nedeľa 30. augusta 2026

HOSENFEFER / Filip Radenković (guitar) - Interview :: Raging punk rock'n'roll from Kosovska Mitrovica, Kosovo (August, 2026)

 

Interview with HOSENFEFER, noisy garage-punk/rock’n’roll band from Kosovo, Kosovska Mitrovica.

Slovak translation below








1. I first discovered your band years ago thanks to a vinyl record released by the French label Tian An Men 89. How did that vinyl release come about in the first place, and how did you and Luk Haas find each other?

It was long time ago, in 2004. I found Luk Haas through his Tian An Men 89 Records website, I saw that he was looking for bands from our area. I contacted him, sent him our recordings and he said he’s going to do a 7“ vinyl. This record made one of my dreams come true, to have our music released on vinyl. Now we have more vinyl releases, but this was the first one and was very important for the band’s future.






























2. How would you describe the punk scene in Kosovo, what makes it unique?

There are some punk bands but as far as I know there is no punk scene in Kosovo.















3. Could you name some of the key bands in your scene, both older and current? I know the band Gjurmët from Pristina… are those guys still active in the music scene?

There were some punk bands in Pristina and other towns before 1999.  I haven’t followed or being in contact with punk bands outside of North Kosovo after 1999, since it wasn’t secure for us to go south for long period, and even we played hundreds of gigs in ex-YU and other European countries, we played only in North Kosovo and some Serbian enclaves. In Kosovska Mitrovica we have good hc/punk band ŠKART, which released two albums and recording third one.













4. What is the history of your band, HOSENFEFER? What does the name mean? What are the themes of your songs? 

Even we formed the band several years earlier, had rehearsals and wrote some songs that we will record later, our first gig was in 1997. From that time we play and record regularly, so we took this year as Hosenfefer start. Next year we are celebrating 30th birthday. We took the name from the cartoon. Themes of our songs are from real life, personal, love, hate, alcohol, alienation, social themes... even there are few political (we couldn’t avoid that considering the fact where we live).

And what about your discography? There are a few albums and split releases listed on Discogs—is the complete discography listed there? Personally, I'm a fan of cassettes. Have you ever released a cassette?

I think that whole discography should be there, except some compilations and DVD’s. So far we don’t have a cassette release, maybe we’ll have some in the future.












PSYCHO- SONIC BORIS and HOSENFEFER


5. Please introduce the individual members I assume you haven't had the same lineup all these years... What do you do? What are you involved in?

Pero (vocal) and me (guitar) are in the band from the beginning. We have Vanja on bass guitar (before him we had Miško and Dražo). Zoki is a drummer (before him we had Miki and Mladen). Since we play 29 years constantly I think we didn’t have too many lineup changes, and we are still friends with all ex band members.

In 2004 we started another band, PSYCHO- SONIC BORIS and HOSENFEFER, with Boris on vocal and guitar, and we also play and record regularly. There we have Miloš on drums. Ther is not much difference in music, let’s say that HOSENFEFER is more punk and PSYCHO- SONIC BORIS is more rock.

We do different jobs: local TV station, printing house, hospital, journalism, civil activism, university...  some of us have two jobs since we have families and one job is not enough to cover the costs of life.












6. Your music straddles the line between punk and noisy garage rock´n´roll. Where do you draw inspiration for your music? Which bands have influenced you?

We listen alot of music, from Roky Erickson to GG Allin, but mainly raw & dirty rock’n’roll / punk rock. 50’s trash rock’n’roll, 60’s garage punk, the Sonics, MC5, Stooges, Radio Birdman, New York Dolls, Ramones, Saints, Pagans, Misfits, Sex Pistols, Damned, Dead Boys, Lazy Cowgirls, Humpers, Dead Moon, New Bomb Turks, Devil Dogs, Cosmic Psychos...I could go on forever but i think you got the picture.
















7. How did you end up releasing vinyls with American bands? Do you have contact with the Kosovar diaspora in the U.S., or is it purely about connection thru music and contacts through some friendly/related label?

It has nothing with any diaspora or anything similar, it’s purely about love. Humpers and Lazy Cowgirls were one of my favorite bands at the time, and still are.  After those bands broke up, Pat Todd and Scott Drake continued playing, recording and still write excellent songs. It was big honour to do split releases with our musical heroes. EP’s were released in Serbia and Greece on Basement Blues Records and Swallow It All Records and CD with both records + 4 bonus tracks on SKC Novi Sad in Serbia.
















