Prázdniny skončili, dovolenky sú za nami a hoci práca začala už naplno, tak mám tu jedno ohliadnutie sa za letom. Na blogu pribudol report z výletu po severozápadnej časti USA. Napísal ho Datra, gitarista ROZPORU, ktorý sa z času na čas vydáva všelikde za všelijakými dobrodružstvami. Možno si pamätáš na rozhovor s ním v druhom čísle zinu MUZIKA-KOMUNIKA:
http://issuu.com/stichfolk/docs/muzika_-_komunika_zin___._2/1
Komu nestačilo, tak dobrodružstvá pokračujú:
Od Nirvany po Hellshock
Tento rok v auguste sme šklbli výlet po severozápadnej časti USA a priľahlom území Kanady. Keďže píšem tieto riadky výlučne pre Muziku-Komuniku, vynechám moje dojmy z národných parkov či pláží a sústredím sa na hudbu a subkultúru.
Seattle – grunge, Nirvana a spol. Od začiatku sme vedeli, že chceme kuknúť nejaké fleky spojené s obdobím začiatku 90-tych rokov a preto bola jasná voľba Kurtov barák, kde si ten ďábel nakonec aj odstrelil gebulu. Pekná vila na okraji parku, obkolesená obrovským živým plotom jak okolo Ceaucescuovho letného sídla v Mamai. Vedľa toho pamätná lavička – klasika, polepená, počmáraná, ňáke kveciny... Nič, zožrali sme černice zo živého plotu a ťahali sme na koncert hardcorovej legendy z Bostonu – The Freeze v klube El Corazón v centre Seattlu. Bola totiž sobota a túto akciu nám odporučil náš punkový kontakt – tetovač Jack.
Klub samotný bola taká rocková krčma s dvoma sálami a barmi. Trochu ako Moe´s Bar zo Simpsonovcov. V tej druhej sále simultánne prebiehal rockandrollový koncert pre viditeľne staršiu generáciu. Predkapely The Freeze boli dosť mišung od punkrocku, cez hardcore typu SOIA až po crust. Všetko samozrejme solídne odohraté, lebo šak Amerika do piči, né? Samotní „Frízi“ sú vlastne už iba pôvodný spevák a možno aj gitarista (vygoogliš) s mladou zostavou, takže žiadna bezgulovosť a hnilosť starých vykpávok sa nekonala. Správne nasadenie a energia. Frontman (ktorý sa mimochodom podobal na Mikiho Mikušku po oholení) od ostatných starší skoro o dve generácie sa vôbec nedal zahanbiť a dokonca sa v jednej chvíli váľal po pódiu jak GG Alin predtým, než ho zabasli za obscénnosť.
FREEZE live
Atmoška však nič moc a tak koncert pre 50 ľudí pôsobil ako Krajský pozemkový úrad počas stránkových hodín. Jack vravel, že punk je v Seattli mŕtvy a že máme ísť do Portlandu (Oregon), čo je po celej zemeguli známe hlavné mesto crustu aj s predsedníctvom a celou legislatívou. Ešte inak vravel pri (počas návštevy Seattlu obligátnej) téme grunge, že členovia Nirvany vraj nikdy neboli súčasťou hardcore scény, ako sa to snažili tvrdiť v rozhovoroch a biografiách. Vraj to bolo vtedy v tomto meste veľmi segregované. Tak vraví tetovač Jack, no...
Vypadli sme teda na juh od neba, tam kde sa rozpadávajú domy, stromy nemajú listy, všade sú v bahne plávajúce toxické barely, ľudia chodia výhradne v plynových maskách a nad tým všetkým sa neustále vznášajú vrany z večne roztiahnutými krídlami - do Portlandu.
Po ceste sme si však neodpustili trápne obyčajné sedlácke mestečko Aberdeen – rodisko Kurta Cobaina. Je to extrémna diera, zapadákov jak hovado v kraji, čo pripomína naše hladové doliny. Na tabuli pri ceste stojí: „Welcome to Aberdeen – Come as You Are!“
Come as you are...
Svojho legendárneho rodáka si uctili hlavne Nirvana memorial parkom, kde sa nachádza pamätná tabuľa a socha Kurtovej gitary Fender Jaguar. Je to vedľa mostu cez rieku Wishkah. Frontman Nirvany tu údajne trávil mladosť a toto miesto ho vraj inšpirovalo ku skladbe Something In The Way. Príjemný flek v peknom rurálnom prostredí.
Nirvana park
Socha Kurtovej gitary
To sme ale čoskoro vymenili za prostredie urbánne, keďže večer nás v portlandskom klube The Know čakal koncert Hellshock. Ten nám avizoval ich súčasný gitarista Ethan, ktorý žil 11 rokov v Prahe a širšej crustovej verejnosti je známy z kapely Guided Cradle. Hneď ako sme tam prišli nám bolo jasné, že toto bude iná káva ako v Seattli a že Portland si svoju povesť zasluhuje právom. Plno starších sympatických punx, klub asi ako Obluda ale s polovičnou sálou (to by som hneď ojebal o hlavu šeckým, čo mudrovali, že Obluda je malá...) a celé v príjemnej multi-kulti/hipster štvrti. Predskakovali Trenchgrinder a Necrot, čo však mne nič nehovorí, takže som radšej pred krčmou listoval miestnym punk/art zinom, ktorý je zadara. Hellshock zajebali takú šou, že mi odhnil xicht aj s lebkou. Keď som ich videl naposledy na Play Fast Or Don´t, tak to bol taký priemerný dobre zahratý crust. Teraz ale spomalili, primiešali stonerové pasáže a je to kurva popiči! Plus výborný mohutný zvuk, takže som vôbec neľutoval 8 dolárov na vstup.
