nedeľa 19. júla 2026

ADAPTATSIYA (punk from Kazakhstan) interview (2024) - preklad rozhovoru

 

ADAPTATSIYA (punk z Kazachstanu) rozhovor (2024)

Rozhovor s Yermenom som robil prostredníctvom mailu.

Kapelu ADAPTATSIYA som videl naživo pred dvoma rokmi v Prahe, v klube Café v lese.

----------------------------------------------------------------------

Адаптация / Adaptation – Джут / Jute (Kazakhstan, Punk, 2001) ▶ cassette rip



Rip kazety z gruzínskeho You Tube kanálu Tape Escape.



MK: 1/ Ahoj Yermen, na začiatok nášho rozhovoru sa krátko predstav. Kto si, kde žiješ, čo robíš?

YA: Volám sa Yermen Anti – som kazašský básnik a hudobník, spevák a skladateľ skupiny ADAPTATSIYA z mesta Aktobe v Kazachstane.
















MK: 2/ Aké boli od začiatky kapely ADAPTATSIYA? Kedy si založil svoju skupinu? Aké boli tvoje hudobné vplyvy? Aká bola alternatívna/punková scéna v Kazachstane, keď ste s kapelou začínali? Ako si objavil punkovú/alternatívnu hudbu v ZSSR pred rokom 1989? Počul som niektoré nahrávky kazašských undergroundových kapiel ako Добровольцы Поневоле, 12 Подвигов Нуркена, Немцов И Немцы, Фима И Мифические ДБ, Алдар Косе И Надувные Баурсаки, Бьрнай Карабасов И Самозванцы. Stáli tieto kapely na začiatku punkovej scény v Kazachstane? Myslíš, že je nejaká šanca zohnať kópiu kazetovej kompilácie Karaganda Garage Band/Central Kazakhstan's Underground Scene? Snažím sa už roky nájsť. Ale taktiež hľadám kazety kazašských punkových kapiel z 90. rokov.

YA: Vznikli sme 1. januára 1992. Mal som 17 rokov a počúval som punk rock - skupiny ako Graždanská Oborona, Sex Pistols, The Clash, Exploited. Vedeli sme, že v bývalom hlavnom meste Kazachstanu - Almaty - je veľa kapiel, no hlavne sme mali informácie o kapelách z Ruska, pravdepodobne to súviselo s tým, že Aktobe sa nachádza 100 km od Ruska a do novembra 1991 sme žili v jednej krajine - ZSSR. Spomedzi tebou vymenovaných kapiel som počúval Aldar Kose a Naduvniye Baursaki (Алдар Косе И Надувные Баурсаки) v roku 2000 mi ich v Petrohrade niekto pustil na singli. Znelo to ako taký garážový rock, ktorý pre zábavu nahrali v Karagande nejakí mne neznámi ľudia. Hral som tam mnohokrát, ale keď som sa o nich pokúšal niečo dozvedieť, nikto z miestnych mi nevedel nič povedať. To sa v tejto časti sveta stáva často: keď prídeš do nejakého mesta a rozprávaš ľuďom o tom, aká super kapela bola v ich meste pred desiatimi rokmi, a oni nemajú ani potuchy, o čom hovoríš.

















Pred tridsiatimi štyrmi rokmi, 1. januára 1992, sa v trolejbusovom depu mesta Aktobe uskutočnila prvá skúška skupiny „ADAPTÁCIA“. Tento dátum sa považuje za deň založenia skupiny!


MK: 3/ Yermen, hrávaš aj ako sólový umelec a taktiež aj s kapelou. Aké sú rozdiely medzi týmito dvoma polohami? Môžeš tu, prosím, napísať svoju kompletnú diskografiu? Môžeš sem uviesť nahrávky ktoré si nahral sám alebo s kapelou?

YA: V 90. rokoch, keď ešte nebolo vytvorené klubové podhubie, sme často hrali naše koncerty v bytoch, kde som spieval svoje piesne v sprievode akustickej gitary. Neskôr sa to stalo súčasťou turné: na sólové turné som chodil do miest, kde z rôznych (najmä finančných) dôvodov nemohli pozvať celú kapelu. Niekedy som na sólových vystúpeniach vymenil akustickú gitaru za elektrickú, pridal som delay a overdrive a začalo to znieť viac ako punk. Ak si počul raného Billyho Bragga, vieš, čo mám na mysli.


ADAPTATSIYA - Diskografia:

1995 – Parachute of Alexander Bashlachev (Yermen Anti)

1996 – Zapahi Detstva (translation – Smells of Childhood)

1997 – Koleso Istorii (translation – Wheel of History)

1998 – Na Nelegalnom Polozhenii (translation – In an Illegal Position)

1999 - Zona Beskonechnogo Konflikta (translation – Zone of Endless Conflict) (live, Yermen Anti)

1999 – Bezvremenye (meaning – Period of Social and Cultural Stagnation, Hard Times) (live)

2001 – Dzhut (meaning – Famine)

2003 - Za Izmenu Rodine (translation – Medal for Treason)

2004 – Punk Rock Du Kazakhstan (France, split – Adaptatsiya & Bishara Baldar)

2005 – Tak Gorit Step’ (translation – That’s How the Steppe Is Burning)

2005 – Unosimsya Proch (translation –Rushing Away) (songs of 1993-1996)

2008 – Vremya Ubiyts (translation – Time of Killers)

2009 – Pesni Lubvi I Protesta (translation – Songs of Love and Protest)

2011 – No Pasaran

2013 – Plastilin (translation – Plasticine) (songs of 1996-1998)

2014 – Peredvizhniye Hirosimy (translation – Travelling Hiroshimas) (a tribute to the album of Siberian band - Peredvizhniye Hirosimy)

2015 – Tsynga (translation – Scurvy)

2017 – Radio Resistance

2018 – Old-school

2019 – Orwell

2022 – Cargo 2022 (Yermen Anti)

2023 – Tchorny Karnaval (Yermen Anti) (translation – Black Carnival)
















MK: 4/ Čo predstavuje názov ADAPTATSIYA a o čom sú vaše texty? Charakterizujete sa ako Nomadic Poetry Punk. Čo si mám pod tým predstaviť? Ako došlo k tomu, že tvoje básne boli preložené do češtiny? Kto ti pomohol vydať knihu poézie?

YA: Pre mňa boli texty vždy dôležité. Sú to práve sociálne témy, ktoré ma zaujímajú, existenciálny protest, je to moja reakcia na okolitú realitu a fixácia mojej existencie v tomto svete. Nomádsky poetický punk je spojením s mojimi koreňmi, som potomok nomádov, niektorí ma nazývajú Akyn (Akyn je improvizačný básnik a spevák v rámci kazašskej kultúry) a je to čiastočne pravda. Pred vojnou som viedol kočovný život: cestoval som po rozsiahlych oblastiach Eurázie a spieval som svoje piesne vo Vladivostoku a Barcelone, Biškeku či Salecharde. Vojna však urobila v mojom cestovaní a koncertoch škrty: V Rusku som hrať odmietol, Ukrajina má teraz iné starosti ako koncerty, v Bielorusku úrady potlačili nezávislú scénu. Ostali mi len Kazachstan, Gruzínsko, Kirgizsko a EÚ. V marci 2023 som prvýkrát hral v Prahe a ľudia, ktorí mi tam koncert zorganizovali, mi ponúkli, že vydajú knihu mojich básní preložených do češtiny. Pol roka predtým vyšla moja kniha v Nemecku v nemeckom jazyku. Sú to zaujímavé projekty a dúfam, že vyjde niečo aj v angličtine.

















MK: 5/ Prvýkrát som vašu kapelu počul na kazete (Wheel Of History) s obalom na ktorom je fotka nejakého chalana. Je to tvoj portrét? Hudba mi dosť pripomínala skupinu Graždanska Oborona.

YA: Tú fotografiu som vystrihol zo sovietskeho časopisu s názvom Rodina a škola. Zdalo sa mi, že odráža môj vnútorný stav, keď som mal 18-20 rokov, v tom čase vznikali tie piesne na album. Zároveň to bola narážka na album skupiny The Pogues - Peace and Love. Čo sa týka Graždanskej Oborony, tí mali vplyv na množstvo ľudí v období rozpadu ZSSR a totálneho chaosu a ich piesne pomohli mnohým prežiť a tvoriť ďalej. Koleso dejín (Koleso Istorii) je zrovna náš album, ktorý bol Graždanskou Oboronou ovplyvnený asi najviac.
