8. What are the conditions like in Kosovo for live concerts, recording, and releasing albums? What are your favorite places? Please recommend clubs, venues, or record shops in your townúcountry. Are there any punk fanzines or DIY music magazines in Kosovo? Do you have any radio shows dedicated to punk or alternative music?

There are no record shops, punk fanzines / DIY music magazines and radio shows dedicated to punk or alternative music, or if they exist I don’t know about it. In my town, Kosovska Mitrovica, there are two places where you can make gigs, „Soho bar“ and „MRS club“. „Mitrovica Rock School“ has it’s studio and place for rehearsals and there we practice and recorded some of our releases.
















9.There has always been a strong punk scene in Serbia. Are you in contact with punk bands from your neighbor country? What’s your opinion of the band Ritam Nereda? They’re a Serbian punk band, but their early recordings had an OI and perhaps even a RAC character; I think they were connected to the racist and nationalist music scene not only in Serbia. Do you know them personally?

Yes, we played lot of gigs with bands from Serbia and know majority of them personally. I don’t consider them as bands from neighbour country since I consider Serbia as my country. We know Ritam Nereda, we played with them twice on some festivals, good guys and good band.
















10.The country I come from, Slovakia, does not officially recognize Kosovo as an independent state. Our government has not taken a stance on this issue. It is one of five European Union member states (along with Spain, Cyprus, Romania, and Greece) that do not recognize the independence of this former Serbian province. What is life like in your country? What is the current political situation there?

I would like to thank you for that because you are the only countries in EU which respect international law. The FACT is that NATO commited crime by bombing sovereign country without approval of security council, although they try hard to justify their crime. Life in Kosovo is not good, low salaries, corruption to the max, institutions are not doing their jobs properly, lot of people left „country“ because they don’t see future here. In the north we are facing everyday oppression from government and police... but that’s the topic for a longer conversation, not for band interview.















11. The last words is yours - a message, a greeting, anything... 

Have fun, enjoy life and listen rock’n’roll!

----------



-----------------


1. Ahoj, vašu kapelu som objavil už pred rokmi vďaka 7" vinylovej platni, ktorú vydalo francúzske vydavateľstvo Tian An Men 89. Ako vlastne k tomu vydaniu došlo a ako ste sa vy a Luk Haas našli?

Bolo to už dávno, v roku 2004. Na Luka Haasa som narazil cez jeho webovú stránku Tian An Men 89 Records, kde som videl, že hľadá kapely z nášho regiónu. Ozval som sa mu, poslal som mu naše nahrávky a on povedal, že vydá 7-palcovú platňu. Táto platňa mi splnila jeden zo snov – mať našu hudbu vydanú na vinyle. Teraz máme viac vinylových vydaní, ale toto bolo prvé a bolo veľmi dôležité pre budúcnosť kapely.

2. Ako by si opísal punkovú scénu v Kosove, čím je jedinečná?

Existuje niekoľko punkových kapiel, ale pokiaľ viem, v Kosove žiadna punková scéna neexistuje.

3. Mohol by si menovať niektoré kľúčové kapely vašej scény, staršie aj súčasné? Poznám kapelu Gjurmët z Prištiny… sú tí ľudia stále aktívni na hudobnej scéne?

Pred rokom 1999 existovali v Prištine a iných mestách niektoré punkové kapely. Po roku 1999 som nesledoval ani nebol v kontakte s punkovými kapelami mimo severného Kosova, keďže pre nás nebolo bezpečné cestovať na juh na dlhšiu dobu, a hoci sme odohrali stovky koncertov v bývalej Juhoslávii a iných európskych krajinách, hrali sme len v severnom Kosove a v niektorých srbských enklávach. V Kosovskej Mitrovici máme dobrú hc/punkovú kapelu ŠKART, ktorá vydala dva albumy a práve nahráva tretí.