HELLSHOCK
Po koncerte som sa s Ethanom bavil o rôznych miestnych kapelách a v jednom momente prišla reč na to, že Kelly Haliburton - basák z Resist, Defiance, Detestation, Masskontroll, Severed Head Of State, Disco Murder X, P.R.O.B.L.E.M.S., a ďalších milión kapiel býva iba kúsok odtiaľ. Toho sympaťáka si pamätám z viacero príležitostí, keď hral s tou-ktorou skupinou u nás a raz sme sa spolu ujebávali na mojom stagedivingu zo strechy počas koncertu Severed Head Of State na štadióne v Devínskej. Hneď ma teda napadlo, že by som ho mohol ráno ísť navštíviť, potriasť mu rukou a urobiť si s ním foto ako sa na správneho fanúška patrí. Ethan nevedel presnú adresu, ale vedel ulicu a že pred Kellyho barákom stoja dve staré dodávky z 80-tych rokov.
Ráno som mu teda kúpil malú pozornosť - pivo s názvom Arrogant Bastard a vydali sme sa hľadať dom tejto punkovej postavičky. Kokocké bolo to, že na tej ulici bolo adries so starými dodávkami viacero. Najprv sme teda pootravovali nič netušiacich susedov a potom sme sa len bezradne vozili okolo a hľadali, kde by to mohlo byť. Po nejakom čase sme zbadali ďalšie potenciálne miesto výskytu punkového basgitaristu v strednom veku. Zaparkovali sme a šiel som sa spýtať staršieho indiána vo veľkom americkom pick-upe s kanoe na streche, ktorý parkoval pri chodníku. Stiahol okienko a v tej chvíli mi skoro vypadli črevá z riti. "Ty kokooot, to si ty, ty kokooot...!" Domnelý indoš bol sám Kelly no odraz v čelnom skle zdeformoval jeho podobu na Geronima lomeno V aute sediaci býk. Skoro som skapal. Jebol som mu do ruky to pivo a začal mu v rýchlosti vysvetľovať svoju story, kto som a čo chcem. On na to s úsmevom: "Naskoč si dnu, mám pustenú klímu." Tak sme kecali asi 10 minút a potom ma pozval do baráku ukázať mi ako býva, svoju pracovňu a zbierku platní. Dal mi CD P.R.O.B.L.E.M.S. a jeho country projektu Jenny Don´t and the Spurs, kde spieva jeho frajerka Jenny Don´t.
Datra s Kellym
Kelly bol super milý. Hrá v šiestich kapelách, v lete maká na stavbe, v zime chodí na turné a okrem toho využíva krásne prírodné okolie Portlandu na outdoorové aktivity ako kanoyng, splavovanie na pneumatike a turistiku. Dali sme spoločné obligátne foto a ťahali sme každý svojím smerom - on na stavbu a my zacvičiť si s Ethanom (robí osobného trénera) na preliezkach. Ten blázen dával drsné historky zo svojho druhého zamestnania - vyhadzovač v striptízovom bare. Celkom hardkor, bodačky, kovboji, testosterón...
Asi nebude prekvapením, keď prezradím, že nám v aute často hral album No Future No Hope od Defiance. To sme potom vymenili za Jenny Don´t and the Spurs. Je to príjemné emotívne country ale speváčka vo väčšine skladieb spieva trochu falošne a to ťahá uši.
USA svojou hudbou žije, je s ňou v úzkom spojení. Už počas prvej noci strávenej na letisku po prílete nám k spánku hrali výbornú lokálnu hudbu - väčšinou conutry rockového zamerania.
Za všetko hovorí záverečná historka: Pred supermarketom v Aberdeene si na variči zohrievame žrádlo. Okolo ide zdochlinársky kovboj. "Hey guys, odkál ste?
Na našu odpoveď "From Slovakia" reaguje: "Ááá, z tých končín mám kamoša. Volá sa Krist Novoselic."
My na to: "Ten basák z Nirvany? On je Chorvát, nie?"
Zdochlinársky kovboj: "Heeej, poznám aj jeho segru a mamku. Good luck guys, enjoy your trip!"
Datra
tagy: USA, Washington, Oregon, Seattle, Portland, Aberdeen, Nirvana, Kurt Cobain, Krist Novoselic, Hellshock, Necrot, Trenchgrinder, crust, El Corazon, The Know, The Freeze, Kelly Haliburton, Resist, Defiance, Detestation, Masskontroll, Severed Head Of State, Disco Murder X, P.R.O.B.L.E.M.S, punk, report, review, travel, trip, music, hudba, Kanada, Come as you are, Jenny Don´t and the Spurs, amerika, koncert, gig, klub, venue, hard core, rock n roll, rock, zvuk, sound, Wishkah, Something in the Way, grunge, scéna, turistika,
---------------------------------
Vďaka patrí Datrovi za report.
Mišo
.jpeg)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára