GARÁŽE POD PRÍSTAVNÝM MOSTOM - príbeh miesta a ľudí

Ahojte, pred časom vyšiel dlhší článok o Garážach pod Prístavným mostom, ktorý sme napísali s kamošmi, v českom HC/punk fanzine HLUBOKÁ ORBA. Ak časák nepoznáš, nemáš ho alebo čo, tak tu je ten článok v nezredukovanej verzii. Pokiaľ máš svoj príbeh / postreh týkajúci sa Garáží, kľudne napíš mail, budem rád. Inak, krátka zmienka (hoci dosť popletená a neúplná) o garážovom kolektíve sa objavila aj v nedávno vydanej knihe Rocková Bratislava.


------------------------------------------------------------------------------------


Garáže pod Prístavným mostom – príbeh miesta a ľudí.






"Lokalita: Garáže pod Prístavným mostom oproti Jurki pumpe.

„Garáže sú sociálny priestor, kde si rôzni hudobníci prenajímajú tieto mini-skúšobne a drtia svoje talenty až kým z toho niečo nevylezie. Začínali tu predsa aj „Iné kafe". Špecifická je garáž hardcore/pankáčska, ktorá vyvstáva nad ostatné organizovaním koncertov. Táto konkrétne zažila veľa slávy, preletelo tade nespočetne veľa kapiel zo všetkých kútov sveta vrátane Japonska a Južnej Ameriky, no pri normálnej prechádzke si ju ani nevšimnete. Koncerty tu majú nezabudnuteľnú atmosféru - najmä ak prší, ľudia sa vtesnajú do už aj tak malého priestoru a stanú sa jedným telom s kapelou. Často krát sa človek ocitne prilepený rukami na strop, keď sa strhne garážová verzia stage-divingu (aj keď tu nieje žiadny stage). Napriek tomu, že v garáži skúšajú hc/pankáči, nájde sa občas aj miesto pre viac experimentálnejšie žánre a sub-žánre... Takisto je však možné, že natrafíte na koncert, kde príde dokopy 5,5 človeka. Ak sa tam niečo deje, tak sa dá nájsť na www.mangelcrusties.sk alebo www.hard-core.sk“."


Tak píšu v informácii na webovom portáli, ktorý mapuje zaujímavé priestory v Bratislave.
(pozri: http://www.mpba.sk/609)
Garáže sa dostali na mapu. Na mapu Bratislavy, presnejšie medzi zoznam zaujímavých a „takých iných“ lokalít toho nášho veľkého malomesta. Možno, že Garáže už „skultovievajú“, alebo čosi podobne desivé. Nejako zvlášť ich glorifikovať určite netreba, ale tento priestor je hodný pozornosti, veď ako skúšobné/koncertné miesto slúži už takmer 20 rokov. O koľkých priestoroch v Bratislave (či v iných mestách) sa to dá povedať?


----------------------------------------------------------------------------


GARÁŽ - na tu nemáš!

Určite je to jedno zo zásadných miest alternatívnej kultúry v Bratislave. Ale také iné. Ideologicky nesprivatizované. Nenárokovateľné. Myslím to tak, že tam skúšalo mnoho rozličných kapiel mnohých žánrov. Nemá to majiteľa, iba jednotlivé bunky, garáže sú prosto dejiskom malých, či väčších príbehov ľudí, kapiel, koncertov a vecí okolo. Nie, nie je to „ten pravý klub“, ten správny „vychytený priestor“. Na prvý pohľad miesto kde aj škoda zablúdiť. A predsa má svoje čaro.

„Je možné aby vám dlhý rad zostarnutých garáží na kraji mesta, vŕzganie vrát alebo 70 stupňový stuchnutý smrad piva evokoval nejaké príjemné myšlienky, spomienky, nálady? Asi nie čo?“ písal Lichtle vo svojom zine BIOSPHERE pred desiatimi rokmi v článku o garážových koncertoch.
„To o čom chcem písať je dvoj-rad garáží pri bratislavskom Prístavnom moste, kde viac kapiel skúša ako áut parkuje Prechádzkou od jedného konca k druhému začujete všeličo od predpotopného rocku, grungeu, black metalu, jazzu, funky, cez pop punk k alko punku, HC/punku, folku, thrashu, po grind...“ pokračuje vo výčte mnohorakej tváre Garaží.


Áno, Garáže boli rôznorodé a také...svojské. Sú tam a asi aj istý čas budú, bez ohľadu či sa tam koncertovať bude, či nie. Nie je to na prvý pohľad veľmi pohostinné miesto. Určite to nie je vhodné koncertné miesto z manažérskeho hľadiska. Zastrčené za chrbtom mesta, kúsok od Dunaja, neďaleko prístavu s industriálnymi žeriavmi týčiacimi sa nad riekou. Učupené pod veľkým mostom.
Je tam ale istý „Genius loci“ a koncertom na tom mieste napomohla asi dobrá zhoda času, ľudí, nadšenia, energie. A ako to zvyčajne býva, aj náhoda.




Na začiatky koncertov na Garážach si spomenul Juro Plánovský (ex-LUES DE FUNES):

„Ja si presne pamätám jak to začalo. Mala tu hrať Apatia s ďalšou poľskou kapelou Matka Boska, mali sľúbený koncert (Valáškovi cez Klausa, Láďa alebo mňa myslím) ale vzniklo nejaké nedorozumenie a nakoniec už bolo neskoro vybavovať nejaké miesto (to bolo cca 1993-4, vtedy sa vlastne len v Účku hralo asi, neviem čo iné by prichádzalo do úvahy), tak nás s Klausom (alebo Láďom) už si nepamätám že s kým sa to riešilo, len viem že Valášek všetkých známych v BA vrátané mňa otravoval, že čo s tou Bratislavou) napadlo že šak urobme to open air pred skúšobnou u Testimoňákov (s nimi sme to dohodli a oni že „v poho“). Barbara LaMoot nakreslila plagát (možno ho mam ešte niekde doma!, par rokov dozadu pri debordelovaní som na neho narazil), ale nakoniec z toho nič nebolo lebo Apatia to odvolali.
Ale ten nápad už tu bol a neviem čí Testimoňáci sami alebo spolu s Ladom urobili niečo potom a hrozne sa to vydarilo, v lete to bola vždy paráda a malo to čistokrvný undergroundový nádych, šak si pamätáš. :) Tak sa potom pravidelne pokračovalo, od toho cca 1994 až do 200x...
To prvé obdobie bolo Testimoňácke, tj. TESTIMONY + hosť tak oni ti potom povyprávajú. Čo sa týka konkrétnych akcii tak si pamätám OI POLLOI (tým sa to hrozne páčilo som počul) a potom Fínov FORCA MACABRA. Aj SPRÁVNY SMER si pamätám, ale to bolo tuším s Fínmi vtedy. Potom až NAIVEFIGHTERS neskôr, to bolo asi posledne čo som tam videl. To neviem koho bola garáž, to bolo v tom poslednom rade garáži obrátené k Dunaju, za tým už bola fabrika. Testimoňáci mali garáž v strednom rade (sú tam tri?) otočené práve k tej fabrike, tak až na konci skoro pri moste.
Pamätám že neskôr tie akcie boli už celkom premakané, už tam niekto aj pivo predával, predtým väčšinou sa muselo nosiť so sebou. :) Ale to už ja som tam chodil malo, iba raz za čas keď sa Strapo ozval že tam bude. Ale občas som došiel aj len tak na blind keď som videl plagát, a vždy tam boli nejakí známi - Klaus, Láďo. Ale to ti Maťa povypráva už to neskoršie obdobie, to oni s NAIVEFIGHTERS sa už angažovali.
Aha, ešte vstupne jak sa riešilo, no to sa chodilo s klobúkom (pamätám si Láďa jak vyberal :)), niektorí sa vykrúcali že nemajú tak ti dostali vypičované. :D"


Áno začínali tu výborní TESTIMONY, ktorých frontman neskôr Marek Rakovický zaznamenal úspech s alternatívnymi LAVAGANCE, taktiež INÉ KAFE, či ŽENA Z LESOPARKU. A určite mnoho iných dobrých, či horších kapiel. A odohralo sa tu desiatky koncertov.