MK: 6/ Pred niekoľkými rokmi som vystupoval na spomienkovom koncerte Jegora Letova v Prahe. Pozvali ma, no spočiatku som mal trochu predsudky tam hrať, pretože viem o jeho neskoršom príklone k Národno-boľševickej strane a to ma dosť znepokojovalo. Nakoniec to bol parádny koncert s veľmi príjemným organizátorom. Graždanska Obrona - boli naozaj boľševici alebo nacionalisti/fašisti? Bol Letov členom NBP, alebo hral „len“ na ich podujatiach, či ako vlastne? Môžeš mi povedať svoj názor na túto skupinu? Viem, že mali veľký vplyv na punkovú scénu v Sovietskom zväze.

YA: Letov mal členský preukaz strany NBP číslo 4! A práve to prispelo k veľkému prílevu mladých do tejto strany v roku 1994. Snáď sa nebudem sa mýliť, ak poviem, že polovicu NBP tvorili mladí fanúšikovia Graždanskej obrody. Samotný projekt NBP bol Limonovovým* pokusom zjednotiť ľavicu a pravicu v boji proti novej buržoázii a oligarchom, ktorí rozkradli krajinu a za drobné si brali veľké fabriky postavené za čias ZSSR. Letov vstúpil do NBP práve z ľavicových pohnútok. Ako úprimný človek bol veľmi sklamaný z Limonova, keď v prezidentských voľbách v roku 1996 podporil opilca Jeľcina, ktorý stál za privatizáciou v Rusku. Odvtedy nespolupracovali.
















MK: 7/ Aký je tvoj názor na politiku? Tu na Slovensku sa v nezávislých novinách často môžeme dočítať, že u nás pôsobí množstvo ruských trollov a taktiež aj ruských agentov, ktorí sa snažia destabilizovať politickú situáciu. Aký je tvoj názor na Putinovu politiku? Aký je tvoj názor napríklad na Európsku úniu? Aký je postoj Kazachstanu ako krajiny vo vzťahu k Rusku?

YA: Myslím si, že Putin je to najhoršie, čo Rusko od čias Stalina postihlo. A to aj Stalin bol čitateľnejší, pretože mal ideológiu, ale Putin dlho žiadnu nemal a potom v roku 2022 ju našiel - ideológiu vojny, a kým bude pri moci, vojna bude pokračovať. Jeho propagandisti klamú svoj ľud a pripravujú ho na večnú vojnu za obnovu ZSSR alebo ruského impéria. Pre človeka so zdravým rozumom je to absolútny nezmysel, ale pre polovicu Rusov je to realita. EÚ napriek všetkým svojim problémom je spoločenstvom krajín, ktorých rozvoj smeruje do budúcnosti a vláda nezasahuje do súkromného života ich obyvateľov, existujú politické slobody, prístup k informáciám. Znepokojuje ma rastúca popularita a vplyv pravicových strán: od „AfD - Alternatívy pre Nemecko“ alebo strany Viktora Orbána v Maďarsku, ktoré sú dirigentmi Putinovej politiky s cieľom oslabiť EÚ. Pokiaľ ide o vzťahy Kazachstanu s Ruskom, treba vziať do úvahy skutočnosť, že máme s RF najdlhšiu hranicu na svete a čokoľvek sa deje v RF, nepriamo to ovplyvní Kazachstan. Áno, Kazachstan nepodporuje vojnu na Ukrajine, neuznáva proruské formácie ako DĽR alebo LĽR, ale sme členmi viacerých spoločných vojenských a ekonomických zväzov, 15 percent obyvateľov Kazachstanu sú etnickí Rusi, sme úzko prepojení v kultúrnej aj informačnej sfére. Pozitívnym momentom je, že za tridsaťtri rokov nezávislosti v Kazachstane vyrástla generácia ľudí, pre ktorých také pojmy ako ZSSR alebo Ruské impérium nič neznamenajú, narodili sa a vyrastali v nezávislom Kazachstane, hovoria kazašským jazykom a sú našou budúcnosťou. Hrozby ruskej propagandy a časť politiky o územných nárokoch na Kazachstan neprispievajú k priateľskej atmosfére vo vzťahoch medzi našimi národmi. Veľká časť kazašskej spoločnosti je proti agresii Ruska voči Ukrajine, pretože chápe, že imperiálne ambície sa môžu rozšíriť aj na našu krajinu.





























MK: 8/ Aké bolo vaše posledné turné po Európe, čo vás najviac sklamalo alebo potešilo?

YA: Bolo to skvelé! Bolo to, akoby som sa vrátil o dvadsať rokov späť do čias, keď sme prvýkrát začali navštevovať Európu s našou kapelou a koncertmi. Vtedy sme hrali v squatoch a anarchistických komúnach v Paríži, Dijone, Saint-Étienne. V Berlíne bol našou obľúbenou lokalitou Kreuzberg so svojou atmosférou slobody, kreativity, autonómie. Aj tentoraz sme hrali v squatoch: Kőpi v Berlíne, Punkerspa Bagehl v Rostocku. Po prvý raz ADAPTATSIYA hrala aj vo Varšave a v Prahe, predtým som tam bol len so sólovými koncertmi.


MK: 9/ Poznáš nejaké české alebo slovenské punkové kapely? Hrali niekedy v Kazachstane?

YA: V polovici 90. rokov sme mali pracovníkov z Česka, ktorí školili miestnych stavbárov, aby robili, ako my hovoríme, „eurorenováciu“. Jeden z našich kolegov tam pracoval ako pomocný robotník. Česi po tom, čo sa dozvedeli, že počúva punk-rock, mu dali kazetu skupiny TŘI SESTRY/ Three Sisters. Páčilo sa nám to, taký energický folk-punk.
















MK: 10/ Yermen, posledné slovo je tvoje, ak chceš niečo povedať. Rozhovor bude uverejnený na mojom blogu MUZIKA-KOMUNIKA a možno vyjde aj v nejakom fanzine. Mimochodom - máte v Kazachstane punkové fanziny?

YA: Naše zoskupenie v Aktobe sa volalo Aktyubinsky Punk Club a zahŕňalo asi desať rôznych kapiel. Členovia sa v kapelách všelijako prekrývali: Ja som spieval v ADAPTATISYA, ale hral som na basovú gitaru v kapele Zapadny Front alebo na bicie v kapele Muha. A tiež existoval a stále existuje môj projekt v kazašskom jazyku - BISHARA BALDAR. V roku 1999 sme vydali samizdat (undergroundovú tlač) s názvom Alga a spravili sme aj niekoľko ďalších podobných projektov. V tom čase to bolo aktuálne, slúžilo to na výmenu informácií s inými tvorivými spoločenstvami a skupinami. Po tom, čo sa objavil internet, hnutie ochablo. Dnes sa s fanzinmi stretávam, len keď prídem do Európy.


-------------------------------------------------------


*Limonov: Eduard Limonov (rusky: Эдуард Вениаминович Лимонов, vlastným menom Eduard Veniaminovič Savenko; 22. februára 1943, Dzeržinsk, Nižnonovgorodská oblasť - 17. marca 2020, Moskva bol ruský spisovateľ, disident a napokon politik Národno-boľševickej strany Ruska. Bol predsedom strany a jedným z vodcov protiputinovskej formácie Iné Rusko. Narodil sa v rodine dôstojníka KGB a vyrastal v Dzeržinsku, meste v Gorkovskej oblasti. Vyštudoval učiteľstvo na Pedagogickej univerzite v Charkove. V polovici 60. rokov sa presťahoval do Moskvy, kde začal písať literatúru a živil sa ako krajčír nohavíc. Takto získal nezávislosť a udržiaval kontakty s literárnou bohémou a disidentmi. Krátko nato emigroval do Spojených štátov, kde žil až do roku 1987 bez toho, aby získal občianstvo. V rokoch 1987 až 1991 žil vo Francúzsku, potom sa vrátil do Ruska. Bol štyrikrát ženatý, zakaždým s ruskými ženami. Idol sovietskeho podzemia, disident, tulák, emigrant. Limonov mal ťažké detstvo, zúfalé a napokon aj úspešné pokusy získať uznanie intelektuálnej elity. Človek stratený vo víre veľkého sveta, ale aj v znepokojujúcom obraze druhej polovice dvadsiateho storočia, v ktorom prekvitalo násilie, anarchia, brutalita a nenávisť. Taká bola životná cesta pozoruhodnej postavy menom Eduard Limonov. Keď sa napokon vrátil do postkomunistického Ruska, založil politickú stranu Národný boľševik a nasadil tak korunu svojmu životnému príbehu. (zdroje: Wikipedia, vydavateľstvo Absynt)





