streda 23. decembra 2020

ROZPOR - report z natáčania klipu "Milujeme vulgarizmy" (December 2020)

 

ROZPOR - nahrávanie/studio-klip.





















Koniec roku 2020. Pandemická situácia obmedzila a zredukovala všetky kultúrne aktivity, koncerty, akcie a na dlhý čas preťala sociálne väzby.

Dať si na koncerte pivo a porozprávať sa s kamošmi, je niečo tak vzdialené, že si na to už ani poriadne nepamätám. Dlhotrvajúci stav kapely riešili každá po svojom. Niektoré streamovali svoje koncerty, niektoré skúšali, niektoré sa venovali skladaniu nových vecí. 

Bratislavskí ROZPOR sa rozhodli natočiť klip. 

Vybrali staršiu skladbu s názvom "Milujeme vulgarizmy", ktorú majú v repertoári už asi 4 roky a rozhodli sa ju nahrať v štúdiu LVGNC. Datra sa mi pred tým ozval, či sa nechcem nahrávania zúčastniť tiež a niečo o tom napísať. Prečo nie? Rád. Aj z dôvodu, že absencia akcií je už vskutku dlhotrvajúca, privolil som. Aspoň na chvíľu naživo stretnúť známych a kamošov mi spravilo dobre.

Na koncerte ROZPORU som nebol niekoľko rokov. Vzhľadom na to, ma aj celkom zaujímalo, ako teraz hrajú a čím dnes žijú. Kapelu nesledujem nejako extra pozorne, ale zato kontinuálne (longitudinálne, dalo by sa povedať), už vyše 20 rokov, dokonca už od pre-ROZPORovského obdobia, za ktoré považujem aj Datrovo brnkanie na španielke pri stole vo Funuse niekedy v ´98-om. 

Zlé jazyky tvrdia, že ROZPOR už nie sú punk, ale hipisácka/hipsterská pičovina. Hm. No, kapela má svoj postoj, svoju agendu a hoci hudobne mi až tak neštimuje, je mi sympatická ich sociálna angažovanosť a aj ďalšie presahy - podpora ochranárskeho združenia VLK, solidarita vyjadrená utečencom aj Rómom, vyhraňovanie sa voči tzv. názorovej "šedej zóne", ako aj umiernený lokal patriotizmus. Pre mňa je to rozhodne pôsobivejšie ako hrkútanie si Červeného s Vávrom o skinheadoch na youtubovom kanáli.














Okej. Ku samotnému nahrávaniu. Štúdio Mareka Rakovického z LAVAGANCE  (a svojho času z legendárnych Testimony), situované v industriálnom prostredí závodu Istrochem je vnútri zútulnené starožitným nábytkom a mobilárom s rôznymi zberateľskými kúskami z Ázie. Študio nám poskytlo útočisko na niekoľko hodín, vlastne skoro až na celý deň, pretože samozrejme, nie všetko išlo tak rýchlo, ako by si človek prial a vlastne niekedy aj o dosť pomalšie, ako bolo naplánované. 


MILUJEME VULGARIZMY Vulgarizmy používam schválne a rád Lepšie vyjadrujú to, čo chcem povedať Moje pocity a opis fakt veľa krát Vulgarizmami vyjadrím tak akurát Tak akurát, trefne a presne Veľakrát to sadne, len to tak plesne V niektorých prípadoch je to skoro až trestné No moja obľuba týchto slov nikdy neklesne Ref: Ja milujem vulgarizmy! Milujeme vulgarizmy! Myslíš, že sa neviem vyjadriť bez nadávok Že nahrádzam tak slovnej zásoby nedostatok Že to mení moju reč na bulvárny plátok Plný toxických látok - literárny patok Ja len neriešim tradičné konvencie Rád dodávam svojej reči emócie Také korenie nikoho nezabije Moja reč tým žije, moje srdce bije


Tématika vulgarizmov rozhodne nie je kapele vzdialená. Text písal Datra a ten, pokiaľ mi pamäť slúži, nadávky používal (povedal by som, že až nadužíval) mierou vrchovatou, často až na hranicu znesiteľnosti. 

V skladbe ale žiadne vulgárne slová nezaznejú. 














Kapela sa rozohrávala. Zoro šteloval činely a bubon. Najpr sa nahrávali, klasicky, basa s bicími. No, tepalo to a Zoro to nabúchal vcelku rýchlo, hoci si skladbu napočúval len nedávno. Bedla s basou to nejako doladil, dosadil a podporil v bicích veci, čo mali byť podporené. Pekne im to spolu znelo. Potom sa to prehrávalo dookola, komentovalo, pripomienkovalo, že čo a ako zlepšiť a také tie štúdiové reči. Nasledovala gitara a sólo. Kým sa tam Datra potil, Kaco pobehoval vôkol s kamerou na pohyblvom statíve a snímal všeto, čo sa mu neskor mohlo hodiť do krámu. Čas plynul a hodiny bežali. Dlhú dobu nahrávania sme si krátili mimo iné aj debatou o Ďurovi Černom, Tublatanke a tak.











Hudobne má skladba jasný ROZPORovský ráz a sólo tam echt pasuje. Po jeho nahratí, opäť posluch a reči o tom, čo a ako. Soundinžinier Michal Kevin Paluga počúval a doťahoval, čo bolo treba. Inak gitarová bedňa počas nahrávania spočívala pod papundeklovou prikrývkou s nápisom "This side up, ty hnilý KOK!" a na tom bola v púzdre položená mačeta. Milé.











Nasledoval Fabko s vokálom, ktorý to dal - aj s nejakými pripomienkami z réžie - za pár minút. Bum-bum. "Moja reč tým žije, moje srdce bije!" Nakoniec celá kapela akože hrala a Kaco snímal a snímal a snímal zábery pre klip.












Na záver sa za sklom, či pred sklom, zišla celá banda zborsitov, včítane bývalého speváka ROZPORu Romana. Keďže som tam zotrval už taký dlhý čas, tak som si tie zbory s nimi strihol tiež. Išlo to ako po masle. Pár krát sme na mikrofón zahučali tri fragmenty textu: "Tak akurát"! "Literárny patok!!" a Milujeme vulgarizmy!!! Datra mal tie vety pre istotu načmárané fixkou na kartónoch a v momente ako mali byť spievané, ich ukazoval ako Dylan v pesničke Subterranean homesick blues. A to bol koniec. 













Klip je zmixovaný, hotový a už je pár dní je k zhliadnutiu na You Tube. Technické info o ňom nájdeš v popise.


Pozrieť si ho môžeš tu:





Mišo


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

CompilaZoo n°1 (1996)