Tento priestor vracia muziku ku koreňom alternatívnej/punkovej kultúry. Prístup DO IT YOURSELF (Urob to sám) je tu naplnený do miery vrchovatej. Pri robení koncertu určite. Sám zavoláš kapelu, sám robíš a lepíš plagáty, sám kapele varíš, sám ju zvučíš, sám vyberáš vstupné, sám fotíš, sám koncertné miesto otvoríš a sám ho zase zatvoríš, prípadne na druhý, tretí deň ešte poupratuješ a pozbieraš odpadky. Žiadni manažéri, lístky, zvukár, vyhadzovači, barmani, chujoviny.
No, trochu som to aj prehnal, lebo veď vždy aspoň pár ľudí pomohlo, nebolo to na jednom človeku, ale v princípe to bolo tak ako som napísal.
A pritom tu hrali ako lokálne kapely, tak rôzne z celej Európy, z celého sveta.

Otvorí sa garáž, v nej kapela hrá na kombá a na polámaných stojanoch ledva držia páskou prilepené mikrofóny. Okolo stoja ľudia a počúvajú, tancujú, bavia sa. Žiadne pódium, odstup, ochranka. Ľudia a kapely stojaci vedľa seba, v živočíšnej blízkosti. Alebo v zime všetci zavretí v jednej garáži, kapela + 25 ľudí, dvere zabuchnuté aby sa nedostal dnu studený vietor. Vonku zúri zima, ale vnútri je horúco, kapela hrá na metri štvorcovom, bubeník úplne vzadu priklincovaný na stenu a ľudia skáču, jeden cez druhého. Esenciálny punk. Bez vymoženosti WéCka, baru a podobne. Prosto, prídeš tam za muzikou a za ľuďmi a atmosférou.
Pivo sa predáva z prepraviek, občas sú k dostaniu vege-burgre. Distro je na deke alebo na papundekli a na boku je prichystaná celta, kebyže zažne pršať. Áno, počasie dokázalo občas „zavariť“ akcii, ale neskôr sa všetci popratali pod celtu alebo do Garáže a hralo sa ďalej.
Na zopár akciách sa grilovalo. Keď som teraz na jeden z ostatných koncertov na Garážach (hrali dánski trešeri FEJLFIX) zavolal Jura Plánovského bol milo prekvapený a zhodnotil že „úroveň služieb sa tu za posledných desať rokov zvýšila“.

Toto miesto má istú svoju výhodu v tom, že je trochu od ruky, mimo centra, nie je veľmi lukratívne na zastavanie, predsa len leží blízko mosta. Mnoho krát sa už hovorilo o jeho zbúraní, ale zatiaľ stojí. Hej, občas vypadol prúd a vtedy skúšky pozostávali len z pitia piva a rečí.


-------------------------------------------------------------------------


"Garáže pod Prístavným mostom
stali sa mi matkou aj otcom..."

(FANTAGHIRO)


Za seba osobne môžem napísať, že ku Garážam mám srdcový vzťah – odohral som tu spústu skúšok s kapelami, zahral pár koncertov, videl som tu mnoho skvelých kapiel, no a tiež som pár skvelých koncertov prepásol. Ako napríklad LIESELOTTE - šialený švajčiarsky punk/hc z ktorých videl som len ich „soundcheck“ a ich výbornú predkapelu ČISTÁ RYŽA.

„Keď vystúpili z dodávky, vyrazila von vôňa ako z kadí v ktorých Gréci robia hrozno. Špinaví squatteri, na sebe otrhané handry a divokosť v očiach. Babenka rozbila fľašu o zem a začal skákať bosými nohami po črepinách do rytmu šialného hardcore a vrešťala . Koncert, čo ma fakt ovplyvnil“ rozprával neskôr o LIESELOTTE Rado, účastník koncertu a svojho času spevák našej crust-punkovej úderky RIOT IN OPERA.


Garáže ako koncertné miesto som registroval niekedy od polovice 90tych rokov z plagátov vylepených po meste, no prvý krát som sa tam dostal až v roku 1996 (alebo to bol rok ´97 ?). na koncert bratislavských crust/hc kapiel RADICAL PROTEST, BRAIN ACTIVITY ZERO a SYSTEM OF GREED. Myslím, že v ten večer s nimi hrali aj česká MRTVÁ BUDOUCNOST a Nemci CLUSTER BOMB UNIT, tých som však minul, bol čas ísť domov. Predtým som chodieval na koncerty na miesta ako DK Lúky, do OBKAS-u na Vajnorskej, či do Kulturáku v Ovsišťi. Garáže ale boli iná káva. D.I.Y. v pravej podobe - distrá, ziny, sprasený zvuk...skrátka underground. Keď máš 15-16 rokov, je to zásah do čierneho. Odvtedy uplynulo pár rokov, no na Garáže sa stále rád vraciam. Videl som tam skúšku starých TESTIMONY, či koncert HC Indiánov BLACK FIRE z kmeňa Nawaho. Odohral som tam nespočetne veľa skúšok s kapelami v ktorých bubnoval - S.I.K.A., RIOT IN OPERA, ROVNOU CHODBOU, STEH a chvíľku (na jedno turné) aj s NAIVEFIGTHERS. Nahrávali sme tu demonahrávky s viacerými kapelami, vymýšľali, dohadovali sme koncerty, stretávali sa a tvorili veci. A vypili sme k tomu pár desiatok prepraviek fľaškových pív. Mladosť - radosť.

Teda asi prvá kapela vôbec, ktorej koncert som na garážach videl boli BRAIN ACTIVITY ZERO. Grind/crust, prasopal, angažovaný nihilizmus. Antal za bicími, Mikšo dvoril base a Pusikel hromžil do mikrofónu. Po nich nastúpili SYSTEM OF GREED. „Systééém čo vytvára svet plný nenááávisiii/Toto je systééém, systém chamtivosti/Systém čo odmieta prirodzenouuuusť...uarrgghhhh“ Na flajstri sú zachované texty ktoré kapely rozdávali a ktoré mi dodnes zostali medzi kazetami.
Koncerty tam robilo niekoľko ľudí, postupne sa pridávali ďalší, ľudia prichádzali a odchádzali, generácia sa vymenila. Mnohé koncerty mali výbornú atmosféru, na niektoré neprišiel takmer nik.
Kto všetko tam kedy hral si už asi nikto presne nepospomína, ale tie čo utkveli ľudom v pamäti boli napr. DYSTOPIA, AMBUSH, M.V.D., OI POLLOI, VARUKERS, VIALKA,...

Medzi moje zásadné koncerty určite patrili SPRÁVNY SMER, HERMIT, JALOPAZ, WALDRAND, HOMOMILITIA, D.D.I., BLACK FIRE, ČISTÁ RYŽA, NAIVEFIGHTERS no výborné koncert boli aj VANDALI, BETON, potom samozrejme koncerty čo sme odohrali s našimi kapelami.

Ozaj, naše kapely. V jednej garáži sme sa zišli riadna sebranka. Zmes ľudí, ktorí potom viac, či menej zásadným podielom formovali Bratislavskú underground HC/punk scénu.

V našej Garáži hrávali NAIVEFIGHTERS, ŽELEZNÁ KOLÓNA, S.I.K.A., RIOT IN OPERA, ROVNOU CHODBOU, BOZOKA, BETON, THRILLER, VINTAER, MÄNSKLIG LADUGÅRDSTEH, IF THERE IS A HOPE, JEŽISOVI PIVO NELEJ, MUNÍCIA, LUTRA...a pár ďalších projektov a skupín.



Tomáš/ Fifo mi pomohol so stručným výčtom a krátkym bio niektorých z tých kapiel, a niektoré info som zobral zo svojho blogu.


S.I.K.A.
Garáž bola pre nás niečo ako "Alma Mater", vznikli tam všetky naše veci, hrali sme tam mnoho koncertov, stretávali sme sa, popíjali, tvorili. Vznikli tam aj naše prvé nahrávky, nahrávali sme to na skúškach na malý jednodverový kazeťák, kvalita je hrubá, punková.
Spočiatku sme mali názov SIKA-RETARDäR (jeden z predošlých návrhov bol napr. aj ANTI-DESPOTA - vôbec, výrazy ako Anti či Kontra nám dobre zneli). Hudobne sme vychádzali z punku, hardcore a thrashu. Počúvali sme kvantá rôznej muziky: 80s hardcore, US thrash, punk, anarcho-punk, crust, power violence...atď, to všetko malo na nás vplyv...no ak môžem spomenúť pár zásadných kapiel tak: LäRM, WRETCHED, ACTIVE MINDS, RAPT, RATTUS, DISCHARGE, RIPCORD, HERESY, CODE XIII, NEGATIVE APPROACH, KAAOS, NEOS, ULSTER, KURO, KANSAN UUTISET, U.B.R., HISTERIA, LOS CRUDOS, CRASS, SIEKIERA, B.G.K., HELLNATION, EXTREME NOISE TERROR...bez poradia.

Kapela RIOT IN OPERA trvala vlastne dosť krátko. Začala ako "bočný projekt" vážnejšej a "angažovanejšej" bandy S.I.K.A, kde sme počas skúšok a nekonečných ladení gitaristu Jura, len tak zo srandy začali tvoriť - basa (Tomáš) a bicie (ja) - krátke crust-punkové songy. Vtedy myslím spieval v S.I.K.A. aj Sivo, ktorému sa voľnejší a punkovejší štýl páčil viac a aj mu hlasovo viac sedel a teda sa k nám rád pripojil. Tak sme spontánne v krátkom čase vytvoril repertoár asi 5 skladieb s odľahčeným punkovým základom, zahraným však riadne rýchlo. K nim sme napasovali vtipné aj vážnejšie texty - o blbostiach aj o veciach čo nás štvali.
Nakoniec sme pribrali na gitaru Maťka, a druhým spevákom sa stal Rado, ktorý spieval v kapele z SIKA-RETATDäR (z ktorej neskôr vznikla S.I.K.A.).Počúvali sme vtedy veľa fínskeho, talianskeho, švédskeho punku 80tych rokov, rýchly hardcore, DISORDER, UK 80s punk a pod... a spravili sme aj pár coverov - od TRUTH DECAY (na prvom deme), NEGATIVE APPROACH, či TELEX.
Odohrali sme niekoľko koncertov - na Garážach, v Bunkri, nahrali demo, absolvovali krátke turné po Slovensku a Čechách (spolu so S.I.K.A.).
Po turné však už kapela nemala taký "švung", jednak sme sa viac venovali S.I.K.A., jednak sa vzťahy v kapele trochu narušili - Rado mal v tom čase dosť problémov sám so sebou, Maťko a Tomáš začali viac inklinovať k vtedy vychytenému štýlu "emoviolence", čo pre mňa so Sivom nebol smer ktorým sme sa chceli uberať. Nakoniec sme sa dohodli pre koniec kapely. Ešte sme však plánovali nahrať nové skladby na druhé demo. To už sme však robili narýchlo u nás v Garáži, síce na lepší nahrávací aparát, ale nejako to nedopadlo. Má to otrasný zvuk, sprasený, ani tá nahrávacia atmosféra nebola kto vie čo. Rado sa už na to vysral, vôbec neprišiel, tak spieval len Sivo. Bolo to nahraté, myslím, v roku 2002.

ROVNOU CHODBOU - kapela s trochu zvláštnym názvom, hrajúca niekedy v rokoch 2002/2003-4. Punkový prístup, hudba na pomedzí thrashu, hardcore a punku s občasnými závanmi akejsi alternatívy. Hudobné vzory? No hrali sme covery napríklad od HATED YOUTH, L´ATTENTAT, ale určite nás ovplyvnili aj anarcho-punkové kapely ako CRASS, CONFLICT, či európsky hardcore rokov 80tych. Dostali sme aj prirovnanie k AMDI PETERSENS ARME, atakďalej...atakpodobne. Texty boli aj v slovenčine aj v angličtine, každý člen nejakými prispel.
Zrealizovali sme jedno demo, existuje však v dvoch verziách. Na jednej chýba song "Hlas sa stráca", nejako sa pri nahrávaní zapatrošil. A každá verzia má iný zvuk. V pláne bolo aj CD či 7" na HEAD ON rec., ale nakoniec z sa to nezrealizovalo.
Hrali sme pár koncertov po Slovensku a Čechách, vo Viedni na EKH na prvom ročníku festivalu MORE NOISE FOR LIFE.
A zvládli jedno turné po Východnom Nemecku v roku 2003 na ktoré nás vtedy pozvali kamoši ČAD. Hralo sa: Hammerstadt, Halle, Oschersleben, Liepzig (na legendárnom squatte ZORO), Rostock. Zima, zverina, pank.
Zostava kapely: Mišo Galajda: gitara, Sivo: basa + spev, Lichtle: bicie/spev, Mišo - bicie/spev. Zvláštnosťou bolo že zostava sa počas koncertu vymenila - ja s Lichtlem sme si striedali bicie a druhý vokál.


Kapela STEH vznikla najprv v dvojčlennej zostave: gitara - Juro a bicie - Mišo. Spočiatku to išlo neľahko, napriek tomu, že sme už predtým s Jurom hrali v hardcore kapele S.I.K.A.. Kopec problémov a aj obmedzenia vyplývajúce z redukovanej zostavy bol spočiatku zádrheľom. Neskôr sa v kapele vystriedalo pár kamarátov a každý svojím spôsobom ovplyvnil jej ďalšiu tvár. Nakoniec, skoro po dvoch rokoch, sa zostava ustálila na: Maťa – synth + spev, Juro - gitara, Majo – basa + spev a ja - bicie. Bola poskladaná z kamošov, ktorí už predtým v rôznych kapelách hrali: Maťa: spev v SIN FRONTIERAS (HC/crust) a spev + flauta v NAIVEFIGHTERS (folk-punk), Juro - gitara v S.I.K.A.(hardcore/thrash) a krátku dobu aj v ROVNOU CHODBOU (thrashy-punk). Majo - gitara v IF THERE IS A HOPE (emo-core).


A slovo má Tomáš:

THRILLER

Maťko- bicie (tiež BETON, MORKHIMMEL, BOZOKA, RIOT IN OPERA,…)
KomixBastard- spev
Fifo- basa (tiež v S.I.K.A, BETON, VINTAER, RIOT IN OPERA…)

Kapela vznikla v roku 2004. Po rozpade SxIxKxA sa časť členov rozhodla založiť crustovy Beton, časť si na chvíľu dala s hudbou pokoj a časť založila Thriller. Pôvodne začiatky sa ešte viažu k rôznym personálnym obsadeniam a názvom (istý čas sa uvažovalo o verzii so synťakom s pracovným názvom Rakwa). V tom čase sa dáva dokopy nová zostava Thrilleru: Maťko, oproti vtedajšiemu Betonu, kde drhol gitaru, tento krát bicie; Fifo basa a za mikrofón bol draftovany šialenec, komixový kreslič a milovník country hudby KomixBastard. Songy vznikali rýchlo, keďže zostava bola len basa a bicie a textov bolo tiež neúrekom, takže set na prvý koncert sa dal dokopy raz dva. Šialené texty o bahenných príšerách, pomste zvierat zabitých autami popri ceste, homo- aligátoroch…bláznivé koncerty plne prevlekov, ženských šiat, motorkárskych prilieb to bolo len par z atribútov Thrilleru. Hudobne zoskupenie kolísalo medzi thrashpunkom a hardcore.
Z celej histórie kapely sa nanešťastie zachoval len jeden jediný záznam (zhodou okolnosti bol aj obrazový) z garážového koncertu s Rakúšanmi Ruidosa Inmundicia. Bola to extrémna akcia vo vnútri garáže, kde sa tlačilo asi 30-40 ľudí a každý, aj sebe menši pohyb, rozpútal hotové peklo.
Thriller odohral dokopy asi 6 či 7 koncertov, väčšinou v Bratislave, a jeden za hranicami v neďalekej Viedni na festivale na EKH. Odtiaľ pochádza aj jedna dobra stóry. Spevák KomixBastard, profesionálny kopaničiar, v tom čase býval v hlavnom meste a robil meteorológa SHMU (vylieval tam zrážkomery a počítal cumulonimby). Pár dni pred plánovaným zájazdom zistil, že to čo si pred odchodom do Bratislavy povedal, o tom na čo by asi tak mohol potrebovať v meste cestovný pas, tak celkom asi na colníkov skúšať môcť nebude. Občiansky sa nejakou zhodou okolnosti tiež tuším niekam zapatrošil a tak skrsla v hlavách členom brilantná idea. V tom čase mal totižto KomixBastard výzor takmer identicky so starým bratislavským distromanom a šmelinárom Klausom. Keď sa teda tak podobali a Klaus bol myšlienke zapožičania cestovného dokladu tiež naklonený, rozhodlo sa, že sa to riskne a KomixBastard pôjde na Klausov občaňák a hotovo. Plán fungoval stopercentne a colnici ani tam ani na ceste späť po vydarenej akcii na nič neprišli.