nedeľa 12. júla 2026

štvrtok 9. júla 2026

THE 10 YEARS FLEXI DISC Zin (1987)


THE 10 YEARS FLEXI DISC Zin (1987)

Komplet oskenovaný fanzin z r. 1987. Český preklad rovnomenného britského fanzinu z 80-tych rokov. Parta nadšencov doslovne preložila celý zin, vrátane reklám a doplnila ho o nejaké pôvodné info z českej scény tých čias.

A fully scanned fanzine from 1987. A Czech translation of the British fanzine of the same name from the 1980s. A group of enthusiasts literally translated the entire fanzine, including the advertisements, and supplemented it with some original information about the Czech scene of that time.
















https://archive.org/details/the-10-years-flexi-disc-zin-1987


Sken láskavo poskytol vydavateľ Václav Žufan.

streda 8. júla 2026

Paradox - Oficiálna história skupiny


PARADOX, jedna z prvých slovenských punkových kapiel a ich história.

Tento vzácny exemplár láskavo poskytol Zaso.

Venované všetkým punkovým nadšencom, archivárom a fanúšikom československej punkovej scény.
















https://archive.org/details/paradox-oficialna-historia-skupiny








nedeľa 5. júla 2026

Maťo "Drummer" Hluchý (SKÔR ČI NESKÔR)

 

Rozhovor s Maťom, bubeníkom punkovej kapely SKÔR ČI NESKÔR. 


Maťa som naživo zažil na muzikoterapeutickej konferencii v DK LÚKY, na ktorej vystupoval sólo na bicie s hudobným podmazom a v rámci jedného predelu medzi vstupmi sme si dali spoločný bubenícky jam aj s organizátorom Tónom Guthom. Po skončení akcie sme trochu pokecali a jeho nadšenie a nasadenie ma veľmi zaujalo. 

Napriek znevýhodneniu spôsobenom DMO bola jeho vitalita závideniahodná, o hudbe a bubnovaní mi rozprával s veľkou pasiou a tak som sa neskôr rozhodol spraviť s ním rozhovor na blog. 

Inak, DK Lúky boli jedným z mojich prvých iniciačných miest, kde som chodieval na prvé koncerty. Zámerom tej muzikoteraputickej akcie bolo predstaviť odbornej, aj laickej verejnosti, témy z oblasti muzikoterapie.












1. Maťo ahoj, na začiatok sa krátko predstaviť, kto si, čo robíš, čomu sa venuješ. Pracuješ alebo ešte študuješ?

M: Volám sa Maťo, mám 21 rokov, chodím na SOU ľudovo-umelecká výroba, som bubeník v kapele Skôr či Neskôr.

2. Aká bola tvoja cesta k hudbe a ako si sa dostal k punk rocku?

3. Spomenieš si na svoje hudobné začiatky? Čo pre teba znamenajú bicie nástroje, ako si sa dostal práve k tomuto hudobnému nástroju?

M: Hudbu som mal rád odmalička, rytmus som mal v sebe, bubnoval som všade a po všetkom, prvý malý bubon som dostal skôr než som začal chodiť.