4. Aká je história vašej kapely HOSENFEFER? Čo znamená jej názov? Aké témy sa objavujú vo vašich pesničkách? 

Hoci sme kapelu založili už o niekoľko rokov skôr, skúšali sme a napísali sme pár pesničiek, ktoré sme neskôr nahrali, náš prvý koncert bol v roku 1997. Od tej doby pravidelne hráme a nahrávame, takže tento rok považujeme za začiatok kapely Hosenfefer. Budúci rok oslavujeme 30. narodeniny. Názov sme prevzali z kresleného seriálu. Témy našich piesní čerpáme zo skutočného života – sú osobné, o láske, nenávisti, alkohole, odcudzení, spoločenských otázkach... dokonca je medzi nimi aj pár politických (vzhľadom na to, kde žijeme, sme sa tomu nemohli vyhnúť).

5. A čo vaša diskografia? Na Discogs je uvedených niekoľko albumov a splitov – je tam uvedená kompletná diskografia? Osobne som fanúšikom kaziet. Vydali ste niekedy kazetu?

Myslím, že tam by mala byť celá diskografia, okrem niektorých kompilácií a DVD. Zatiaľ nemáme žiadne kazetové vydanie, možno nejaké vydáme v budúcnosti.

6. Predstav, prosím, jednotlivých členov - predpokladám, že ste nemali po celé tie roky rovnaké zloženie kapely... Čím sa živíte? Čomu sa venujete?

Pero (spev) a ja (gitara) sme v kapele od začiatku. Na basgitare máme Vanju (pred ním sme mali Miška a Draža). Zoki je bubeník (pred ním sme mali Mikiho a Mladena). Keďže hráme nepretržite už 29 rokov, myslím, že sme nemali príliš veľa zmien v zostave a so všetkými bývalými členmi kapely sme stále priatelia.

V roku 2004 sme založili ďalšie kapely, PSYCHO-SONIC BORIS a HOSENFEFER, s Borisom na speve a gitare, a tiež pravidelne hráme a nahrávame. Tam máme na bicích Miloša. V hudbe nie je veľký rozdiel, povedzme, že HOSENFEFER je viac punkový a PSYCHO-SONIC BORIS je viac rockový.

Venujeme sa rôznym povolaniam: miestna televízia, tlačiarne, nemocnica, žurnalistika, občianske hnutia, univerzita... Niektorí z nás majú dve zamestnania, keďže máme rodiny a jedno zamestnanie nestačí na pokrytie životných nákladov.

7. Vaša hudba sa pohybuje na pomedzí punku a hlučného garážového rock ’n’ rollu. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre svoju hudbu? Ktoré kapely vás ovplyvnili?

Počúvame veľa hudby, od Rokyho Ericksona po GG Allina, ale hlavne surový a drsný rock ’n’ roll / punk rock. Trash rock ’n’ roll z 50. rokov, garážový punk z 60. rokov, The Sonics, MC5, The Stooges, Radio Birdman, New York Dolls, Ramones, The Saints, The Pagans, The Misfits, Sex Pistols, The Damned, Dead Boys, Lazy Cowgirls, Humpers, Dead Moon, New Bomb Turks, Devil Dogs, Cosmic Psychos... Mohol by som pokračovať donekonečna, ale myslím, že si si už urobil predstavu.

8. Ako ste sa dostali k vydávaniu vinylov s americkými kapelami? Máte kontakty s kosovskou diasporou v USA, alebo ide čisto o prepojenie prostredníctvom hudby a kontaktov cez nejaké priateľské či spriaznené vydavateľstvo?

Nemá to nič spoločné s žiadnou diasporou ani ničím podobným, ide čisto o lásku. Humpers a Lazy Cowgirls boli v tom čase jednými z mojich obľúbených kapiel a stále sú.  Po rozpade týchto kapiel Pat Todd a Scott Drake pokračovali v hraní, nahrávaní a stále píšu vynikajúce skladby. Bola to veľká česť vydať split nahrávky s našimi hudobnými hrdinami. EP vyšli v Srbsku a Grécku na vydavateľstvách Basement Blues Records a Swallow It All Records a CD s oboma nahrávkami + 4 bonusovými skladbami na SKC Novi Sad v Srbsku.

9. Ako vyzerajú podmienky v Kosove, pokiaľ ide o živé koncerty, nahrávanie a vydávanie albumov? Aké sú tvoje obľúbené miesta? Odporuč, prosím, kluby, koncertné sály alebo hudobné obchody vo tvojom meste či krajine. Existujú v Kosove nejaké punkové fanziny alebo DIY hudobné časopisy? Máte nejaké rozhlasové relácie venované punku alebo alternatívnej hudbe?