VINTAER


Vedro- spev
Mrkva- gitara
Kajco- basa
Luky-bicie (tiež MÄNSKLIG LADUGÅRD)
Fifo- basa (tiež v S.I.K.A, BETON, THRILLER, RIOT IN OPERA…)

Táto banda vznikla v čase, keď sa pôvodná „verzia“ Betonu uložila k ľadu z dôvodu odchodu časti členov do UK. Fungovanie Vintaeru ohraničujú roky 2007-2008. K zakladajúcim členom Mrkwovi a Kajcovi sa vtedy pridal spevák Vedro, ukecali na bicie Lukyho a na druhu gitaru išiel Fifo. V tejto zostave sa spravil set a začalo sa s koncertovaním. Vintaer odohrali za celu dobu fungovania asi 10-11 koncertov. Celé sa to spustilo vôbec prvou, ale úžasnou, akciou v Chrenovci, kde žúr s jeleními lebkami, prstami v prdeli a lámaním sekier plynule prešiel do skorých ranných hodín a s niektorými členmi pokračoval ďalej v miestnej krčme, kde sa bujaro popíjalo a robili rôzne neprístojnosti ako napr. predaj antifa odznakov nackom alebo pýtanie sa krčmárky či hladina alkoholu niektorých členov stále zodpovedá tomu čo je ešte akceptovateľné na vstup do autobusu smer Bratislava. Na Vianoce v 2007 kapela úspešne absolvovala tour po Slovensku a rok na to v 2008 vydala split LP s tatrancami Time Of My Life. Hudba Vintaer bola rýchla a priamočiara, hardcorepunk s občasnými eurocrust vyhrávkami. Potom nastal rozpad.


MÄNSKLIG LADUGÅRD

Braňo- spev
Pepo- gitara
Matúš- basa (tiež MUNICIA)
Luky-bicie (tiež MÄNSKLIG LADUGÅRD)

MÄNSKLIG LADUGÅRD (po švédsky Ľudský Chliev). Kapela vznikla mimo Garáži a medzi jej prvými zakladajúcimi členmi boli aj Joe a Heartbreaker, ktorý neskôr pôsobili v Betone. Neskôr sa presunuli na Garáže, ale už v inej zostave: Pepo na gitaru, Braňo spev, Zack na basu a Luky na bicie. Hrali primitívny crust s celkom dobrými textami. Rozpadli sa niekedy okolo minulého roku, kedy odohrali posledný koncert. Na konte majú dva nahrávky CD Grymhet System, ktoré si kapela vydala sama na vlastne náklady a posmrtne 7“ Ep Zúfalé Riešenie nahraté v legendárnom moravskom štúdiu Šopa. M.L. odohrali za celu dobu existencie niekoľko desiatok koncertov a taktiež jedno Slovensko-České tour v spoločnosti moravských Tomorrow’s Hell. Po tour sa zmenila aj zostava a to hlavne na poste basáka, kde po Zackovi (momentálne hrajúci v kapele Blind Rättvisa) a zaskakujúcom Fifovi nastúpil ako trvalý člen Matúš (pôsobiaci tiež v kapele Munícia). Tato zostava zostala až do rozpadu kapely v 2011.


-------------------------------------------------------------------


KONCERTY


Na garážach skúšam dodnes, je to už dvanásty rok, stále je rovnaké teplo v lete a rovnaká kosa v zime. Ako sa otáča Zem a dni ubiehajú a miznú za obzorom, niekedy sa ohliadnem a pousmejem sa nad tým ako to tam prebiehalo, ako sa ľudia pomenili, ako sme organizovali svoje prvé koncerty. Napríklad svoj prvý koncert pod názvom Garage Sound som dohadoval s Mirom po telefóne, myslím ako cez pevnú linku. Bola to prehliadka bratislavských kapiel z Garáži – záber od hc-cez punk-crust a metal. Vynechali sme OI! A Mosh. Hehe. Ono, pôvodne som sa dohadoval s OnDatrom (gitaristom z mighty-mighty ROZPOR), že spravíme „Unity“ koncert, on bol vtedy mocne za tieto „zlepence“, nazvem to tak, ale zišlo z toho, mne sa moc so skinnheadmi hrať nežiadalo. Ale zostal mi doma ešte pripravovaný plagát na tú akciu, kde sú pekne pospolu RIOT IN OPERA, ROZPOR, POSTOI a iné kapely. Aj som ho mal nachystaný že ho sem dám, ale zapatrošil sa mi dakde. Tak sa možno objaví inokedy a inde.

Veľa dobrých akcií organizovali Lichtle s Tomášom (Fifom), naozaj istý čas jednu akciu za druhou, robili to pod hlavičkou SOUND FROM GARAGE crew, ktorá je takým synonymom pre DIY HC/punk koncerty na Garážach. Oni tam spravili asi najviac akcií. Pri niektorých koncertoch som im pomáhal, alebo sme tam aj často hrávali so S.I.K.A. a inými kapelami.



Opäť voľne parafrázujem Lichtleho starý článok:
„SOUND FROM GARAGE bolo voľné zoskupenie ľudí okolo kapiel S.I.KA a ROVNOU CHODBOU s cieľom pomôcť skutočnému undergroudovému hc/punku rozvíjať sa, zapojiť do toho čo najviac ľudí, komunikovať, zabávať sa a rozmýšľať. Nikdy nedošlo a hádam ani nedôjde k nejakému žánrovému štylizovaniu sa. Pod touto hlavičkou sa môže pred vami objaviť kapela hrajúca pop punk, anarcho punk alebo šialený grind core violence. Vyberte si.“

Prvý S.F.G koncert boli HYMN OF DEADNATION, AD ACTA a RIOT IN OPERA v lete 2001.
A nasledovalo množstvo ďalších akcií, len námatkovo -S.A.F., SEE YOU IN HELL, AUTORITäR, REMAINS OF THE DAY, DRESCHFLEGEL, MAN AT ARMS, TIME X, MAD RATS, SPACE TO BEING, FLYING ENTERPRISE, BIZZARE X, KENT BROCKMAN, HERO DISHONEST, CONTRAVENE, BINGO, THE FLAME STILL BURNS, THEMA 11...a mnoho ďalších kapiel.


Myslím že S.F.G. zorganizovali na Garážach najviac akcií a tiež aj na iných miestach v Blave.
Ja som potom oveľa neskôr ešte spravil pár akcií pod hlavičkou ŽELAZKO ELEKTRYCZNE, išlo väčšinou o kapely hrajúce alternatívny HC. Hrali SHEEVA YOGA, KuMURU, FANTAGHIRO, GRUPA VILNIS...

Dosť koncertov robili Šupo , Klaus, či Vedro.

Písať by sa dalo ešte dosť, ale rozhodol som sa pre kratšiu (a zaujímavejšiu) cestu. Dať slovo niekoľkým ľudom čo na Garáže chodili, aby k tomu niečo napísali. Dojem, postreh, vnem, zážitok.


---------------------------------------------------------------------------------


PRÍBEHY ĽUDÍ


Tomáš Fifo /Organizátor mnohých koncertov pod hlavičkou SOUND FROM GARAGE crew/:

„S garážami som sa ja osobne nezoznámil nejako extra skoro. Bolo to sčasti limitované, mojim rokom narodenia, počas starých dobrých crustových čias som mal tak 10-15. Takže doba, na ktorú si pamätám najviac, bola zhodou okolnosti tá, v ktorej som vo viacerých kapelách na garážach pôsobil. Ešte stále mam v pamäti deň ako mi chalani z Adacty volali, že majú kontakt na majiteľku, dnes už legendárnej garáže číslo 8863, kde sa neskôr v rozpätí rokov 2000-2010 odohrali tie najlepšie akcie v tej dobre v Bratislave. OK, dobre je pravda, že to v tej dobe bolo v podstate jedno z mala miest kde sa dalo hrať, a práve a možno aj preto boli akcie na garážach vždy perfektne, plne zábavy, srandy, kamošov, parádnych kapiel a zážitkov na cely život. Neskôr ako sme tu začali hrať so SxIxKxA sme sa odhodlali aj k robeniu vlastných akcii. Myslím, že prvú akciu ktorú som sám ako tak organizoval bol koncert pre kamošov z Moravy Hymn Of Deadnation (16.06.2001). Neskôr sme nejako, plynulo začali robiť akcie pod hlavičkou Sound from Garage, spolu s ostatnými ľuďmi z garáže. Týchto akcii bolo neúrekom a ešte aj dnes Mišo spraví raz začas akciu pod týmto názvom. Zopár mien kapiel, ktorým sa robili koncert a na ktoré si spomínam: Municipal Waste, Rambo, Holier Than Thou?, Mad Rats, Time X, Autoritar, Remains of the Day, SAF, Lomb,.... a mnoho ďalších. Zahraničné bandy hrávali bežne s miestnymi garážovými kapelami, a keďže ich bolo dosť, dalo sa to vždy dobre nakombinovať a tak si na garážach odohrali svoje prvé koncerty aj lokálne zoskupenia S.I.K.A., Riot in Opera, Rovnou Chodbou, Bozoka, Thriller, Vintaer, Beton, Time of My Life, Naivefighters, Steh, a mnoho ďalších iných bratislavských kapiel.
Nezriedka sa riešili problémy, aké v dnešnej dobe na koncertoch človeka už ani nenápadnú, že by nemohli fungovať, resp. ako by sa dali vyriešiť, prepájanie káblov, vyrábanie stojanov k bicím a na mikrofóny, naťahovať cez garáže celty proti dažďu a mnoho ďalších. Proste DIY prístup vo svojej úplnej podstate. Z garáži vzišlo aj veľa ľudí, ktorí sa v diy cruste, punku či hardcore scéne pohybujú dodnes a aktívne hrávajú v kapelách, možno už nie na tom mieste ale myslím, teda aspoň u mňa to tak je, že tie základy sú tam stále niekde nezmazateľne zapísané vo vnútri.“