V šiestich rokoch som začal chodiť na ZUŠ, kde ma ale tlačili do hry na klavír, čo samozrejme nebola moja parketa, takže som po dvoch rokoch odtiaľ odišiel do inej ZUŠ, kde už som sa učil na normálnych bicích. Neskôr ma učili aj súkromne ďalší učtelia Peťo Szapu, Matúš Spurný a momentálne chodím k Vandymu z Konfliktu.

Najskôr som pučúval skôr rockové kapely...

Punk rock – počúval som Iné kafe a Konflikt, ktorí sú mojim veľkým vzorom.












4. Máš podporu aj v rodine, sú vo vašom rodinnom kruhu aj nejakí muzikanti, ktorí ti vedeli v začiatkoch ukázať cestu?

M: Môj strýko hrá v kapele na gitaru a bendžo. Často sme chodili na hlavne rockové koncerty. Podporuje ma celá rodina a okolie.

5. Máš nejaké hudobné vzory? Vieš spomenúť niektorých bubeníkov, ktorých štýl ťa ovplyvnil?

M: Hudobné vzory :

Dodo Praženec z Inekafe

Vandy z Konfliktu

Miloš Meyer z Dymytry

Rick Allen z Def Leppard

Lojzo Horník – ex Konflikt

Ale je ich oveľa viac, sledujem hlavne metalových a punkových bubeníkov.
















6. Ako vznikla kapela SKÔR ČI NESKÔR? Čo bolo impulzom jej vzniku? Povedz nám v krátkosti vašu históriu.

M: Moja kapela Skôr či Neskôr vznikla v roku 2015, založil ju náš spevák Džuzeppe, ja som sa do kapely dostal na konci roka 2025.

Predtým som rok aj 3 mesiace hral v punk-rockovej kapele 100 Šancí, kde hrá aj náš spevák a potom som sa presunul do Skôr či Neskôr.

7. Čo ste už vydali, kde ste koncertovali a čo plánujete?

M. Vydané sú dva albumy, teraz nahráveme veci na tretí album. Hrali sme viac koncertov, v BA v Kôlničke, dobročinný punk rock Charity Fest v Dolných Orečanoch,  kde bola super atmosféra, festival RockFest Růžová v Čechách, asi naj koncert bol v BA v Randale s kapelou Konflikt. Teraz sa chystáme do Dubnice n.Váhom (4.7.).
















8. Je pre vás dôležitá aj politika? Čo reflektujete vo svojich textoch?

M. Politiku neriešime, chceme byť apolitickí, snažíme sa riešiť skôr bežné veci zo života.












9. Spoznal som ťa na konferencii Muzikoterapia, kde bolo ohľadom tvojho vstupu uvedené: Martin Hluchý – hudobný vstup – hra na bicie – sólo a za tým: Osoba s diagnózou detská mozgová obrna. Ako si napriek zdravotnému obmedzeniu dosiahol takú úroveň v hre na bicie? Je to snaha, ctižiadosť, talent, zápal pre vec, chuť nevzdať sa...čo je za tým?

M. Hudba a bicie sú môj život, hlavne ma to baví, nabíja energiou. Cvičím doma, chodím na skúšky, hodiny bicích, makám na sebe, rehabilitujem a musím sa nejako držať vrámci možností vo forme. Neriešim hendikep ale hudbu, aj keď ľudia majú stále predsudky a po koncerte sú dosť prekvapení Hudba by mala ľudí spájať a nie rozdeľovať.













10. Záver patrí tebe Maťo, odkáž čo len chceš. A vďaka za rozhovor a nech sa ti darí s kapelou aj v osobnom živote.

M: Ďakujem chalanom v kapele Skôr či Neskôr aj kapele 100 Šancí za príležitosť, ďakujem rodine, kamošom a všetkým podporovateľom a fanúšikom za podporu.

Kto nás chce sledovať, nájdete nás na Facebooku Skôr či Neskôr, Youtube, Tik Toku a na mojom Facebooku MaťoH Drummer, Youtube, Tik Toku.

A hlavne prídite na koncerty !!!
















Vďaka Maťo za rozhovor.


---------------------------------------

Fotky: FB SKÔR ČI NESKÔR (autor P. Seky)

Linky:

https://www.facebook.com/skorcineskorband

https://www.youtube.com/@skorcineskorofficial