Neexistujú žiadne hudobné obchody, punkové fanziny ani DIY hudobné časopisy, ani rozhlasové relácie venované punku alebo alternatívnej hudbe, alebo ak existujú, ja o nich neviem. V mojom meste, Kosovskej Mitrovici, sú dve miesta, kde sa dajú organizovať koncerty: „Soho bar“ a „MRS club“. „Mitrovica Rock School“ má svoje štúdio a priestor na skúšky, kde cvičíme a nahrali sme niektoré z našich nahrávok.

10. V Srbsku vždy existovala silná punková scéna - ste v kontakte s punkovými kapelami zo susednej krajiny? Aký je váš názor na kapelu Ritam Nereda? Je to srbská punková kapela, ale ich rané nahrávky mali charakter OI a možno dokonca aj RAC; myslím si, že mali väzby na rasistickú a nacionalistickú hudobnú scénu nielen v Srbsku. Poznáte ich osobne?

Áno, odohrali sme veľa koncertov s kapelami zo Srbska a väčšinu z nich poznáme osobne. Nepovažujem ich za kapely zo susednej krajiny, keďže Srbsko považujem za svoju krajinu. Poznáme Ritam Nereda, hrali sme s nimi dvakrát na niektorých festivaloch, sú to dobrí chalani a dobrá kapela.

11. Krajina, z ktorej pochádzam, Slovensko, oficiálne neuznáva Kosovo ako nezávislý štát. Naša vláda k tejto otázke nezaujala stanovisko. Je to jeden z piatich členských štátov Európskej únie (spolu so Španielskom, Cyprom, Rumunskom a Gréckom), ktoré neuznávajú nezávislosť tejto bývalej srbskej provincie. Ako vyzerá život vo vašej krajine? Aká je tam súčasná politická situácia?

Chcel by som vám za to poďakovať, pretože ste jediné krajiny v EÚ, ktoré rešpektujú medzinárodné právo. SKUTOČNOSŤOU je, že NATO spáchalo zločin bombardovaním suverénnej krajiny bez súhlasu Bezpečnostnej rady, hoci sa usilovne snažia svoj zločin ospravedlniť. Život v Kosove nie je dobrý, nízke platy, korupcia na maximum, inštitúcie neplnia svoje úlohy riadne, veľa ľudí opustilo „krajinu“, pretože tu nevidia budúcnosť. Na severe čelíme každodennému útlaku zo strany vlády a polície... ale to je téma na dlhší rozhovor, nie na rozhovor s kapelou.

12. Posledná veta je na tebe - odkaz, pozdrav, čokoľvek...

Bav sa, uži si život a počúvaj rock’n’roll!




piatok 28. augusta 2026

Various – Kuldīgas Underground Izlase 1989 - 1994 (De La Muitnieks Tapes – DLM 002) 1995


Kazetová výberovka HC/punk/underground kapiel z Lotyšska, z Kuldigy.

A compilation cassette of HC/punk/underground bands from Latvia, from Kuldiga.
















https://archive.org/details/Kuldiga















Kazetu vydal Máris z De La Muitnieks tapes, rozhovor s ním som spravil pre fanzin Hluboká Orba č. 31 (2016)






















































pondelok 24. augusta 2026

2TM2,3 - Pascha 2000 (Full Album)


Poľský gospel rock.















https://youtube.com/playlist?list=PLoWiJpHmzG2sP12Bt9lwFp_12D30MmOaT&si=3wCOIgOJ4ggv9X5F


Polish Christian music band founded in 1996 by members of Polish punk, metal and alternative music bands: Acid Drinkers, Flapjack, Armia, Houk.

Name comes from 2 Timothy 2:3: "Thou therefore endure hardness, as a good soldier of Jesus Christ".

utorok 11. augusta 2026

nedeľa 19. júla 2026

ADAPTATSIYA (punk from Kazakhstan) interview (2024) - preklad rozhovoru

 

ADAPTATSIYA (punk z Kazachstanu) rozhovor (2024)

Rozhovor s Yermenom som robil prostredníctvom mailu.

Kapelu ADAPTATSIYA som videl naživo pred dvoma rokmi v Prahe, v klube Café v lese.

----------------------------------------------------------------------

Адаптация / Adaptation – Джут / Jute (Kazakhstan, Punk, 2001) ▶ cassette rip



Rip kazety z gruzínskeho You Tube kanálu Tape Escape.



MK: 1/ Ahoj Yermen, na začiatok nášho rozhovoru sa krátko predstav. Kto si, kde žiješ, čo robíš?

YA: Volám sa Yermen Anti – som kazašský básnik a hudobník, spevák a skladateľ skupiny ADAPTATSIYA z mesta Aktobe v Kazachstane.
















MK: 2/ Aké boli od začiatky kapely ADAPTATSIYA? Kedy si založil svoju skupinu? Aké boli tvoje hudobné vplyvy? Aká bola alternatívna/punková scéna v Kazachstane, keď ste s kapelou začínali? Ako si objavil punkovú/alternatívnu hudbu v ZSSR pred rokom 1989? Počul som niektoré nahrávky kazašských undergroundových kapiel ako Добровольцы Поневоле, 12 Подвигов Нуркена, Немцов И Немцы, Фима И Мифические ДБ, Алдар Косе И Надувные Баурсаки, Бьрнай Карабасов И Самозванцы. Stáli tieto kapely na začiatku punkovej scény v Kazachstane? Myslíš, že je nejaká šanca zohnať kópiu kazetovej kompilácie Karaganda Garage Band/Central Kazakhstan's Underground Scene? Snažím sa už roky nájsť. Ale taktiež hľadám kazety kazašských punkových kapiel z 90. rokov.

YA: Vznikli sme 1. januára 1992. Mal som 17 rokov a počúval som punk rock - skupiny ako Graždanská Oborona, Sex Pistols, The Clash, Exploited. Vedeli sme, že v bývalom hlavnom meste Kazachstanu - Almaty - je veľa kapiel, no hlavne sme mali informácie o kapelách z Ruska, pravdepodobne to súviselo s tým, že Aktobe sa nachádza 100 km od Ruska a do novembra 1991 sme žili v jednej krajine - ZSSR. Spomedzi tebou vymenovaných kapiel som počúval Aldar Kose a Naduvniye Baursaki (Алдар Косе И Надувные Баурсаки) v roku 2000 mi ich v Petrohrade niekto pustil na singli. Znelo to ako taký garážový rock, ktorý pre zábavu nahrali v Karagande nejakí mne neznámi ľudia. Hral som tam mnohokrát, ale keď som sa o nich pokúšal niečo dozvedieť, nikto z miestnych mi nevedel nič povedať. To sa v tejto časti sveta stáva často: keď prídeš do nejakého mesta a rozprávaš ľuďom o tom, aká super kapela bola v ich meste pred desiatimi rokmi, a oni nemajú ani potuchy, o čom hovoríš.

















Pred tridsiatimi štyrmi rokmi, 1. januára 1992, sa v trolejbusovom depu mesta Aktobe uskutočnila prvá skúška skupiny „ADAPTÁCIA“. Tento dátum sa považuje za deň založenia skupiny!


MK: 3/ Yermen, hrávaš aj ako sólový umelec a taktiež aj s kapelou. Aké sú rozdiely medzi týmito dvoma polohami? Môžeš tu, prosím, napísať svoju kompletnú diskografiu? Môžeš sem uviesť nahrávky ktoré si nahral sám alebo s kapelou?

YA: V 90. rokoch, keď ešte nebolo vytvorené klubové podhubie, sme často hrali naše koncerty v bytoch, kde som spieval svoje piesne v sprievode akustickej gitary. Neskôr sa to stalo súčasťou turné: na sólové turné som chodil do miest, kde z rôznych (najmä finančných) dôvodov nemohli pozvať celú kapelu. Niekedy som na sólových vystúpeniach vymenil akustickú gitaru za elektrickú, pridal som delay a overdrive a začalo to znieť viac ako punk. Ak si počul raného Billyho Bragga, vieš, čo mám na mysli.


ADAPTATSIYA - Diskografia:

1995 – Parachute of Alexander Bashlachev (Yermen Anti)

1996 – Zapahi Detstva (translation – Smells of Childhood)

1997 – Koleso Istorii (translation – Wheel of History)

1998 – Na Nelegalnom Polozhenii (translation – In an Illegal Position)

1999 - Zona Beskonechnogo Konflikta (translation – Zone of Endless Conflict) (live, Yermen Anti)

1999 – Bezvremenye (meaning – Period of Social and Cultural Stagnation, Hard Times) (live)

2001 – Dzhut (meaning – Famine)

2003 - Za Izmenu Rodine (translation – Medal for Treason)

2004 – Punk Rock Du Kazakhstan (France, split – Adaptatsiya & Bishara Baldar)

2005 – Tak Gorit Step’ (translation – That’s How the Steppe Is Burning)

2005 – Unosimsya Proch (translation –Rushing Away) (songs of 1993-1996)

2008 – Vremya Ubiyts (translation – Time of Killers)

2009 – Pesni Lubvi I Protesta (translation – Songs of Love and Protest)

2011 – No Pasaran

2013 – Plastilin (translation – Plasticine) (songs of 1996-1998)

2014 – Peredvizhniye Hirosimy (translation – Travelling Hiroshimas) (a tribute to the album of Siberian band - Peredvizhniye Hirosimy)

2015 – Tsynga (translation – Scurvy)

2017 – Radio Resistance

2018 – Old-school

2019 – Orwell

2022 – Cargo 2022 (Yermen Anti)

2023 – Tchorny Karnaval (Yermen Anti) (translation – Black Carnival)
















MK: 4/ Čo predstavuje názov ADAPTATSIYA a o čom sú vaše texty? Charakterizujete sa ako Nomadic Poetry Punk. Čo si mám pod tým predstaviť? Ako došlo k tomu, že tvoje básne boli preložené do češtiny? Kto ti pomohol vydať knihu poézie?

YA: Pre mňa boli texty vždy dôležité. Sú to práve sociálne témy, ktoré ma zaujímajú, existenciálny protest, je to moja reakcia na okolitú realitu a fixácia mojej existencie v tomto svete. Nomádsky poetický punk je spojením s mojimi koreňmi, som potomok nomádov, niektorí ma nazývajú Akyn (Akyn je improvizačný básnik a spevák v rámci kazašskej kultúry) a je to čiastočne pravda. Pred vojnou som viedol kočovný život: cestoval som po rozsiahlych oblastiach Eurázie a spieval som svoje piesne vo Vladivostoku a Barcelone, Biškeku či Salecharde. Vojna však urobila v mojom cestovaní a koncertoch škrty: V Rusku som hrať odmietol, Ukrajina má teraz iné starosti ako koncerty, v Bielorusku úrady potlačili nezávislú scénu. Ostali mi len Kazachstan, Gruzínsko, Kirgizsko a EÚ. V marci 2023 som prvýkrát hral v Prahe a ľudia, ktorí mi tam koncert zorganizovali, mi ponúkli, že vydajú knihu mojich básní preložených do češtiny. Pol roka predtým vyšla moja kniha v Nemecku v nemeckom jazyku. Sú to zaujímavé projekty a dúfam, že vyjde niečo aj v angličtine.

















MK: 5/ Prvýkrát som vašu kapelu počul na kazete (Wheel Of History) s obalom na ktorom je fotka nejakého chalana. Je to tvoj portrét? Hudba mi dosť pripomínala skupinu Graždanska Oborona.

YA: Tú fotografiu som vystrihol zo sovietskeho časopisu s názvom Rodina a škola. Zdalo sa mi, že odráža môj vnútorný stav, keď som mal 18-20 rokov, v tom čase vznikali tie piesne na album. Zároveň to bola narážka na album skupiny The Pogues - Peace and Love. Čo sa týka Graždanskej Oborony, tí mali vplyv na množstvo ľudí v období rozpadu ZSSR a totálneho chaosu a ich piesne pomohli mnohým prežiť a tvoriť ďalej. Koleso dejín (Koleso Istorii) je zrovna náš album, ktorý bol Graždanskou Oboronou ovplyvnený asi najviac.
















MK: 6/ Pred niekoľkými rokmi som vystupoval na spomienkovom koncerte Jegora Letova v Prahe. Pozvali ma, no spočiatku som mal trochu predsudky tam hrať, pretože viem o jeho neskoršom príklone k Národno-boľševickej strane a to ma dosť znepokojovalo. Nakoniec to bol parádny koncert s veľmi príjemným organizátorom. Graždanska Obrona - boli naozaj boľševici alebo nacionalisti/fašisti? Bol Letov členom NBP, alebo hral „len“ na ich podujatiach, či ako vlastne? Môžeš mi povedať svoj názor na túto skupinu? Viem, že mali veľký vplyv na punkovú scénu v Sovietskom zväze.

YA: Letov mal členský preukaz strany NBP číslo 4! A práve to prispelo k veľkému prílevu mladých do tejto strany v roku 1994. Snáď sa nebudem sa mýliť, ak poviem, že polovicu NBP tvorili mladí fanúšikovia Graždanskej obrody. Samotný projekt NBP bol Limonovovým* pokusom zjednotiť ľavicu a pravicu v boji proti novej buržoázii a oligarchom, ktorí rozkradli krajinu a za drobné si brali veľké fabriky postavené za čias ZSSR. Letov vstúpil do NBP práve z ľavicových pohnútok. Ako úprimný človek bol veľmi sklamaný z Limonova, keď v prezidentských voľbách v roku 1996 podporil opilca Jeľcina, ktorý stál za privatizáciou v Rusku. Odvtedy nespolupracovali.
















MK: 7/ Aký je tvoj názor na politiku? Tu na Slovensku sa v nezávislých novinách často môžeme dočítať, že u nás pôsobí množstvo ruských trollov a taktiež aj ruských agentov, ktorí sa snažia destabilizovať politickú situáciu. Aký je tvoj názor na Putinovu politiku? Aký je tvoj názor napríklad na Európsku úniu? Aký je postoj Kazachstanu ako krajiny vo vzťahu k Rusku?

YA: Myslím si, že Putin je to najhoršie, čo Rusko od čias Stalina postihlo. A to aj Stalin bol čitateľnejší, pretože mal ideológiu, ale Putin dlho žiadnu nemal a potom v roku 2022 ju našiel - ideológiu vojny, a kým bude pri moci, vojna bude pokračovať. Jeho propagandisti klamú svoj ľud a pripravujú ho na večnú vojnu za obnovu ZSSR alebo ruského impéria. Pre človeka so zdravým rozumom je to absolútny nezmysel, ale pre polovicu Rusov je to realita. EÚ napriek všetkým svojim problémom je spoločenstvom krajín, ktorých rozvoj smeruje do budúcnosti a vláda nezasahuje do súkromného života ich obyvateľov, existujú politické slobody, prístup k informáciám. Znepokojuje ma rastúca popularita a vplyv pravicových strán: od „AfD - Alternatívy pre Nemecko“ alebo strany Viktora Orbána v Maďarsku, ktoré sú dirigentmi Putinovej politiky s cieľom oslabiť EÚ. Pokiaľ ide o vzťahy Kazachstanu s Ruskom, treba vziať do úvahy skutočnosť, že máme s RF najdlhšiu hranicu na svete a čokoľvek sa deje v RF, nepriamo to ovplyvní Kazachstan. Áno, Kazachstan nepodporuje vojnu na Ukrajine, neuznáva proruské formácie ako DĽR alebo LĽR, ale sme členmi viacerých spoločných vojenských a ekonomických zväzov, 15 percent obyvateľov Kazachstanu sú etnickí Rusi, sme úzko prepojení v kultúrnej aj informačnej sfére. Pozitívnym momentom je, že za tridsaťtri rokov nezávislosti v Kazachstane vyrástla generácia ľudí, pre ktorých také pojmy ako ZSSR alebo Ruské impérium nič neznamenajú, narodili sa a vyrastali v nezávislom Kazachstane, hovoria kazašským jazykom a sú našou budúcnosťou. Hrozby ruskej propagandy a časť politiky o územných nárokoch na Kazachstan neprispievajú k priateľskej atmosfére vo vzťahoch medzi našimi národmi. Veľká časť kazašskej spoločnosti je proti agresii Ruska voči Ukrajine, pretože chápe, že imperiálne ambície sa môžu rozšíriť aj na našu krajinu.





























MK: 8/ Aké bolo vaše posledné turné po Európe, čo vás najviac sklamalo alebo potešilo?