Vrešťo /Postavička bratislavskej punkovej scény, organizátor niekoľkých koncertov na Garážach v 90-tych rokoch/:

„No čauko, tak niečo skúsim. Prvýkrát som sa o garážach dozvedel vôbec takže sa parta ožralcov v roku 1994 vybrala z Účka (U-klub – alternatívny klub pod hradnou skalou fungujúci teraz pod názvom Subclub pozn. Mišo) na skúšku legendárnej kapely NIHIL OBSTAT...to som prvýkrát videl, že niečo také existuje...
A potom to už išlo...skúšky kapiel, koncerty, žúry...ale aj problémy s policajtmi, vyhrážanie vypnutím prúdu, ak sa bude pokračovať v robení koncertov a tak... mal som vtedy asi 19 rokov, keď som tam začal chodiť. Žiadne mobily, žiadny internet...nič.
Na garážach skúšalo viac kapiel – TESTIMONY, NIHIL OBSTAT, CLANDENSTEIN, EWA BRAUN, FATAL ERROR...a čo ja viem čo ešte... chodilo sa na skúšky a žúrovalo...všetko potrebné sa kupovalo na Jurki pumpe..:)).


Bohužiaľ, veľkým problémom vtedy už začali byt v tomto meste skinheadi...fašisti.
Viem, že napadli ľudí cestou na koncert, po koncerte a viackrát sa na nich čakalo priamo tam...vedelo sa, že dôjdu. jednu akciu vyšli na chodník Prístavného mosta a odtiaľ na nás vrieskali... naše vtedajšie gorily ako Macejka a spol. to však rýchle vedeli vyriešiť. Ale ja osobne som sa vtedy už dosť bál a cesty na tie akcie som bol stále napätý, že čí nenastúpia do autobusu a nebude bitka... keďže už vtedy sa objavili útoky s nožmi. Problémom "garáži" bolo aj to, že bus k nim išiel cez autobusovú stanicu Nivy...a ta bola v tej dobe jedným z miest, kde skinhedi boli stále. Boli tam bitky a tak. mali tam aj nejakú krčmu.. na Nivách bolo nebezpečno.. .číže občas nastúpili priamo tam...to bolo nebezpečné... inak samozrejme tam chodili policajti končiť akcie...klasika...
Zažil som tam koncerty OI POLLOI, VARUKERS, AMBUSH...čo ja viem čo... strašne veľa hlavne politických crust a grind kapiel tej doby tam hralo...bolo to všetko DIY, čiže vege žrádlo, vstupne do klobúka, Klausove distro a tak...stage diving hore z garáži, bordel jak sviňa...ľudia z celej Európy tam boli, Česi neustále, cele Slovensko...perfektne akcie, výborní ľudia, aktívna anarcho scéna, ľudia s názormi a postojmi, protesty s tým spojene.. proste úplne iné než dnešný jebnutý punk... bohužiaľ... ľudia tam preberali vážne politické debaty občas, kritizovalo a ohováralo sa ostošesť –hlavne keď niekto žral mäso, to hlavne...a tak..
Ja osobne som tam začal organizovať akcie - OI POLLOI, AMBUSH...a ešte dačo...to boli hlavne tí OI POLLOI - kultové večery...to tam došiel na taxíku aj predstaviteľ nesprávneho :) panku- Koňýk zo Zóny... to bol dosť prúser, keď vystupoval z taxíku...ľudia hneď na to frflali...si pamätám...pogoval jak blázon s nami všetkými a keď OI POLLOI hrali ešte aj nejaký cover od ANGELIC UPSTARTS išli sme sa aj s Koňýkom zblázniť...presne na tejto akcii som začal so svojimi striptízovými číslami - vyskočil som na strechu garáži a tancoval som s holým kokotom a riťou...neviem čo ma to napadlo vtedy... robím to doteraz keď je na to príležitosť.:)
To bola jedna z najlepších akcii tam...cela akcia sa z garáži presunula na Kramáre, kde som vtedy býval a u mňa v 3-izbovom byte sa stretlo asi 25 ľudí z celej Európy...a tak to aj vypadalo...sranda bola, že sa ti OI POLLOI sa rehotali jak blázni, keď tam došla žena, kvôli ktorej spáchal samovraždu slávny slovenský herec Ivan Mistrík...tá tam vystúpila úplne na šrot z auta a začala vrieskať...OI POLLOI sa len ujebávali...všetko som fotil a dal som to tej pani vyvolať...ona s tým dačo robila, ale že nech to nedáva nikomu a hlavne ne našim...lenže na garážach bol nejaký ďalší koncert a ja som nebol doma, tak to zavesila nám na kľučku. Keď naši došli z chaty domov a našli tam ten dôkazový materiál o tom, čo tam OI POLLOI a spol. stvárali, neverili...musela byt aj domová porada kvôli tomu...že nás chceli vyjebať z domu ostatní...sa báli tých pankerov...:))) ...ale to len tak pomimo...

Garáže boli a doteraz sú miestom koncertov a bordel je tam taký istý ako vtedy...akože neporiadok...sa čudujem, že to miesto ešte nezastavali...fakt...ale na to dôjde...inak, výborná akcia bol koncert MVD...legendy z Nemecka...
AMBUSH chceli hrať na streche, ale ja som ich uprosil, nech nie, že fízli to zakážu...našťastie sa nechali prehovoriť..:)
Hm... čo by som ešte...koncerty organizoval Láďo, ja, tuším aj Kubo z AD ACTY, Strapatý tuším, a tak..
Raz som robil nejakú akciu tam tak, že som napísal na par A4 fixkou, že bude tuším ten AMBUSH ...ale už na druhy deň...nalepil som to priamo na guľu (Fontána mieru v tvare gule pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí pozn. Mišo) pred Prezidentsky palác...a aby tam došli narýchlo nejakí ľudia vymyslel som si rýchle nejaké ďalšie kapely, že tam budú, aby ľudia došli...nie kvôli prachom, ale kvôli zábave a tak...vymyslel som si aj že pivo zadarmo...ľudia mi vtedy volali, že počuj Vrešťo, to fakt tam bude zadara chlast? Ja že neeeeee...jasne, že ne....takto sme to vtedy robili...

Hral tam aj ROZPOR a čo ja viem čo...
Raz tam kapele, kde hral môj brat Andrej na basu, vyjebali nejakí feťáci celu zadnú stenu na garážach a ujebali nástroje...to bola sila...takú robotu si dať kvôli jednej base a zosíku...
Raz si pamätám, že tam skinhedi hľadali jedného vtedy veľmi aktívneho pankera...dnes je fašos a dosť bere drogy ešte k tomu...nebudem konkrétny...otvorili im chalani z jednej kapely ako trieskajú na dvere...a že chlapci, kde je ten a ten...a oni že nevieme...nepoznáme...tak fašisti, že dobre, ideme preč...a zrazu jeden že - šak kukni, to sú tiež pankeri, zbime aspoň týchto...ale vodca že ne- srať na nich...dnes úsmevné, vtedy ani trochu...
Veľa sa fotilo, čiernobielo samozrejme, čiže fotky sú...bolo to všetko super... a super je, že tam sú akcie stále...a že tých ľudí z tej doby vídavam dodnes aj na koncertoch....aj keď mnohí zmizli, začali brat drogy, mnohí pomreli, prešli k náckom... alebo zmizli niekde vonku...kadejaké konce a osudy sa tam začali rozmotávať...ale nič neľutujem... parádna doba a veľmi iná, než dnes...ľuďom fakt o dačo išlo... neboli to prázdne debát vtedy medzi nami...čiže, to sa mi páčilo asi najviac vtedy...bol iný svet a iné Slovensko... bol som skoro na každej akcii...ale niekedy okolo roku 1997 už ma to všetko prestavalo baviť...hudobne, aj inak...už sa mi to prestavalo páčiť, kapely sa nedali už počúvať, takú hrali hudbu, ľudia sa tiež menili...už som zase začal chodiť aj inde...ale stále som jednou nohou bol tam, na tom našom legendárnom mieste... všetko to bolo super!!!!
Stačí takto???“




Datra /Návštevník a účastník niekoľkých koncertov na Garážach/


„Vždy keď si spomeniem na garáže pod Prístavným mostom, tak mi to hneď evokuje onášivkované tmavošedé rifle (pôvodne čierne, ale vyblednuté) pivo z pumpy Jurki a asfalt. Voľná asociácia jak hovado! Keď som tam totiž začal chodiť na koncerty, tak tam boli najčastejší inventár členovia tzv. Shitbandy (viď. Shitbanda.com :)), ktorí presne hentaké gate nosili. Kedže na blízku neni žiadny obchod a k zvuku zbustrovanej gitary patrí pivo, kupovalo sa hnusné pivo Jurki na pumpe oproti. Niekedy aj niekoho chytil podnikateľský duch, nakúpil zo dve basy a predával priamo pred garážou. No a asfaltom je tam pokryté snaď všetko vrátane samotných účastníkov po akcii. A vlastne ten asfalt tam bol často zase pokrytý pivom alebo mŕtvolami v onášivkovaných tmavošedých riflách, takže je to celé takto prepletené – je to systém! :) Systém garážového punku!

Pre mňa najlepší koncert na tomto fleku bol starý britský newpunk Varukers. To bolo niekedy začiatkom tohto milénia a prišlo tam najväčšie publikum, aké som na garážach kedy videl – vyše 200 ľudí! Čistá zverina! Organizátori dokonca natiahli v strede oboch garažových blokov pásku, aby mohli prehľadnejšie vyberať vstupné. Kotol vrel počas celého koncertu, ale už si nepamätám, či sa vtedy aj skákalo zo strechy, čo inak bývalo bežné, pre niekoho aj nebezpečné.
Po koncerte som sa pýtal speváka Rata, ako sa mu páči dnešné miesto a šou. Jak tam stál pred otvorenou garážou ktorá fungovala ako backstage a videl všade okolo seba dole aj na strechách garáží postávajúcich, z poga prepotených a popíjajúcich punx, rázne povedal: ,,Namakané kurva! Toto je kurva punk!,,

Spomínam si na koncert Czolgosz, kam sme pritiahli poriadna skinheadsko-punková banda už ani nevím odkiaľ. Neviem, či sme neboli opekať na Železnej alebo kerý kokot, ale každopádne sme sa privalili v tej najlepšej nálade. Boli tam s nami vtedy aj nejakí kamoši z Brna, extrémni bordelári. Dnes má už jeden larvu a druhý ani nevím či vôbec žije, ale vtedy sa výnimočne hodili do partičky. V rámci inšpirácie mali nakukané bársaké videá riotov z celého sveta a tak ich napadali všelijaké bláznivé nápady. Keď sme dorazili, bolo tam dosť málo ľudí a klídek. Neďaleko odtiaľ však ležal vrak auta. Padol návrh, že ho donesieme do stredu koncertu, tak sme ho asi 6ti doprevracali až pred hrajúcu kapelu. Tí kukali jak jebnutí, no hlavne keď sme ho ešte zdvihli nad hlavy (teda aj hlavy členov kapely:)) a položili na strechu garáže. S vrakom na streche nad publikom sme potom točili dokola až kým predná kapota nezachytila polovičného pankáča a polovičného škriatka Peťa Petríka a nejebla ho zo strechy dole na asfalt, čo je cca 2,5 metra. Ale jak vravím, je to krutý lesný tvor takže nič.
Na opačnom bloku, rovno oproti kapele zatiaľ Pendolino našiel mohutný gumový kábel, ktorému zapálil koniec a potom s nim krúžil okolo seba, takže z neho v tej tme odletovali krásne iskry všade naokolo. Ľudom od Czolgosz sa to celé brutálne páčilo a nejaká čúza od nich si to fotila s tým, že dá tie fotky do Profane Existence, čo som potom kvôli tomu istú dobu sledoval. Myslím, že tam ale nakoniec nevyšli.

Aj my s kapelou sme tam mali pár dobrých koncertov. Hlavne ten prvý! To bola vtedy taká prehliadka mladej oi! - punk krvi, kde vystúpili Úkryt, Postoi!, Menzes, P.P. a RozpoR, takže to pritiahlo dosť veľa divákov. Bolo leto, teplo a akcia začínala už poobede okolo šiestej. Kotol bol tak brutálny, že sa skoro kvôli náporu ľudí nedalo hrať. Mám odtiaľ fotky, na ktorých sú zachytené všelijaké figúrky. Niektoré vidíš na punkových akciách aj dnes, niektoré o punk už ani nezakopnú a niektoré sú mŕtve. Rest in Punk !“



Daniel Kordík /NAIVEFIGHTERS/JAMKA/ (tento príspevok bol pôvodne písaný pre iný článok s trochu iným kontextom, pozn. Mišo):


„Takmer každé väčšie európske mesto počas 90 rokov malo svoje miesto, kde sa mohla vytvárať a následné prezentovať okrajová časť hudobnej produkcie, tá, ktorá aspoň na čas odmietala byt reprezentovaná mainstreamovymi médiami a priestormi. Ak v iných mestách podobne miesta vznikali prevažne na squatoch, tak Bratislava mala (a stále ešte má) podobnú scénu usadenú pravé „na garážach” pod prístavným mostom.

Z otvorených dverí garáži, v ktorých v lete, pre rozpálený asfalt na streche, nepomáhali ani ventilátory a v zime by merač elektriky pre svoju spinovú rýchlosť najradšej odletel, sa do uši automobilových kutilov vdierala nie hudba, ale crust, prasopal, hard core, grind core, thrash, metal, mosh, punk, grunge alebo všemožné zmiešaniny spomenutých štýlov. V 90 rokoch mohlo na garážach hrať do 50 kapiel, pričom niektoré garážové klany si vo svojich skúšobniach zmontovali aj poschodové postele.

Texty o láske v týchto končinách zneli akurát tak s autorádií. Slovník garáži bol iný - nihilisticko - politicky, čo nie malo krát namiešalo kvalitnú rozbušku. Ta naša sa odpálila v jedno rozhorúčené letne popoludnie. Z dôvodu nášho remixu hymny nás jeden z tábora automechanikov uzamkol v našej vlastnej garáži a po niekoľkých mu venovaných prídavkoch nám cez garážové dvere prekukol hrot jeho krompáča.
Neprešlo veľa času a svoju garáž sme našli vystriekanú starým motorovým olejom, čo v neposlednom rade zapôsobilo, ako novy element v procese generovania nášho vlastného zvuku. Poslednú matku však priskrutkoval vedľajší sused, keď sme skúšali gitarovo noisové variácie na olejom zničenej aparatúre. Zabuchnutým dverám sme počas skúšania pesničky nevenovali pozornosť až do chvíle, keď dovnútra začal prenikať dym z jeho rozžhavenej zváračky, snažiac sa nás zavariť zvonka do nasej vlastnej garáže.
Avšak popri tom všetkom predsa len tým najosvedčenejším mechanizmom kontroly zo strany tábora automechanikov bolo vypínanie a vyberanie poistiek zo stĺpov. Proste na lásku nebol ešte ten správny čas.

Treba však povedať, že nie všetko bolo tak čierne ako garáž vystriekaná starým olejom. Práve zvuková spriaznenosť s dobre nastaveným zvukom motorov hrala dôležitú úlohu pre tak dlhé a v konečnom dôsledku až na par výnimiek bezkonfliktné spolunažívanie týchto dvoch typov garážových kutilo-usadlíkov. Ostáva otvorene do akej miery samotný zvuk motorov a zrýchlený tlkot piestov, v dialektike spolunažívaná zamútil aj samotný výsledný zvuk garážových kapiel.

