí starý muž a okolo neho ležia, sedia a prechádzajú sa rôzne domáce zvieratá. Vystupujeme z auta a dohadujeme sa čo robiť. Niektorí z nás sa idú spýtať na cestu ale jazyková bariéra nám zabraňuje nadviazať zmysluplnejšiu komunikáciu. A tak teda otáčame auto a ideme späť po najbližšiu križovatku, kde sme ešte podľa mapy vedeli, kde sa nachádzame. Zvyšok cesty sa už zaobchádza bez zbytočného blúdenia a tak bez problémov dorážame včas do San Sebastianu. Za chvíľu už stojíme u Ińiga (chlapík čo nám vybavoval tento koncert) pred bránou do jeho domu a zvoníme či je doma. Jeho mamka nás uisťuje, že sa čoskoro objaví, a naozaj o pár minút sa už spoločne vítame.
KAMPSA je veľká hala, patriaca k bývalému továrenskému komplexu budov, v ktorej sa nachádza zopár menších miestností. Celé okolie v nás silne evokuje víziu postapokaliptickej budúcnosti ľudstva a tento náš dojem ešte umocňuje úboho vyzerajúci pes potulujúci sa pomalým krokom po okolí, o ktorom miestny hneď prehlásia, že je to mutant. Páchnuca riečka a neďaleká skládka tiež nie sú nič moc a tak sú chalani trochu rozladení. Mne to ku podivu až tak veľmi neprekáža a po chvíli prosíkania mi dokonca dovolia odfotiť si ich v popredí tejto scenérie. Prichádzajú ľudia z Goddammit a Ińigo nám oznamuje, že sa môžeme ísť dozadu najesť. Tam nás už čaká skvelá hostina. Hrať sa dnes bude v miestnosti s pódiom pre asi tak 200 ľudí a vysokým stropom, takže už pred koncertom mám z toho zlý pocit a moje chmúrne predstavy sa mi bohužiaľ počas nášho vystúpenia 100% naplnia. Ale pekne po poriadku. Prvý sú na rade KAMIKAZE čo je hc/punk kapela hrajúca skoro samé covery (ale za to ich hrali fakt perfektne). Po nich ideme na vec mi a mne sa skutočne hrá strašne zle. Okrem toho mi neustále lezie na nervy zvuk, pretože aj dnes je ako reprák na gitaru použité rovnaké Peavey, ako predošlý večer v Arnede. Som naozaj rád keď skončíme a ja sa môžem ísť prejsť von. Poslední sú Goddammit hrajúci výbornú zmes old school hardcoru a fastcoru s ukričaným vokálom, takže sa mi darí si pri ich vystúpení aspoň trochu vylepšiť náladu.
Na spanie je pre nás určený ďalší zasquatovaný dom opodiaľ, do ktorého je možné dostať sa iba po rebríku, pri hornom konci ktorého stojí obrovský blchatý pes snažiaci sa neustále po niekom skákať. Delíme sa kto spí v aute a kto v dome a tak ja si radšej volím to auto. Ráno nás s Robom budia ostatní po tom čo sa im podarilo nalákať svojho štvornohého strážcu na psie granule do domu a zavrieť ho tam. Sadáme všetci do auta a vyrážame smer francúzske hranice.
09.8.2002 day off
Cesta, cesta, cesta, cesta... I keď zo San Seabstianu vyrážame pomerne skoro ráno, už okolo obeda, po tom čo sa viac krát dostávame na miestnych komunikáciách do kolón vozidiel s turistami vracajúcimi sa z dovoleniek na juhu Španielska tušíme, že náš plán doraziť na fesťák v Larochemillay ešte behom dneška je prakticky nerealizovateľný. Po celodennej otravnej ceste je v aute cítiť veľké napätie a hlavne ja som z toho úplne na nervy. Večer zastavujeme niekde uprostred Francúzska na odpočívadle, umývame sa v blízkom hygienickom zariadení a šup ho do teplých spacákov v stane, pretože nám začína aj trošku popŕchať.
10.8.2002 Larochemillay - TODO ES festival (S.I.K.A., PAGE 99, LOS FASTIDIOS, KLINIKA, FLEAS AND LICE, ASIDE FROM A DAY, LLYNCH, STAND STILL, DOCTOR EGGS, BLUMEN, SUBMERGE, TUPAMAROS...)
Do mestečka Luzy, v blízkosti ktorého leží aj dedinka Larochemillay, dorážame okolo 16.00 a vďaka značkám umiestneným popri ceste nachádzame miesto konania festivalu úplne bez problémov. Fesťák sa koná na lúke pod holým nebom, kde je postavené veľké kryté pódium, dlhý stan, v ktorom sa nachádza množstvo najrôznejších distier s hudobnými nosičmi, tričkami, literatúrou atď. a menšieho stanu s občerstvením. V priľahlej usadlosti je kuchyňa a jedáleň pre kapely a sídlia tam aj organizátori. Vedľajšia lúka je premenená na kempingový tábor, kde parkujeme svoje vozidlo aj my a vyberáme sa poobzerať po chlapíkovi menom Yves, ktorý nám vybavoval naše dnešné vystúpenie. O chvíľu už držíme v rukách naše back stage karty a obsluhujeme sa pri pripravených švédskych stoloch v jedálni. Po dobrom jedle nás už však nič nemôže zadržať v tom, aby sme sa nepustili do míňania posledných euier čo nám ešte zostali, pri distrách. Nákupy sú skvelé, ale bohužiaľ peňazí je málo takže asi po hodine to vzdávam a idem späť k autu.
Dnes hráme úplne prvý, a tak než sa stihnem poriadne obrátiť už nás volá zvukár ísť si urobiť zvuk. Za chvíľu je všetko vybavené, ale organizátori nám povoľujú začať hrať až asi za ďalšiu hodinu, pretože sa ešte čaká na kapely čo nedorazili. Opätovne ma pred koncertom prepadajú zlé predtuchy a o slovo sa hlási aj tréma pretože som ešte nikdy nehral na takej veľkej akcii. To sa bohužiaľ prejavuje aj na mojom hraní a tak mi je po skončení z nášho vystúpenia pravdu povediac dosť zle.
Ale čo už. Nie každý deň je "nedeľa" a tak si pri aute otvárame s Mišom kvalitné francúzske víno čo sme si kúpili na prípitok po našom poslednom vystúpení v rámci turné. Striedavo behám po areáli medzi autom, distrami a sem tam si pozriem aj nejakú z ďalších kapiel čo vystupujú. Je ich naozaj veľa a najrôznejších štýlov od rýchleho tvrdého hc až po akýsi francúzsky rap (inak výborný). Pred spaním si ešte dávam hranolčeky, ale to už je toho na dnes naozaj dosť a musíme ráno veľmi skoro vstávať, pretože vyrážame na cestu domov, ktorú musíme určite zvládnuť za čo najkratší čas kvôli povinnostiam čo už na nás doma čakajú.
Záver
Je asi 5.30 ráno 12.8.2002 a pred nami sa objavujú svetlá Bratislavy. Naša skoro 21 hodinová cesta v takmer neustálom daždi z francúzskeho Larochemillay až domov sa končí, tak ako celé toto úžasné letné dobrodružstvo. Vystupujem pred svojím domom a lúčim sa s ostatnými. Plný skvelých zážitkov i rôznych poučení smerujem svoje kroky k bráne a viem, že na týchto 17 letných dní budem určite ešte veľmi veľmi dlho spomínať.
Juro
.jpeg)