YA: Bolo to skvelé! Bolo to, akoby som sa vrátil o dvadsať rokov späť do čias, keď sme prvýkrát začali navštevovať Európu s našou kapelou a koncertmi. Vtedy sme hrali v squatoch a anarchistických komúnach v Paríži, Dijone, Saint-Étienne. V Berlíne bol našou obľúbenou lokalitou Kreuzberg so svojou atmosférou slobody, kreativity, autonómie. Aj tentoraz sme hrali v squatoch: Kőpi v Berlíne, Punkerspa Bagehl v Rostocku. Po prvý raz ADAPTATSIYA hrala aj vo Varšave a v Prahe, predtým som tam bol len so sólovými koncertmi.


MK: 9/ Poznáš nejaké české alebo slovenské punkové kapely? Hrali niekedy v Kazachstane?

YA: V polovici 90. rokov sme mali pracovníkov z Česka, ktorí školili miestnych stavbárov, aby robili, ako my hovoríme, „eurorenováciu“. Jeden z našich kolegov tam pracoval ako pomocný robotník. Česi po tom, čo sa dozvedeli, že počúva punk-rock, mu dali kazetu skupiny TŘI SESTRY/ Three Sisters. Páčilo sa nám to, taký energický folk-punk.
















MK: 10/ Yermen, posledné slovo je tvoje, ak chceš niečo povedať. Rozhovor bude uverejnený na mojom blogu MUZIKA-KOMUNIKA a možno vyjde aj v nejakom fanzine. Mimochodom - máte v Kazachstane punkové fanziny?

YA: Naše zoskupenie v Aktobe sa volalo Aktyubinsky Punk Club a zahŕňalo asi desať rôznych kapiel. Členovia sa v kapelách všelijako prekrývali: Ja som spieval v ADAPTATISYA, ale hral som na basovú gitaru v kapele Zapadny Front alebo na bicie v kapele Muha. A tiež existoval a stále existuje môj projekt v kazašskom jazyku - BISHARA BALDAR. V roku 1999 sme vydali samizdat (undergroundovú tlač) s názvom Alga a spravili sme aj niekoľko ďalších podobných projektov. V tom čase to bolo aktuálne, slúžilo to na výmenu informácií s inými tvorivými spoločenstvami a skupinami. Po tom, čo sa objavil internet, hnutie ochablo. Dnes sa s fanzinmi stretávam, len keď prídem do Európy.


-------------------------------------------------------


*Limonov: Eduard Limonov (rusky: Эдуард Вениаминович Лимонов, vlastným menom Eduard Veniaminovič Savenko; 22. februára 1943, Dzeržinsk, Nižnonovgorodská oblasť - 17. marca 2020, Moskva bol ruský spisovateľ, disident a napokon politik Národno-boľševickej strany Ruska. Bol predsedom strany a jedným z vodcov protiputinovskej formácie Iné Rusko. Narodil sa v rodine dôstojníka KGB a vyrastal v Dzeržinsku, meste v Gorkovskej oblasti. Vyštudoval učiteľstvo na Pedagogickej univerzite v Charkove. V polovici 60. rokov sa presťahoval do Moskvy, kde začal písať literatúru a živil sa ako krajčír nohavíc. Takto získal nezávislosť a udržiaval kontakty s literárnou bohémou a disidentmi. Krátko nato emigroval do Spojených štátov, kde žil až do roku 1987 bez toho, aby získal občianstvo. V rokoch 1987 až 1991 žil vo Francúzsku, potom sa vrátil do Ruska. Bol štyrikrát ženatý, zakaždým s ruskými ženami. Idol sovietskeho podzemia, disident, tulák, emigrant. Limonov mal ťažké detstvo, zúfalé a napokon aj úspešné pokusy získať uznanie intelektuálnej elity. Človek stratený vo víre veľkého sveta, ale aj v znepokojujúcom obraze druhej polovice dvadsiateho storočia, v ktorom prekvitalo násilie, anarchia, brutalita a nenávisť. Taká bola životná cesta pozoruhodnej postavy menom Eduard Limonov. Keď sa napokon vrátil do postkomunistického Ruska, založil Národno-boľševickú stranu a nasadil tak korunu svojmu životnému príbehu. (zdroje: Wikipedia, vydavateľstvo Absynt)