Bolo tak okolo deviatej večer, do klobúka sa zbieralo vstupné na cesťák kapelám a koncert sa mohol začať. To však “v dobe colníc” nebolo tak jednoznačne, pretože na zahraničné kapely bolo niekedy nutne čakať aj hodiny dlhšie. Za ten čas sa popíjalo pivko, kecalo o muzike, koncertoch a čakalo sa, či vôbec hviezdy dorazia.
Stalo sa, že koncerty boli po 22:00 zrušené políciou, avšak bývalo zvykom sa len presunúť o par garáži ďalej a pokračovať, hlavne ak kapely prichádzali z Čiech Poľska, Rakúska, Švajčiarska, USA, Kanady, Švédska, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska, Švédska atd.. Každopádne asi najviac surrealistickejším zážitkom bolo, keď kapela s indiánskeho kmeňa Navahov, v roku 2001 ukončovala Street party v Bratislave, ktorá zhodou okolností skončila práve na garážach. Jedna garáž sa vypratala a bola určená na meditácie asi 70 ročného starého otca. Po nej celá indiánska rodina odpálila tvrdý indiánsky punk a za asistencie tažkoodetých policajtov a rave soundsystemu o par garáži ďalej, sa tato asi najľudňatnejšia garážová party mohla začať.

Osobne si myslím, že najproduktívnejšie obdobie garáži bolo medzi rokmi 1994 až 2003, pričom treba podotknúť, že na garážach sa stále skúša a organizujú koncerty. Ich produkcia vždy oscilovala predovšetkým okolo rýchlych, temných a gitarovo tvrdých kapiel a až na pár noisoých koncertov a rave parties bola vždy jej doménou práve táto gitarová subkultúra. Je potrebne dodať, že za šialene rýchlo pulzujúcou a ukričanou zvukovou stenou pohlcujúcou celý ten industriálny priestor navôkol, sa na poslucháčov s naliehavosťou života valili rovnako nekompromisne aktivistické texty o životnom prostredí a alternatívnom spôsobe života.
V lete 98 noisery s Kanady, Švajčiarska a USA ukázali, že na odpálenie reproduktora postačia len efektové krabičky bez gitár a samozrejme dobrý nápad. Kanaďan začal najprv so samplami Madony. Neskôr sa cela tá diskotéka v útrobách jeho efektov, porozhadzovaných na betónovej zemi, zmenila v intenzívny noise, pričom ten ho svojou zvukovou silou vymrštil až do naprotivsich garážových dverí, kde zostal ležať zauzlený v gitarových šnúrach. Na koncerte bolo síce len okolo 20 ľudí, ale po týchto troch skvelých noisovych exurzoch bolo jasne, že zvukove univerzum garáži sa o niečo pootvorilo.

Za zmienku stojí určite aj fakt, že „na garáže” okrem ľudí z Bratislavy, prichádzali ľudia z Modry, Trenčína, Žiliny, Košíc, atď. a nebolo príliš veľkou výnimkou stretávať ľudí z Čiech a občas aj z Viedne. Garáže sa tak okrem hudby stali aj dôležitým komunikačno vymením uzlom v tejto alternatívnej scéne. Distra s platňami, kazetami, cd-čkami, tričkami, odznakmi, nášivkami, zinami a časopismi sa stali neodmysliteľnou súčasťou koncertov, celej tej zvukovej smršti valiacej sa z otvorených dverí, okolo ktorých stalo niekedy až do 200 ľudí a garážový stage diving sa tak mohol stať celkom ľahko zvládnuteľným gestom.


Leitmotív Garážovej scény bol a je D.I.Y. – urob to celé sám/sama, t.j. s vedomím vlastnej angažovanosti a kontroly, bez potreby reprezentácie a preto hlavne so zápalom a vierou vo vlastnú prítomnosť. Koncerty „na garážach” boli vždy organizovane ľuďmi, ktorí v nich samých pôsobili, pričom postupom času sa v ich organizovaní vystriedalo niekoľko kolektívov. Možno práve tato skutočnosť dodávala miestu jeho magicky anarchisticky génius loci.

Legenda hovorí, že stĺpy vysokého napätia tiahnúce sa naprieč garážami, zabránili, aby sa na danom pozemku začala hocaká „zmysluplnejšia prestavba“. Finančne náročná prekládka stĺpov by bola pre takýto projekt finančné nerentabilná. Snáď len dodať: vysoké napätie na garážach nikdy nechýbalo.“




Lichtle /Organizátor mnohých koncertov pod hlavičkou SOUND FROM GARAGE crew/:

KIČINO
"Kičino!!! Vstávaj!"
"Čo je dopičí?"
"Fízli došli, zrušili koncert. Bež domou! Šeci šli dopiče."
"Jáj … dopičé..." zachrčal 40 kilový, 30 ročný metalista a odplazil sa pomedzi burinou zarastené pneumatiky. Ani tento krát som nezistil, ako vlastne vyzerá. Došiel už jemne otrundžený. V priebehu 10 min zaspal a s vlasmi prekrývajúcimi ksicht celé garážové dobrodružstvo s reumatickou rukou zákona prespal. Ja som zas s nohou od hovna balil aparát a nemeckí grindcoristi boli mierne zaskočení hadími schopnosťami miestnych rockerov.
To bolo pred 10 rokmi. Mal som práve 19 a môj prvý samostatne organizovaný koncert som mal za sebou. Vcelku úspešne. Kapely stihli odohrať, 5,50 som im rozdelil na 3 časti, nič sa nedojebalo a ja bol na seba hrdý. Jo, takto som poznal punk a takto som ho chcel žiť a robiť. Nebolo nič jednoduchšie.
Odvtedy sa nejaký piesok prelial, voda presypala a my sme spoznali skutočnejšiu tvár Kičinovu, tak ako aj skutočnejšiu tvár života.

LEŠTIČ
Vedľa skúšobne mal garáž kretén, čo si vždy v piatok leštil svoju úbohú fábiu. Prečo, to sme nezistili. Moc nejazdil, takže keď sa na nej klasicky v piatok o piatej prisral, bola ešte z minulého týždňa tak čistá, že ste si mohli v odraze vyberať hnidy z vlasov. Keď sme o 3 hodiny dovŕzgali, bol tak v polke a pod nohami sa mu váľali kadejaké prípravky na glánčenie toho skurveného vraku. Tradične sme sa z dverí garáže o 8 už kotúľali. Mysľou vám v takom rozpoložení pobehuje iba pár vecí. Chcete šukať (načo sa ale pri troche šťastia aj tak zvyčajne nezmôžete), šoférovať(čo nemalo význam absolútne žiaden) alebo vymýšľate roztopašnosti. Asi sa Leštičovi tenkrát minul prípravok Superlight GlanzPower 2000 a po náhradu si musel odskočiť na miestnu pumpu Jurki. V čistiacom vytržení však nezamkol. Po nápady sme ďaleko nešli. Keď sa natešený honič s piksľou chemky vracal, jeho nadšenie rázom kleslo. Rolsrois ho pred garážou čakal v novom šate – kompletne zajebaný od starých olejov, farieb, chcaniek a po strop naplnený pneumatikami, hovnami, prázdnymi pivovými flašami, rozjebanými matracmi, mŕtvymi mačkami s myšami v papulách a s vyrytým pentagramom na prednej karosérii. Už sme ho nevideli.


ANDREJ
Bájneho Andrashita asi niekto z vás zná. Nemal kam ísť, ale ani čo stratiť. Oproti Koňovi, nebol zásadnou postavou pri budovaní Bratislavskej crust scény, ale to nevadí. Rozhodne zásadným však bol, minimálne čo sa zdravého životného štýlu týka. Rocknroll mu naplno pumpoval v zhnitých, ihlami rozmrdaných žilách a za svoj krátky život ho vysral a vyšťal na kvantá. Stal sa lídrom garážovej skvadry menom P.P.! a.k.a. Páni Punku(príp. Punk a Pivo, atď.) Netrvalo dlho a bol vyhodený. "Začal sa mu totiž lepiť interiér skušobne na prsty". Skôr než zmrzol opustený, sám pod svojim domom, čo to ale stihol. Napríklad sa nejakým záhadným spôsobom vyštveral na garáže, chvíľu robil opičky a pak medzi ne zapadol do štrbiny. Hrala Nemecká crustová legenda, volume osolené na plné vajcá a Andrej v priestore širokom asi 20 cm s hlavou smerom k smeťám bez možnosti úniku načúval obľúbeným melódiám. Možno sa aj snažil krikom vzbudiť pozornosť, no nikde ho nebolo. Pred garážou, za garážou,... nič. V nočných hodinách sa priestor za duchárskych Andrašiho výkrikoch "Hej kokoti!" vyprázdnil a mladý rocker si musel ustlať na stojáka s potkanmi pri členkoch. Vytiahli ho opravári na druhý deň.
"Dík kurva, piče, celú noc som tu trčal." Odtackal sa 30 metrov, otvoril vráta skušobne a zaspal zaslúženým spánkom.

B.S.C.
Jednou z mnohých kapiel využívajúc nebeské záhrady garáží na tvorbu kurva hodnotného umenia bolo aj Bratislavské Sacie Comando. V dobe, keď som v tomto špinavom industriále začal smrdeť (asi 96 - 97) s kapelou spolu s dnešným gitaristom populárnej skupiny Billy Barman, si oni zo svojej skušobne pomocou zváračiek budovali nedobytnú pevnosť. Dosť sa kradlo.
My sme behali po potravinách a kradli vajčáky. Vedeli sme, že kvalitná akustika a zvuk sú polka úspechu kapely. Tú druhu polku tvorili aparáty a schopnosť ovládať nástroje. Tej sme sa moc nevenovali. Nanosili sme si do nášho nového úkrytu hŕby kartónov, nakúpili lepidlo a začali … fetovať. Kým sme neboli úplne mimo, podarilo sa nám ich nalepiť asi 5. Najlacnejším čučom zapíjajúc nakradnuté rohypnoly, odpadávajúc na zem a zabárajúc ksicht do špinavých pikslí sme budili pohoršenie aj u miestnych ožranov. Hrala nám stará Nirvana, Kyuus a Soundgarden a my sme nad svetom vyhrávali 1:0.
Po pár hodinách opojenia, sme zistili, že Egreš a ešte dajakí ďalší dvaja kokoti z pivnej kapely sa napriek čulému pracovnému ruchu v garáži odnaproti, akosi neukazujú. Zavreté víriace sa dvere, bzučanie zváračky a vulgárna vrava nás však v špirálach odvievala na mnoho svetových strán. Pozornosť sa nám podarilo skoncentrovať, až keď toto všetko stíchlo a my sme sa pre zmenu nadýchli čerstvejšieho vzduchu.
"Hej pomóc, heeeej!" ozývalo sa z neprestrielnej skúšobne.
"Čoouueeeaeeeee? Tscččoooo sa de eeee?"
"Zavolajte nekoho! Nevíme sa z tadeto dostaaať!" znelo zatrpknutým hlasom z útrob nového protiatómového krytu.
"Nooooo, …......... čeaaeaakaaj te.", vybrblal som zo seba zázrakom.
Vyslopali sme zbytky čuča, odpálili bongo a v nepresných intervaloch odpadávajúc, vybrali sa do Stoky. Tam, nám štrbavý čašník načapoval, aj keď sme vyzerali na 10 a skurvene pod parou. Bol na tom podobne.
Tí kokoti sa tam vnútri zazvárali. Na pomoc čakali do noci. O mesiac im tu skúšobňu vybrali bizarným spôsobom. Lopkári sa prebúrali cez zadnú stenu a nechali im tam pozdrav, hovno.

CHILDREN OF FALL
Vždy som chcel vidieť vydesené tváre hudobníkov, keď po čase strávenom náročným blúdením mestom s hlavami zaborenými v improvizovaných náčrtoch, s pokrikom "Here it is" konečne víťazoslávne zdvihli zrak a vzhliadli cieľ svojej mnoho krát niekoľko-sto kilometrovej štreky – hnilé, smradľavé, špinavé, rozbitým sklom posiate garáže. Vo veľa prípadoch sa cudzinci samozrejme potešili. Predsa len do časovej slučky sa nedostanete každý týždeň a návrat 20 rokov späť v čase niekedy príde vhod. Verím však, že sa našli aj takí, ktorým pri tomto pohľade vypadlo ich vegánske eco-friendly kurva-natural lízatko z ich freónovej papule a anarcho-liberal trenky sa im sfarbili do hneda.
Verím tomu, že do druhej skupiny patrila aj švécka mudrlantská emo-pičovina nehorázneho charakteru, C.o.F. Mali distro a keďže som sa nudil, šiel som kuknúť. Čo myslíte, koľko som si toho nakúpil? Jak som sa však nahol do dodávky, kde mali povešané tričká na vešiakoch(!)(aby sa im náhodou nepokrčili), bol som omráčený šialenou silou parfémov a voňaviek! Prvý krát v živote ma napadla veta "Punk is dead". Veľmi som sa zľakol. Kapela, ktorá ťahá niekoľko týždňové turné a dodávka im voní?!?! Niečo nebolo v poriadku. Flintu som do žita nehádzal. Veď to, ak kapela nezodpovedá mojím požiadavkám životného štýlu, ešte nemusí zákonite znamenať, že po hudobnej stránke bude biedna. Otrasený som sa od dodávky otočil smerom k účinkujúcim a zistil, že tento prípad je asi jednou z pár výnimok, kde to žial platí... Náladu sme si posrať nemienili, zlepšiť ju ostatným je bod naviac a na stage diving sa tak začali odvažovať pneumatiky, ventilátory a nakoniec aj povrch naplnený smetný kôš! Ten svoj obsah vyvrátil práve nad jedným z voňavých gitaristov emotívne sa prelamujúcom v nelákavých rytmoch absurdných melódií. Jééb! Medzi gitarou a opaskom sa hudobníkovi pomaly zväčšovala škvrna z plesnivého červeného vína, po zátylku sa mu šmýkal nedožratý čučoriedkový jogurt, na ramenách ležérne prehodené použité kondómy a banánové šupky. To všetko budilo dojem úbohého vianočného stromčeku pre bezďákov, pod ktorým na svojich nových majiteľov čakali typické darčeky – prázdne plešky od piva. Čisté tričko nadobudlo praženicovitý charakter a v protiklade s publikom, nálada hudobníkov nahrávala tabletkám s antidepresívnym účinkom. Klaus sa rozčertil a vyhodil nás z koncertu. Boli sme radi. Dali sme si pár pív U tata(najbližšia putika) a nevedeli trafiť domov.
O kapele C.o.F. som už viac krát nepočul. Vraj sa rozpadli. Dúfam, že to bolo kvôli gitaristovi smrdiacemu jak hnilý rozkladajúci sa potkan.

Príhod z garáži je neúrekom. Spomeniem napr. tú O pršiacich rožkoch, O ztripovanom soviom spevákovi, či O tečúcich kondenzátoroch. Takisto neúrekom bolo/je kapiel variacich sa v letných horkách a mrznúcich v zimných mrazoch. Garáže tmelia kolektív, jak múka cesto. Ak doňho ale primiesite pičoviny, rozpadne sa. Myslím, že sa miesi dodnes. V tejto dobe sa už ale nikomu nechce zababrať sa od hovna. Každý tón totiž raz doznie.“




---------------------------------------------------------------------------


Súčasnosť (2013)

Na Garážach sa stále skúša, konajú sa koncerty - hoci už menej ako voľakedy, veď predsa len je v Bratislave viac možností kde spraviť akciu. Ale občas buď z nostalgie, či ako „z núdze cnosť“ spravia koncert Šupo, či Vedro, alebo aj samotné miestne kapely si zorganizujú nejaký minifestival.

Tento článok je len krátkym vhľadom na miesto činu, akoby si nazrel/a škárou do Garáže, alebo len pozrel/a zhora z mosta dole na miesto diania. Určite existuje mnoho ďalších príbehov, mnoho fotiek, mnoho zážitkov, ktoré by to priblížili viac a lepšie.
Ja som to napísal stručne, tak ako som teraz vedel a chcel. Na teraz všetko. 

A pokračovanie...?
Budúci rok (2013) to vlastne vychádza tak, že Garáže by „otvorili“ svoju 20. koncertnú sezónu. Možno že je to ten správny čas spraviť nejaký festival, koncert. Alebo príležitosť pre teba zastaviť sa na „legendárnom mieste“.
V pláne je aj malá publikácia o Garážach, plánujeme ju už hooodne dlhý čas a vydať ju sa možno podarí práve nasledujúci rok. A článok tuná vo fanzine H.O. bude možno taký štartovací.


Pokiaľ toto číta niekto, kto má k tomu čo dodať, dopovedať, poznamenať píšte na adresu miso.komunikacia@gmail.com, prípadne pozri môj blog MUZIKA-KOMUNIKA (http://muzika-komunika.blogspot.sk/) kde ešte čo to o Garážach nájdeš.

Díky za priestor, díky za prečítanie. A vďaka všetkým, ktorí prispeli a pomohli mi pri tvorbe toho článku.

Mišo